U návštevníkov New Yorku minulý týždeň zostal zreteľný dojem, že „priatelia“ sýrskeho ľudu už nemali záujem o zvrhnutie prezidenta sýrskeho režimu Bashara al-Assada. Všetci úradníci a diplomati, ktorí sa prúdili chodbami Organizácie Spojených národov počas Valného zhromaždenia alebo v zákulisí  luxusných hotelov v okolí hlavného sídla v centre New Yorku, veľmi zdvorilo opakovali, že Assad je síce stále považovaný za „vojnového zločinca,“ napriek tomu nemajú páku, aby ho donútili odísť.

Väčšina týchto úradníkov a diplomatov sa zhodla na tom, že Assad nemôže zohrávať úlohu v budúcnosti Sýrie, ale že pravdepodobne zostane v prechodnom období. Priznali, že ho nemohli donútiť odísť alebo presvedčiť Rusov o potrebe opustiť ho. Je to irónia: na jednej strane sa každý domnieva, že budúcnosť Sýrie bude bez Assada, zatiaľ čo v rovnakej dobe nikto nemá silu donútiť ho, aby odišiel. Takže čo treba urobiť?

Všeobecná pozícia americkej administratívy a Západu v súčasnosti spočíva v tom, že k reštrukturalizácii v Sýrii dôjde až po politickom prechode – čo zahŕňa aj odchod Assada. Americký senát sa pred dvoma týždňami rozhodol, že v žiadnej časti Sýrie, kde by existovala akákoľvek iránska prítomnosť alebo vplyv, neminie Amerika ani jeden cent. Americkí predstavitelia to opakovali otvorene a aj na neverejných stretnutiach.

Assad a Rusi s Iráncami, ktorí ho podporujú, si môžu vychutnať svoje víťazstvo a vládu nad zničenou a rozdelenou krajinou, ktorá stratila polovicu svojich občanov a polovicu svojej výrobnej kapacity a zároveň bola zbavená svojej národnej suverenity. A čo je dôležitejšie, Assad môže vládnuť nad „homogénnym“ ľuďom, kde „teroristi“ nebudú mať miesto. Je však nesporné, že zlatá sliepka rodiny Assadov, jeho podporovateľov pred revolúciou Makhloufa, Shalisha a ich spoločníkov, nebude viac dopĺňať ich bohatstvo.

 

Assad

Bashar al-Assad, prezident Sýrskej arabskej republiky

Iránci nevidia žiadny problém pri ovládaní zdevastovanej a spustošenej krajiny bez národnej zvrchovanosti, keďže oni sami k tomuto všetkému prispeli. Vyčerpanie sýrskych štátnych inštitúcií pomôže pokračovať v ich kontrole nad krajinou a regiónom ako celkom. Urobili to isté v Libanone a Iraku, keď pomohli rozdeliť štát a oslabiť jeho inštitúcie, aby umožnili svojim milíciám (Hizballáh a Ľudové mobilizačné sily – PMU) chopiť sa opratí v oboch krajinách.

Ale čo Rusi? V západných kruhoch prevažuje viera v odlišnosť Ruska od Iránu v tom, že v Sýrii nechce rozdelenú krajinu, zanedbanú ekonomiku a roztrieštenú spoločnosť. Chce Sýriu ako vyspelú základňu a zdroj materiálneho zisku. Zjednotená a silná krajina na jeho obežnej dráhe by bola lepšia ako jeden z gangov, malých štátikov alebo slabá krajina bez inštitúcií. Na dosiahnutie tohto cieľa neexistuje alternatíva k rekonštrukcii, pretože by to bolo skutočnou odmenou za investície, ktoré Rusko vložilo do Sýrie. Je zrejmé, že účet ya rekonštrukciu bude veľmi drahý, pričom prvé odhady hovoria o nákladoch od 200 miliárd do 300 miliárd dolárov. Moskva vie, rovnako ako aj Assad a ostatní, že Rusko, Čína, Venezuela, Severná Kórea a Irán neprispejú k rekonštrukcii ani centom. Oni tiež vedia, že to urobia Európa, Spojené štáty, Kanada, Japonsko a Perzský záliv.

Napriek tomu tieto krajiny opakovali každému, kto sa s nimi stretol v New Yorku, že ich peňaženky nebudú otvorené pred politickým prechodom. Na tom veľmi vážne trvali. Namiesto toho vynaložia určité peniaze na to, čo nazývajú „počiatočná obnova„, keď budú poskytovať pomoc v životne dôležitých oblastiach, ako je voda, elektrina, vzdelávanie a zdravie. Sýrska opozícia trvá na tom, že sa s tým má začať v deeskalačných zónach a nie v oblastiach nadvlády režimu. To by mal byť základ obnovenia normálneho života, návratu utečencov a vysídlených do ich domovov a vytvárania pracovných príležitostí pre mladých ľudí, čo ich bude odrádzať od vstupu do vojenských skupín.

Aby sa však dosiahla skutočná politická transformácia, musí sa vytvoriť jednotná, zmysluplná a harmonická opozícia. Toto bol vždy problém alebo problémy na politickej dráhe, ako aj pri komunikácii po vojenských linkách, civilných aktivitách a miestnych zastupiteľstvách. Z toho dôvodu sa zdá, že Západ – a s ním aj niektoré krajiny Perzského zálivu – tentoraz naliehajú na vytvorenie takejto opozície. Každý sa zasadzuje o rozšírené zasadnutie Najvyššieho rokovacieho výboru (HNC) v Rijáde, ktorý by sa podľa očakávania mal uskutočniť v najbližších týždňoch, ak sa nevyskytnú žiadne prekážky. Zdá sa, že hlavné hnutie v sýrskej opozícii, zastúpené v HNC, je rozhodnuté neotvoriť svoje dvere žiadnym osobám, ktoré podporujú viac Bashar al-Assada ako Riada Hijaba a Riada Seifa [pozn. – vodcovia opozície]. Je však možné začleniť niektoré sily a osoby mimo HNC. Nezahŕňa tých, ktorí sa snažia udržať Assada pri moci a tvoria skôr jednotnú národnú vládu ako prechodnú riadiacu autoritu.

Predpokladajme, že sa niečo také dosiahne a že konferencia Rijád 2 prinesie nový silný Výbor pre rokovania s novými mocnosťami a takticky flexibilný a strategicky pevný politický program – ako by mal fungovať, aby bol Assad zvrhnutý?

Existuje jasná dohoda medzi západnými predstaviteľmi, že rokovania v Astane dosiahli došli na koniec a preto neexistuje iná možnosť, ako vrátiť sa k základným rokovaniam v Ženeve. Toto presadzuje generálny tajomník OSN a jeho osobitný vyslanec Staffan de Mistura. Myslia si, že skutočná politická dohoda presvedčí Rusov, aby umožnili voľby pod dohľadom OSN, čo by mohlo viesť k prehre Assada a Rusi sa postarajú o to, aby Assad uznal volebné výsledky a opustil krajinu.

Tento obraz sa javí ako ružový a naivný. Na jednej strane si mnohí myslia, že Rusko (a Irán) považujú Assadovo prežitie za symbol svojho víťazstva a podporia udržateľnosť tohto symbolu. Veria, že rozkol medzi Ruskom a Iránom nie je možný kvôli prepojeniu záujmov oboch krajín. A konečne, každý vie, že Assad radšej zomrie, než by sa vzdal „majetku„, ktorý zdedil od svojho otca, aby ho zdedil jeho vlastný syn. Západný účastník rozhovoru pokýve na znak súhlasu s Vami, ale po chvíli ticha dodá: „Áno, ale toto je jediná cesta vpred.“ V tomto bode by ste nepovažovali za vhodné pripomenúť im otázky prechodného práva, rovnosti a páchania vojnových zločinov rôznymi subjektami,

Zdroj: The Syrian Observer 

Tento článok bol preložený a upravený redakciou The Syrian Observer. Zodpovednosť za informácie a názory uvedené v tomto článku spočíva výlučne na autorovi.