Kedysi dávno som si povedal, že ak raz napíšem knihu, bude o tom, ako nič nie je na svojom mieste, ako všetko mýli.  Kňaz – odborník na dovolenkové destinácie, ktorý nerád hovorí o viere, robotník nadšený teóriou relativity, vedec, ktorý prezentuje iba taký názor, za ktorý mu zaplatia, automechanik, ktorý chce liečiť stravou, liečiteľ, ktorý je len „automechanik“ milujúci peniaze, kacír, ktorý chce žiť kresťanský život,  atď …

Neskôr som  pochopil, že takto ale vždy nebolo, že k niečomu pevnému sa v poznaní predsa len môžme dopracovať. To bol „démon“ postmoderny, ktorý sa mi vtedy prihováral, ale celkom nado mnou nezvíťazil. Z časti na mňa zapôsobil, ale mal som určité spirituálne smerovanie, no  bol som agnostik, veril som v nemožnosť vôbec poznať svet ducha.

Sme rozštiepení, ale nie len ako spoločnosť v globále, ale aj tých najmenších skupinách a skupinkách, aj v rodinách.
Som svedkom toho, ako sa povedzme liberáli na niečom pohádajú a rozštiepia, aj konzervatívci a rôzne iné skupiny. Pozrime len na ľudí, pre ktorých je príťažlivé Rusko. Spoločne tiahnú, len ak niekto špiní Rusko, ale okamžite  si idú do vlasov, ak sa zistí, že ten je komunista, ten to hovorí tak, lebo je slovano-árijec, ten Štúrovec, tamten kresťan, henten dokonca katolík ….

Konzervatívci sa hádajú na konfesii, aj na vzťahu k Rusku, vzájomne si nadávajú do sektárov  a niekedy do nepríčetnosti nazlostí nie len názor na interrupcie, ale povedzme aj praobyčajné gurmánske návyky.

Toto štiepenie, tento chaos sa nám inštitucionalizuje.  Povedzme kresťan a príslušník Cirkvi bratskej Štefan Hríb sa rozhodol svoje,  nazvime to „liberálne“ sklony podporiť selektívnym výberom informácii o Katolíckej Cirkvi.  Nikto nie je proti informácii, že kdesi v USA sa zas vyskytol u kňazov pedofilný škandál. Iné je, že o pedofiloch referujú jedine v súvislosti s RKC a jedine v negatívnom zmysle, napr. o tom, že pápež nedávno prijal falošne obvinených kňazov – nič.

Nepodarilo sa zničiť Mariána Kuffu, tak to skúšajú inak?

A zas je to len o chaose. Už na profile pastora  Cirkvi Bratskej, Daniela Pastirčáka, ideologického „otca“ Hríba,  vidieť,  že aké publikom, títo kresťanskí kvázi progresivisti pritiahli. Militantných ateistov, ktorí sú ateistami nie pre prevahu racionality, inak by boli slušnými ľuďmi, ale ide o ľudí, ktorí si svojim ateizmom iba prikrývajú svoje úchylky, zlé zámery, svoje neresti.

Redaktori z časopisu .Týždeň vedia na čo určitá nevzdelaná skupina počúva – zlo kresťanstva, zlo Katolíckej Cirkvi.  Opakujú aj dávno vyvrátené klišé, počúvajú na propagandu, lebo to rezonuje s ich cítením.

Ak už nechcem opakovať starú psychologickú pravdu, že ľudia premrštene bojujú proti tomu, s čim sami majú problém.

A veru sme až tak roztrieštení, že ja ako kacír tu bránim katolíkov. Nie, bránim len objektívnu  pravdu a ešte niečo…

V čom je tá príčina, že „nálepka“ často nehovorí nič o jej nositeľovi? Nie je to tak, že sa  rôznymi ideológiami a ideami iba zaštiťujeme pre nejaký sebecký prospech a preto je tu navonok tento rozpor a následný chaos? Preto nie sme dôslední v tom, čo nasledujeme? Lebo sú naše méty dosahovania falošné, lebo veríme iba konštruktu rozumu a iba odlesku pravdy, nie Pravde samotnej?

Rozdeľuje a panuj! To nie je len heslom panovníkov, ale aj nástroj biblického Satana.  Konečne aj choroba organizmu, fyzického tela,  vzniká narušením celistvosti, integrity.

Ozdravenie predpokladá zcelenie, niečo pri chorobe treba dať dohromady, možno chýba taká látka, či hentaká …

Kedysi sa hovorilo, že to, čo doviedlo ku chorobe, obsahuje aj látku, ktorá tú chorobu vylieči. Alebo že rastlina, ktorá vás môže vyliečiť, vám rastie pod oknom. No schválne, pozrite sa! Že tebe, ktorý nemáš v poriadku pečeň, či pľúca, tam rastie skorocel, ty, ktorý máš problémy s obličkami, i s náladou, možno nadávaš na premnoženie zlatobyle kanadskej, ktorá by ti pomohla.  Či nevieš ako zlikvidovať stavikrv vtáči, ktorý by pomohol tvoje krvi a slezine. Atď …

A tu sa možno tajomstvo ozdravenia skrýva práve aj vo vlajke Európskej únie, ktorá je pre zlé rozhodnutia politikov tak nenávidená, dokonca ju ktosi pálil.

Kedysi išlo viac-menej o konšpiráciu, však to prvý prezentoval „šarlatán“ Emil Páleš, teraz je to už aj vo wikipedii:

Arsene Heitz, autor vlajky (Európskej únie), uvádza, že pri jej navrhovaní sa inšpiroval textom 12. kapitoly biblickej knihy Zjavenia, ktorá zobrazuje ženu s dvanástimi hviezdami okolo hlavy. Tento symbol je v európskom umení často spojený tiež so zobrazením Panny Márie práve s dvanástimi hviezdami okolo hlavy, modrá je pritom tiež v umení chápaná ako jeden z Máriiných atribútov. „

A tak tu máme aj takýto úkaz rozrieštenosti, že bojovník za európske hodnoty Michal Havran sa posmieva z farára Kuffu, lebo si nesie do parlamentu v podstate „vlajku Európskej únie“.  On sa posmieva aj z tej „vlajky“, že bola kúpená v hračkárstve.

Pred pár dňami bol v Klokočove odpust k príležitosti úcty k zázračnému obrazu Bohorodičky. Bol pozvaný aj Marián Kuffa. Všetci mali oblečenú doslova vlajku Európskej únie, len tak sa tam modralo a zlatá, či žltá farba to  dopĺňala.  Modrá je totiž farba „mariánska“, zlato predstavuje Krista, hoci na ikonách sa vyskytuje aj červená, plášť Márie je odspodu často červený, alebo naopak červený plášť  je odspodu modrý.

Do wikipedie sa dostalo aj toto:

Dvanástka bola prijatá bez politických súvislostí ako symbol dokonalosti a úplnosti a vzhľadom k jeho všadeprítomnosti v európskej kultúre a tradíciách, napríklad:

– 12 znamení zvieratníka
– 12 hodín na hodinách
– 12 mesiacov v roku
– 12 kmeňov Izraela
– 12 apoštolov
– 12 olympských bohov
– 12 tabúľ rímskeho práva
– 12 hviezd okolo hlavy Panny Márie 

Veru zástanca EÚ si nemusí nič vymýšľať, stačí ak trocha pomedituje nad jej insígniami. Heslom je niečo také ako „Zjednotení v rozmanitosti.“ To je od antických filozofov.

Dá sa to rozvíjať ďalej – týždeň má sedem dní a sedem bohov, či archanjelov vládne oným dvanástim princípom. Máme Sedembolestnú.

Je taký náhľad, že ideológie sú inšpirované siedmymi a potom dvanástimi archetypálnymi princípmi. Nejde o do seba uzavretý systém jedného totalitne jediného názoru, ale o jeden z viacerých, ktoré tvoria kompaktný celok. U každého svetonázoru, u každého anjela z dvanástich,  ide len o jeden uhol pohľadu.

Existuje aj zobrazenie Sofie, Božej múdrosti uprostred dvanástich anjelov, to by bolo v určitom zmysle presnejšie. A tejto sa rodí Kristus ako centrum,  ktorý tieto princípy zjednocuje.

Veru nad Európou vládne vlajka Panny Márie, ktorá stojí uprostred dvanástich cherubov. Štyria z nich, ktorých popisuje aj písmo ako Býk, Lev, Orol, Človek (vodnár) tvoria kríž.  To sú symboly evanjelistov Matúša, Marka,  Lukáš a Jána.

Vydesil som týmto pohanov? Nuž nech si lepšie pozrú svoju vieru, majú tam to isté, len inak nazvané a snáď by som im vyčítal len neprítomnosť, alebo chabú prítomnosť zjednocujúceho prvku, akým je povedzme Kristus v kresťanstve.

Alebo môžem navrhnúť niečo oveľa jednoduchšie, a to je to, aby každý dôsledne nasledoval to, uviedol do praxe  to, čomu verí. Niektorí asi prídu na to, že verili nezmyslom, iní si svoje ideológie prehĺbia.

Kiežby kresťania konečne nasledovali Krista a neutápali sa v názore na nesmrteľnosť chrústa, kiežby pohania si ctili svojich bohov,  namiesto hejtovania po soc. sietiach,  kiežby budhisti sa zaujímali o nirvánu viac ako  o politiku, kiežby humanisti sa viac starali o človeka, kiežby materialisti čosi s tou hmotou aj robili, nie len sa oddávali sneniu a rôznym drogám, kiežby ateisti si prestali vytvárať imaginárnych bôžikov, atď ….

Aj filantropi by mohli viac pomáhať núdznym, ako kandidovať na prezidentov.

No nemáme ideu, lebo nemáme vôľu robiť nie len to, čo je správne, ale ani len to, čo chceme.  Dokonca sú tu ideológie, a tie sú mainstreamom požehnané, ktoré tvrdia, že ani nie je možné robiť čo chceš, lebo predsa nemáš slobodnú vôľu.  Cielený rozvrat?

A tak je možno tomuto národu naozaj súdené pochopiť obraz na vlajke EÚ jedine cez bolesť, cez utrpenie, preto Sedembolestná .  Len sem-tam niekto, kto si to svoje pretrpel , alebo práve teraz  trpí, ten už niečo vie …