Na stránkach váženého denníka New York Times sa objavil článok o bitke v Sýrii, v oblasti Deir ezZour. Problém je, že ide o klamlivú správu, fake news.
Pokiaľ nemáte prístup k New York Times, denník to dáva ako platený článok, môžete si súhrn prečítať na stránkach napríklad iDnes.
7.februára tohto roku sa odohral na východe Sýrie stret medzi oddielmi provládnych milícií a americkými silami na východnom brehu Eufratu v provincii Deir ezZour. Podľa tohto, ako to bolo opisované, na rozmiestnenie síl SDF s podporou Zelených baretov zaútočili spomínané milície. Po niekoľkých hodinách bol útok odrazený za asistencie delostrelectva a vzdušnej podpory.
Na tomto sa zhodujú obe strany. V čom je problém, je zapojenie ruských žoldnierov z oddielu tzv. Wagnerovcov a počet obetí. Krvavý, doslova spektakulárny masaker ruských oddielov sa jednoducho nekonal. A nebola to bitka medzi ruskými žoldniermi a americkými silami, ako to opisoval New York Times a naše médiá.
Namiesto propagandy, ktorú predviedol New York Times a iDnes, si robotu žurnalistu odviedol Spiegel priamo na mieste deja, ako sme to opísali už na inom mieste.
Reportéri časopisu Spiegel strávili na východe Sýrie dva týždne, aby zistili, čo sa pri Deir ezZour 7.2. vlastne stalo. Výsledok je zrejmý. Kmene a miestne milície zaútočili na pozície, kde boli Američania a pri spätnom protiútoku náhodne zahynuli aj niektorí ruskí žoldnieri.
Kto boli útočníci?
Ale kto presne boli títo útočníci? A čo sa v noci skutočne stalo v malých, skoro úplne opustených dedinách na východnom brehu rieky Eufrat? Zničili americké bomby aj ruské jednotky? Mohol by útok dokonca byť predzvesťou nadchádzajúcich bojov medzi Američanmi a Rusmi?
To boli otázky, na ktoré Spiegel hľadal odpoveď
A tak začala anabáza. Redaktori obiehali svedkov, vojakov, nemocnice, rozprávali sa so zamestnancami letiska, alebo s účastníkmi bitky
Obraz je iný, ako ho opísal New York Times.
V piatok 5. februára sa okolo 250 bojovníkov na juh od Deir ezZour pokúsilo dostať zo západného brehu Eufratu na východ pomocou vojenského pontonového mosta. Oddiel bol zložený z členov milícií dvoch kmeňov, Bekaru a Alba Hamada, ktorí bojujú za Assadov režim s iránskou podporou, vojakmi 4. divízie, ako aj s afganskými a irackými bojovníkmi z brigád Fatimiyoun a Zainabiyoun, ktoré sú pod iránskym velením.
Vojak 4. divízie vysvetlil, že útvary sa zhromažďovali celý týždeň v priestoroch vojenského letiska. Svedkovia tvrdia, že sa na pokusoch o prekročenie nezúčastnili žiadni ruskí žoldnieri.
Američania a Rusi sa v minulom roku dohodli, že rieku Eufrat bude „dekonfliktnou líniou„. Vojská sýrskej vlády a jeho spojenci sú západne od rieky, zatiaľ čo východnú stranu kontroluje SDF pod ochranou Američanov. Na východnej strane je reťaz polí produkujúcich zemný plyn všeobecne známych ako pole Conoco.
Američania na východnom brehu pokus o prekročenie zaznamenali a vypálili sériu výstražných výstrelov, aby ho zastavili. Nikto nebol zranený a útočníci sa stiahli.
Ale nevzdávali sa. Neskôr v tme asi dvakrát toľko mužov z tých istých skupín, prekročilo ďalší provizórny most, pár kilometrov severne, blízko vojenského letiska Deir ezZour. Išli bez svetiel, aby ich nespozorovali americké drony. Keď sa dostali k základni SDF v Khushame, Američania zahájili paľbu. Po 20-30 výstreloch z tankov a kanónov, zahájilo útok letectvo v kombinácii s delostrelectvom.
V tej istej dobe z juhu od dediny Tabiya zaútočila na základňu SDF druhá skupina. A Američania vytiahli do boja s celým svojom deštruktívnym arzenálom. Útočili drony vybavené raketami, bojové vrtuľníky, lietadlá AC 130, prezývané „gunships„. Pozemné ciele zasypala ohnivá smršť kanónov, rakiet a granátov delostrelectva.
To bol útok v noci, potom nasledoval útok ráno, keď príslušníci milície prišli po telá. A 9. februára Američania opäť napadli jednotku tých istých bojovníkov, keď vystúpili na východnej strane rieky.
Iná verzia udalostí
Americký záchvat zúrivosti vraj spustil hlavne druhý nočný útok z dediny Tabiya, povedali dvaja muži, ktorí patria do al-Baqir milície kmeňa Bekara. Pretože okrem dohody o dekonfliktnej línii, vraj existuje aj druhá dohoda. Podľa nej môže na východnom brehu Eufratu zostať až 400 pro-Assadovských bojovníkov. Je to oblasť priliehajúca k mestu Deir ezZour a ktorú obsadili sýrske vojská počas bojov proti Daeš v roku 2017.
Dohoda znela, že ozbrojencov nesmie byť viac ako 400 a nesmú vyvíjať žiadne nepriateľské aktivity. Ale stal sa presný opak.
Medzi tými, ktorí boli umiestnení v Tabiyi, bol aj malý kontingent ruských žoldnierov. Dva zdroje milície povedali, že Rusi sa nepodieľali na bojoch. Napriek tomu vraj 10 až 20 z nich bolo v skutočnosti bolo zabitých. Povedali, že zomrelo celkovo viac ako 200 útočníkov vrátane približne 80 sýrskych vojakov zo štvrtej divízie, približne 100 Iračanov a Afgancov a okolo 70 kmeňových bojovníkov, väčšinou z milície al-Baqir.
Všetko sa to stalo v noci a situácia sa stala mimoriadne komplikovanou, keď zaútočili bojovníci z priestoru Tabiya. Svedkovia z mesta hovoria o približne tucte ľudských tiel, ktoré patrili žoldnierom a ktoré lietadlo odviezlo preč.
Ako povedali aj oficiálne zdroje, umreli nájomní vojaci zo spoločnosti Evro Polis, známej ako Wagnerovci. Časť z nich boli vojaci zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu. Rusov zahynulo celkove deväť
Verzie hovoriace o stovkách mŕtvych Rusov šírili rôzne pochybné identity a mimoriadne aktívne boli ukrajinské zdroje
Oveľa dôveryhodnejšia je verzia udalostí, ktorú potvrdila aj Moskva. Kremeľ najskôr popieral účasť ruských vojakov z oficiálnej ruskej armády a ich smrť. to bola pravda. Potom sa hovorilo o piatich mŕtvych „ruských občanoch“ a neskôr o tom, že boli „desiatky zranených,“ z ktorých niektorí zomreli.
Podľa Spiegelu všeobecne platí, že keď niečo v sýrskej vojne odmieta Kremeľ, alebo keď to Rusi postupne spresňujú, potom je to pravdepodobne presné. Okrem toho sa ruské straty v Sýrii neustále znižujú.
Smola je, keď ste v nesprávnom čase na nesprávnom mieste
Rusi tvrdili, že propaganda o zabíjaní Rusov a ticho z Kremľa mali zasiahnuť vládu prezidenta Vladimíra Putina na slabom mieste: jeho dôveryhodnosť.
Zdroje, ktoré to dokazovali, boli sfalšované fotky z počítačových hier, z iných bojísk a dokonca z Ukrajiny
Na záver to Spiegel uzavrel
V situácii na zemi medzi Khushamom a Tabiyou na východnom brehu rieky Eufrat, ktorú popísalo päťdesiat svedkov a ľudia, ktorí sa zúčastnili na udalostiach, nebola potvrdená účasť ruských žoldnierov na útoku alebo dokonca, že sa vôbec zúčastnili boja.
Ahmad Ramadan, novinár, ktorý založil Euphrates Post a neskôr emigroval do Turecka, pochádza z Tabiya. Jeden z jeho kontaktov bojuje proti milíciám al-Baqir a zosnímal video z miesta bombových útokov. „Keby to bol ruský útok, s mnohými ruskými mŕtvymi, povedali by sme o tom,“ povedal. „Ale ruský útok to nebol. Rusi v Tabiya len mali smolu, že sa nachádzali na nesprávnom mieste v nesprávnom čase.“