Podľa prieskumu stanice NDR je AfD druhá najsilnejšia strana v Nemecku. Pre organizáciu pomáhajúcu utečencom je však pomoc AfD neprijateľná, píše Epoch Times.
[sociallocker][/sociallocker]
21.septembra uviedla stanica NDR na sociálnej sieti prieskum preferencií verejnej mienky. Podľa uvedeného prieskumu je na čele koalícia CDU/CSU s 28%. Na druhom mieste sa umiestnila strana AfD s 18%, nasledovaná stranami SPD s 16% a Zelenými s 15%.
Napriek tomu, že AfD je dnes etablovaná a systémová strana, je pre nemeckých ideológov „fašistická“ a kontakt s ňou je zakázaný. Naštastie zatiaľ nie pod trestom smrti.
Členovia AFD už nesmú pôsobiť v „Bielom kruhu“
Členovia AFD sa nesmú angažovať v Bielom kruhu ako zamestnanci ani ako dobrovoľníci. „To, čo v súčasnej dobe AFD zastupuje, nie je v súlade s naším kódexom správania pre pomoc obetiam,“ hovorí nový spolkový predseda Jörg Ziercke.
Humanitárna organizácia pre pomoc obetiam kriminality, Biely kruh, v budúcnosti neprijme žiadne príspevky od AFD. Vyplýva to zo správy týždenníka „Junge Freiheit,“ podľa ktorej sa na tom uzniesol spolok minulý víkend na svojom zhromaždení delegátov v Hannoveri.
Spolupracovníci spolku musia disponovať podľa bývalého šéfa BKA Zierckeho nielen organizačnými kompetenciami ale tiež musia byť osobnostne vhodní a sociálne integrovaní. „Angažovanosť v strane, ktorá sa zasadzuje za vylúčenie, diskrimináciu a rozdelenie spoločnosti a ohrozenie demokratického princípu, kategoricky vylučuje spoluprácu s našou humanitárnou organizáciou,“ povedal jasne Ziercke. Preto tiež spolok v budúcnosti neprijme „žiadne príspevky“ od AFD.
Tento nový protiprávny akt degradácie a ostrakizácie AFD šokoval hovorcu AFD Jörga Meuthena, ktorý sa venuje tejto téme vo svojom článku na FB. Tu uvádzame jeho doslovné znenie:
Milí čitatelia, v tejto krajine prebiehajú každým dňom procesy, ktoré ma šokujú – vo veľkom či malom rozmere. V tomto dnešnom článku sa však vôbec nechcem zaoberať veľkými pochybeniami etablované politiky, či už v súvislosti s migračnou krízou alebo katastrofou na záchranu eura.Dnes sa venujem tomu, čo označil Thilo Sarrazin ako „teror cnosti„. Pretože práve na toto som musel myslieť, keď som si prečítal rozhodnutie Bieleho kruhu:
Tento spolok, humanitárna organizácia pre pomoc obetiam kriminality, prijala na svojom zhromaždení delegátov uznesenie, že v budúcnosti neprijme žiadne príspevky od AFD a zakazuje, aby sa členovia AFD akokoľvek angažovali či už ako zamestnanci či dobrovoľníci v tejto organizácii.
Z toho teda jasne vyplýva: že člen AFD, ktorý by chcel pomôcť obetiam zločincov, to nesmie v budúcnosti urobiť v rámci organizácie na tento účel vytvorenej.
Odozva v médiách? Nulová. Nič. Nada. Pre väčšinu establišmentu sa zdá postupná degradácia členov AFD na ľudí druhej kategórie niečím úplne normálnym. Niektorí označujú také javy dokonca ako „občiansku neposlušnost“ – a ďalšie z výrazov novej reči „antifašistického“ bullshitbinga.
Ako člen AFD sa človek ocitá v hierarchii obetí úplne na dne. Len si predstavte, keby Biely kruh zakázal napríklad Zeleným alebo žiadateľom o azyl také angažmán – ten krik by bol neporovnateľne hlasnejší, ak nie dokonca gigantických rozmerov.
Keď toto všetko sledujete, keď vidíte, ako členovia Antifa fyzicky napádajú v presile politikov AfD, až títo musia vyhľadať ošetrenie v nemocnici, ako sú ich domy poničené farbami, ako majú vymlátené okná svojich vozidiel a prepichnuté pneumatiky, že samotné sympatizovanie s AfD môže viesť ku stigmatizácii v kluboch, na školách, na univerzitách, v práci, áno, dokonca aj v rodine a okolí, potom vám ešte predhadzujú, že sa neustále staviame do pozície obete a v podstate sme zbabelí.
Verte mi, že by sa každý politik, každý člen, každý sympatizant AfD úlohy obete veľmi rád zriekol.
A potom tá nehorázna opovážlivosť, keď namyslení novinári ako Nils Minkmar zo Spiegelu ešte napíšu: „Pravičiari [tým myslí samozrejme nás] sú zbabelí. Keby sme mali za ministra vnútra takého Kährs, bola by atmosféra v krajine úplne iná.“
Áno, publikovať v takom plátku, zastupovať konformný názory, čas od času vypustiť do sveta nejaký ten tweet a pritom si pripadať ešte obzvlášť kritický, je naozaj akt heroickej odvahy. To človek samým rešpektom pred pánom Minkmarom a jemu podobnými zabudne dýchať.
Keď sledujem vývoj týchto udalostí, musím si nutne položiť otázku, kde číha u nás naozajstné nebezpečenstvo pre slobodu? Kde dnes dochádza k skutočnému rozkladu myslenia a liberálnej demokracie? Kto rozdeľuje ľudí v tejto krajine?
Mám nedobrý pocit, že máme v našej krajine čo do činenia s pomalým totalitarizmom, ktorý našu slobodu podkopáva, bez toho aby si toho veľká časť ľudí všimla. Je to aj tým, že ľudia, ktorí pred týmto pomalým totalitarizmom varujú a chcú zachovať v tejto krajine slobodu, sú vodcovskými zástupcami politicko-mediálneho veľkokomplexu, ktorého jediným témou sa zdá byť „boj proti pravici,“ paradoxne ohováraní ako nepriatelia slobody a propagátori totalitarizmu, pričom v skutočnosti je tomu naopak. To samozrejme úplne zahmlieva pohľad na ozajstné problémy. Nutne mi to pripomína slová konzervatívneho voľnomyšlienkára Rolanda Baadera, ktorý dávno predtým, než AfD vznikla, napísal vo svojej knihe „Iskra slobody„:
„Táto krajina je plná intelektuálov alebo takých ľudí, ktorí sa za nich považujú, ktorí denne čítajú FAZ alebo každý týždeň Spiegel a Zeit, ich formovanie názorov je však týmto čítaním obmedzené. To však nemá žiadny vplyv na ich duševnú domýšľavosť. […] Vysmievajú sa príliš vážnym pochybovačom voči súčasnému dianiu, ale vedia byť veľmi vážni, keď ide o hodnotenie osobností, keď ide o to ‚brániť sa pred pravicovými názormi hneď na začiatku‘. O naozajstných začiatkoch totalitarizmu nemajú potuchy, inak by dávno zistili, že sme už dávno na ceste k jeho ďalšej variante.“
Dôkazom toho je aj rozhodnutie Bieleho kruhu a ostatné každodenné agresie proti nám, ktoré som vyššie uviedol. A napriek tomu som trochu optimistickejší, než bol Baader, pretože existenciou AfD tu máme politický systém včasného varovania, ktorý vysiela varovné signály, keď je sloboda názorov v našej krajine neustále niekým napádaná.