Bývalý Estónsky prezident poskytol rozhovor Európskej pravde. V ňom hodnotil stav a perspektívy Ukrajiny na základe vlastných skúseností.
[sociallocker][/sociallocker]
Toomas Gendrick Ilves bol estónskym prezidentom v rokoch 2006 až 2016. Vyrastal v Spojených štátoch a v roku 1991 sa vrátil do svojej vlasti. Samozrejme, okrem estónčiny rozpráva plynule anglicky, po rusky len veľmi slabo. Pôsobil ako vedec a žurnalista.
Ukrajinu navštívil koncom mája na pozvanie Nadácie Viktora Pinčuka, ktorá v Kyjeve usporiadala verejnú diskusiu o kybernetickej bezpečnosti a dezinformáciách. „Európska pravda“ využila túto príležitosť a porozprávala sa s Ilvesom, a to nielen o spomínaných témach.
Všeobecný vývoj
Exprezident hodnotí vývoj Ukrajiny do roku 2014 ako nedostatočný a skutočný vývoj nastal až po spomínanom roku
Dovtedy Ukrajina len hľadali výhovorky, prečo nič nejde. Podľa Ilvesa sú všetky úspešné krajiny podobné vo svojom úspechu a každá neúspešná hľadá a nachádza svoje ospravedlnenie.
Do roku 2014 vraj neexistovala túžba po reforme, čo mnohé krajiny ako napríklad aj Estónsko hrozne sklamalo.
„Úspešná, bohatá a demokratická Ukrajina by bola najlepším protipólom k ruskému príbehu o tom, že v bývalom ZSSR, s výnimkou pobaltských štátov, nie je možné vybudovať trvalo udržateľnú demokraciu. A to je nezmysel. Všetci to dokážu!“ tvrdí estónsky hosť.
Otázky členstva NATO a EÚ.
Ilves pre tým, než sa stal prezidentom, riadil pred 22 estónske ministerstvo zahraničia. Dal si ambiciózny cieľ – vstup krajiny do NATO. Uvedomili si však jednu zásadnú vec – ak nebudú členmi Európskej Únie, nikdy sa im to nepodarí. Z geopolitických dôvodov bude vždy nejaká krajina, ktorá bude vstup blokovať.
Preto je najprv vykonať všetko pre to, aby sa stali členmi Európskej Únie. Potom by vyzeralo absurdne, ak by niektorá krajina EÚ blokovala vstup svojho člena do NATO
Rovnaké pravidlo platí pre Ukrajinu. Vstup do NATO bude realistický, hneď ako príde reálna perspektíva členstva v EÚ.
Z pohľadu bývalého prezidenta bolo toto nepochopenie obrovskou chybou Ruska v stratégii pre pobaltské štáty.
„Povedali nám: Pripojte sa k EÚ, ale nemôžete vstúpiť do NATO. Neuvedomili si, že prvý otvorí prístup k druhému.“
Európska perspektíva potom prevrátila argumenty odporcov členstva Estónska v Aliancii.
Príklad pobaltských krajín Rusov zobudil. V prípade Ukrajiny následne Rusko zmenilo svoju taktiku a oponovali aj Asociačnej dohode. Už vedia, že členstvo v EÚ je pre Ukrajinu nevyhnutným krokom pre vstup do Severoatlantickej aliancie.
Rusko nechce obsadiť Západ!
Exprezident tvrdí, že Rusko nechce Západ obsadiť. Potrebuje aby zostal nielen samostatný, ale aj demokratický a fungujúci. Pre „verchušku“ je naviac kľúčovou podmienkou právny štát na Západe. Dôvodom je vraj potreba preprať a uschovať nakradnuté peniaze.
Západná odpoveď na „hybridnú agresiu KremľaL by preto mala byť asymetrická.
Ak teda Rusko útočí na počítačové siete a hackuje voľby, má Západ robiť to isté aj v Rusku. To v žiadnom prípade. Vraj je to aj tak zbytočné, ak je víťaz v Rusku známy dopredu.
Čo sa týka obrany, treba zvýšiť počítačovú bezpečnosť, chrániť siete, apod..
Ilves tvrdí, že najúčinnejší útok na Rusko bude boj proti praniu špinavých peňazí. Keď si totiž bohatí Rusi nebudú môcť uliať peniaze na Západe a kupovať cez daňové raje podniky a nehnuteľnosti, bude to mať zásadný efekt.
Ruská hrozba pre Estónsko
Článok 5 Washingtonskej dohody vraj Estónsko ochraňuje, takže po vojenskej stránke je kľudné.
Predstaviteľ Estónska tvrdí, že keby Rusi zaútočili na jeho krajinu, odpoveď NATO by Rusov pripravila o mestá ako Omsk a Tomsk, či dokonca Petrohrad. Rusi sú si vraj toho vedomí.
Rusko však vraj vedie diskreditačnú kampaň proti Estónsku už 27 rokov. Na Ukrajine je to vraj s Ruskom presne ten istý problém pri príbehoch o „nacistoch“ a „juntách“. A táto hrozba je naozaj nebezpečná. Na Západe existujú „užitoční idioti“ a stále existujú médiá, ktoré tento príbeh posúvajú ďalej.
Poznámka užitočného idiota
1. Estónski príslušníci za druhej svetovej vojny vytvorili 20.granátnickú divíziu SS (1.estónska). Jej preživší príslušníci stretávali v uniformách SS. Aj keď je pravda, že už ich asi moc neostalo…
2. Mnoho obyvateľov ruského pôvodu je v Estónsku v postavení občanov druhej kategórie bez základných práv tzv. „Bez štátnej príslušnosti„. Nemôžu napríklad získať miesto v štátnej správe. Tento status nemá oporu v medzinárodnom práve a bol kritizovaný aj parlamentným zhromaždením Rady Európy. Takže to akosi za ruskú propagandu nie je možné považovať. Pritom Rusi tvoria až 25% obyvateľov Estónska.
Rusko sa zmení
Ilves neverí, že Rusko bude navždy hrozbou. Podľa neho agresia nie je súčasťou ruského genofondu!
Usudzuje na to aj podľa vlastnej krajiny. Na Západe Estónsko kvôli jeho minulosti v ZSSR povbažovali za skorumpovanú krajinu. Dnes všetky ratingy hovoria, že úroveň korupcie je oveľa nižšia ako v polovici krajín EÚ vrátane starých členov.
Takéto zmeny samozrejme vyžadujú politickú vôľu a dokonca aj politickú odvahu, ale je to možné.
Myslí si, že aj Rusko sa bude pohybovať smerom k demokracii a právnemu štátu. Vraj neexistujú žiadne dôvody, prečo by to nemohlo udiať. Nemyslí si ani to, že by sa kvôoli tom,u muselo meniť niečo zásadne, napíklad meniť hranice krajiny. Uvádza ako príklad Indiu, ktorá má síce obrovské problémy, ale je to demokracia. Pritom má desaťkrát viac obyvateľov ako Rusko.
Sankcie proti Rusku zrejme budú naďalej pokračovať, slovné výpady Talianska ostanú len v tejto rovine, pretože Taliansko potrebuje Európu.
Čo má Ukrajina robiť?
Ukrajinu bude Západ naďalej podporovať, hoci sú krajiny, ktoré z rôznych dôvodov blokujú jej vývoj. Receptom je postupné riešenie problémov krok, za krokom.
Ukrajina by mala zopakovať cestu Estónska na zníženie korupcie. Riešenie je „digitalizácia“ spoločnosti. Keď bude štát všetko robiť cez internet, bude to transparentnejšie.
Vo všeobecnosti vraj existujú dva typy korupcie.
Prvý typ je úplatok pre konkrétneho úradníka, aby urobil niečo nelegálne.
Druhý je poplatok za právne konanie, povolenie, odvolanie, za návštevu lekára. Teda za to, čo by úradník mal robiť bez zaplatenia v rámci svojho platu. Prechod štátu na internet odstraňuje priestor pre túto korupciu.
Estónsky systém na získanie povolenia hovorí – jednoducho vyplňte všetky dokumenty a poskytnite údaje, ktoré zaručujú toto povolenie. Nemáte nikoho, kto platí a úplatok počítaču nedáte.
Ďalším príkladom sú pokuty za prekročenie rýchlosti. Všetko sa v krajine okamžite prenáša do centrálneho systému a ten nezabúda a nedá sa oklamať.
V dôsledku toho prechod štátu na digitálne služby môže naozaj všetko zmeniť.