Agentúra TASR priniesla informáciu, že cenu Jána Langoša dostane nemecký prezident Joachim Gauck, Ján Benčík a Denník N.
V zdôvodnení sa píše, že je to „ocenenie za rozhodnutie povedať niektoré veci nahlas, hoci za povedanie pravdy zaplatia veľakrát nejakú cenu.“
[sociallocker][/sociallocker]
Správca nadácie Filip Vagač sa tiež vyjadril, že „nezávislé médiá na Slovensku sú veľmi podstatou súčasťou toho, aby sme poznali pravdivý obraz o krajine.“
K národnému oceneniu Jána Benčíka sa píše, že si ho zaslúžil za vytrvalosť a odvahu pri odhaľovaní pravdy, za jeho prínos k ochrane demokracie pred totalitou a za odstraňovanie extrémizmu. „Napriek tomu, že sa mu vyhrážajú a musí znášať kopu nenávistných odoziev, neúnavne a trpezlivo vyhľadáva materiály k tomu, aby nepravé správy, falošné nezmysly a konšpirácie dal do poriadku,“ doplnila členka nadácie Langošová.
Denník N bol ocenený mimoriadnou cenou za „svoju nezávislosť„.
Langošová sa vyjadrila, že „nezávislá a pravdivá žurnalistika má byť dôležitým odkazom a v kontexte súčasného diania sú takéto médiá kľúčové„.
K tomu sa žiada dodať, že Ján Langoš bol človek, ktorý hovoril vždy to, čo malo univerzálny presah bez ohľadu na režim, resp. ideové zameranie okolia. Poháňala ho viera v dobro človeka, snaha zabezpečiť základné slobody pre všetkých.
Jozefovi Mikloškovi odpovedal na otázku úloh budúcnosti
„Od novembra 1989 sme urobili takmer všetky formálny zmeny – zmenu právneho poriadku, máme vlastný štát a robíme transformáciu ekonomiky. Stále je pred nami veľká úloha – duchovná obnova spoločnosti. Tá nám chýba, v tejto oblasti to ide najpomalšie, práve preto sú ostatné zmeny také ťaživé. Na Slovensku ešte necítime pospolitosť – to je naša úloha pre ďalšie tisícročie: zjednotiť národ tak, aby sa naše hlavné úlohy pociťovali ako spoločné úlohy všetkých.“
Je skutočne absurdné predpokladať, že človek, ktoré vnímal kresťanstvo ako jednotiaci kultúrny základ a národ ako dôležitý kultúrny subjekt by mohol podporovať činnosť média ako je Denník N. Ak je pre niekoho náboženstvo tmárskou predstavou, ktoré je prekážkou ďalšieho vývoja, asi by s Langošom nedohodol. Médium, ktoré je schopné označiť Jána Čarnogurského za verejného nepriateľa len preto, lebo nesúhlasí s jeho názormi, je všetko iné, než nezávislý denník. Nakoniec aj s tou nezávislosťou je to doslova smiešne. Denník, ktorý sa stal propagandistickou hlásnou trúbou politického subjektu a jednej ideológie, podobné ocenenie jednoducho dostať nemôže.
Rovnako aj cena pre Benčika, ktorého špiónománia je pripomienkou činnosti agentov Bretschneidrov a domových dôverníkov z dôb nie tak dávno minulých je z hľadiska toho, ako myslel a fungoval Langoš rovnako absurdnou predstavou. U Benčíka sa naviac schádza skupina ľudí, ktorá sa programovo dohaduje na odstraňovaní „závadovových objektov“ z priestorov sociálnych sietí. Dokonca organizujú aj udavačské kampane do miest bydliska, školy a pracoviska s cieľom dehonestovať takéto osoby a dosiahnuť ich likvidáciu. Zatiaľ len profesnú..
Nie, títo ľudia, firmy a organizácie netrpia, ako sa to snažia nahovoriť predstavitelia nadácie. Naopak, prinášajú utrpenie druhým. Sú to prorežimné nástroje rodiacej sa totality. Podobnej ako bola tá, ktorú pomáhal Langoš vyvrátiť. A ako každý prorežimný nástroj sú títo ľudia oceňovaní a úkolovaní na likvidáciu triednych nepriateľov.
Z ceny Jána Langoša sa stal ideologický totalitný paškvil.
Prepáč, Janko. Odpočívaj v pokoji…