Nechcel som o tom písať, veď to podstatné už bolo povedané, že kontroverzná reklama na ABSOLUT vodku je hlavne len peniazoch a trocha aj o moci, ale keď vidím diskusiu vážne sa tváriacich erudovaných odborníkov o tom, že aký je blízky vzťah Slovákov k fašizmu, hovorím si, že dosť bolo srandy, nemôžte len tak robiť s ľudí idiotov.
[sociallocker][/sociallocker]
Ak by táto reklama, ktorá sa tvári, že bojuje proti rasizmu vznikla skôr, ako si niekto zmyslel, že na neomarxizme sa dá dobre zarobiť, či sa dajú manipulovať masy, povedal by som, že sa mi celkom páči. Proste recesia, prečo nie? Okrem toho Natália Dongová je veľmi pekné dievča a jej mama je jedným z príkladov, že Slovenky, Slováci nie sú rasisti. Takých zmiešaných rodín je tu mnoho, poznám aj rodiny, kde je partner róm/ka.
Hoci tvorcovia reklamného spotu sa netajili tým, že chceli šokovať, mne sa aj vidí, že boli skôr dosť opatrní, lebo do úlohy protagonistky neobsadili skutočnú Afričanku, ale miešanku, u ktorej navyše dominovali slovanské, resp. európske črty, tak akáže pestrosť, aká rôznorodosť? Chvíľami som mal aj podozrenie, či nejde len o hru s grafikou. Tvorcovia jednoducho neukázali inakosť v pravom zmysle tohto slova. Sú tvorcovia spotu latentní rasisti? No hlavne určite to chceli mať aj estetické v miere vkusu nášho regiónu.
Ľudia myslia obyčajne v schémach a hlavne tých jednoduchších nie je ťažké vyprovokovať, ak sa preto vytvorí spoločenská klíma, Napomáhajú ju vytvárať elity rôznych záujmov a ich média. Pár ľuďom niečo uletí, média sa toho chytia a následne veľkými titulkami zdieľajú svetu, že sme to my rasisti a nacisti a fašisti a na večné veky a nikdy inak. Jednoducho presne taká istá paušalizácia, ako pri oných xenofóboch a im podobných.
Za normálnych okolností, by si určite túto reklamu so Slovenkou, ktorej otec pochádza z Konga nikto ani nevšimol, ľudí dráždi hlavne iba kontext. Vedome či nevedome. Výrobca sa totiž netají tým, že vyznáva a propaguje hodnoty neomarxizmu, ako je LGBT, gender, no je tam ešte jedna vec. Že proste toto všetko má slúžiť ako marketing, ako na tvrdom alkohole čím viac zarobiť. A takto je Natália Dongová v skutočnosti zneužitá pre mamon. A tu sa dostávame k tomu, čo je v pozadí toho všetkého.
Samozrejme, že ľudia by nemali podliehať vonkajšiemu zdaniu, povrchu, a mali by veriť v univerzálne človečenstvo u každého. Primitív zostáva pri povrchu, lenže nie sú tí, ktorí zvýrazňujú iba ten povrch tiež len primitívi?
Blbci sú v ľudstve rovnomerne rozšírení, nezavádzajme, že len my máme tú česť byť v tomto väčšinovými. Všetko je to asi trocha inak, veď si spomeňme na históriu, ako tie národy, ktoré dnes aspoň naoko sekajú dobrotu, len nedávno vraždili ostošesť.
Som za skultúrnenie ľudstva, som za jeho umravňovanie, zduchovňovanie a týmto by sa mal vyriešiť rasizmus.
Čo ale robia proti rasizmu anti-rasisti? Generujú prázdne apely – „buďte takí, buďte hentakí …“ Tí ľudia sú často vzdelaní, majú kadejaké funkcie, postavenia, a je to vôbec možné, že idú na vec tak kontraproduktívne? Nenadarmo sa hovorí, že fašistov dnes generujú antifašisti.
Pracovníčka agentúry, ktorá stojí za reklamným spotom tvrdí, že si želá farebné Slovensko, lebo len také bude úspešné. Myslíte, že môže byť tak hlúpa, že nechápe, že ak do určitého teritória nasáčkujete ix etník, že záverom bude šedý maglajz a nie niečo ako farebná dúha? Toto je najlepšia cesta k tomu, ako zničiť farebnosť – nútiť ich žiť v priestore, ktorý si žiada pre svoje prežitie jednotnú organizovanosť. Nikto netvrdí, že národy sa nemiešali, veď Slovania vznikli mixom viacerých etník, ale kľúčom je – miera. Koniec koncov tie etniká potrebujú pre svoj vznik a rast vlastný životný priestor.
Oni nie sú hlúpi, oni kalkulujú a ľudí majú za hlúpych.
Všimnime si, že títo „humanisti“ nezačínajú od dobra a zla, od charakternosti a bezcharakternosti, také kategórie ako keby ani nepoznali. Oni poznajú iba farby. Nie je dôležitý charakter, ale farba, pôvod, alebo sexuálna orientácia. Nie je taký pohľad na človeka príliš sploštený?
Ak je to teda takto, že niekto sa o kategórie dobra a zla nezaujíma, nezaujíma sa ani o morálku a mravy, pretože vlastne neverí v nejaké smerovanie ľudstva, v zmysel bytia, ani v duchovno, teda ani v slobodu, napadá mi pritom len jedna vec a to je to, že pri popretí vyššieho zmyslu ide o zotročenie, o zmechanizovanie.
Reklama na vodku je toho príkladom. Alkohol robí závislým, a človeka vlastne uzatvára do schémy potreby, opilosti, vytriezvenia a znova tej potreby, podobne ako je to aj so všetkou výrobou pre konzum. A keďže reklamný spot bol tvorený pre mládež, v ktorej sa búria hormóny, tak tiež vidno schému – užiť si, zunovať si, vybrať si iné. Pestro, farebne. Sexuálni partneri tu vystupujú vo vyhranenej podobe ako rasy a ide sa ďalej – ako rôzne spôsoby stimulácie erotogénnych zón skrz LGBT. Veď dnes sa už osvietený liberál nepýta, že ako ďalej so svetom a so sebou, ale kladie si vážne otázky, či sa cíti ako pes, či ako mačka.
Tak ako každý človek je povahovo kamsi vyhranený, „vyšinutý“ a je to súčasťou našej osobnosti a nejako užitočné pre svet, tak je to aj s etnikami, s národmi. Ale kam som sa dostal, ak velebím iba toto, iba túto akoby špecializáciu, no nejde mi o skutočnú hĺbku človečenstva? Dokonca tu vidno zosmiešňovanie a dokonca kriminalizáciu takýchto snáh, vidieť v človeku viac ako mäso, zviera a pudy. Je tu snaha po kriminalizovaní skutočnej snahy o zušľachtenie človeka.
Ale aby som išiel k podstate. Je tu snaha po tom, aby sa zamlčalo slobodné ja človeka, aby mu bolo zabránené prejaviť sa a ktoré nie je materiálnej podstaty. Až toto duchovné ja bude skutočne humánne. Ak však človek nemá v sebe duchovné centrum, ktoré prahne po vyššom zmysle, jeho duchovné ja je slabé, je potom ľahké zotročiť ho.
Vo svete navonok tento proces zotročenia, resp. akejsi výroby bio-robotov z človeka vidno najviac tam, kde majú moc peniaze. Potom je tu taký kruh potreby a spotreby, ktorému slúži kadečo a teda aj apel na ľudskosť vytrhnutá z kontextu vývoja, z kontextu túžby po vyššom zmysle. „Ľudskosť“ ako pudovosť, ako užiť si, konzumovať.
Konečne pozorný človek nemusí ani veľa hútať, aby medzi riadkami prečítal skutočné záujmy „humanistických elít“. Veď ich predsa potrebujeme do výroby, aby makali na naše dôchodky. Včera predávali Afričanov ako otrokov, dnes ich chcú už humanisticky zneužívať inak. Napríklad aj na to, aby sa dobre predala vodka.
Výroba a konzum nepotrebuje vyšší zmysel, ten treba poprieť. Ani slobodu. Toto všetko naše média denne popierajú. Tento moloch nepotrebuje nejaké šprtanie sa v morálke a mravoch, ten potrebuje iba telá, potrebuje iba ich životy, ktoré sa upíšu diablovi mamonu. A je naozaj jedno, akej farby pleti sú a ako sexujú a ako myslia, ak pravda vôbec myslia …. Hlavne, že poslúžia. My sme predsa „humanisti“, premeníme v humus čokoľvek. Lebo z mŕtvej hmoty, z tejto „hliny“ bez ducha – ktorý je predsa len vrtkavý, si uhnietime čo len chceme.
Skúsme spočítať koľko krát liberáli argumentujú prácou vo sviatky slobodou a koľkokrát ekonomikou, rozumej – záujmom ľudí úzko nastavených na výrobu. Výrobu glorifikovali komunisti, a to isté robia kapitalisti, ktorí už zabudli na svoj pôvod. Výroba ale potrebuje slobodu najmenej, ona potrebe hlavne stroje, mechanizmy a to aj v ľudskej podobe.
Nikto netvrdí, že by tu nejaká opatrnosť k cudzincom, hlavne tmavšej farby pleti neexistovala. Veď normálny človek je opatrný ku každému človeku, ak ho ešte nepozná. Možno je tu aj averzia, ale poďme sa pozriem na možné zdroje tohto rozumom, nie podsúvaním emócii, nie iracionálne.
Naši „humanisti“ sa čudujú, že ako len tí ľudia môžu mať voči niečomu názor, či dokonca odpor, ak to vôbec nepoznajú, lebo nikde necestujú a možno černocha videli naozaj iba na obrázku. No ale pozriem sa uprostred akých informácii západný človek žije, čo vždy ukazovali média, kinematografia, filmové dokumenty, literatúra, alebo napr. aj dnešný hudobný štýl zvaný rap, či dokonca gangsta rap.
Dnes sa poukazuje na progres, lenže naše západné média, kinematografia, literatúra a pod. väčšinou ukazovali človeka tmavšej kože ako temperamentnejšieho, ľahkovážnejšieho, zaostalejšieho. V televízii sme sa pozerali na prírodopisné filmy, v ktorých tie najzaostalejšie etniká na Zemi žijúci kdesi v pralesoch majú tmavšiu pleť od nás. Takže ľudia si takéto názory nevymysleli, toto predsa do nich odjakživa hustili média, toto bol predsa a vlastne aj vždy je mainstream, každý vedel, že je to tak, nikomu to nevadilo a nikto sa preto nestal rasistom. Práve naopak, napr. v indiánkach sme súcitili so zaostalejšími červenokožcami, pretože nám imponoval ich zmysel pre staré hodnoty cností, túžba po spravodlivosti a zhnusil sa nám mamonársky svet bieleho človeka ak takým bol, česť výnimkám.
A ono je to často tak, že my, ktorým ide najmä o cnosti a spravodlivosť, sme v skutočnosti v pozícii černocha-otroka, či indiána, ktorých ide biely konzumista vykynožiť a títo noví anti-rasisti práveže pomáhajú novému otrokárstvu. Veď my predsa migrantov potrebujeme, aby dreli na naše dôchodky, to vám povedia jedným dychom spolu s kecami o ľudskosti, títo noví humanisti.
A je aj iný pohľad na možnú averziu voči ľuďom tmavšej pleti, ktorý dobre vystihol muslim z Tunisu dlhodobejšie žijúci v Česku – Hatem Berrezouga.
„Možná že Češi jsou „rasisti“, protože nemají na svědomí vyhubení několika národů a civilizací, masivní obchod s otroky, kteří by u nich po staletí pracovali na plantážích, čímž neměli dostatek času, aby si zvykli na barvu svého otroka, kterého by následně osvobozovali, aby měli ten pocit, že jsou dobrými lidmi a nadále raději žili v sebemrskačství a v pocitu viny.“
Aby nevznikla z tohto textu mylná mienka, že tu hodnotím každý závan anti-rasizmu a pomoc núdznym ako faloš o zlo, ubezpečujem, že to tak nie je, veď aj ja vyznávam hodnoty altruizmu a vyzdvihujem ducha človeka nad hmotné zdanie, nad momentálnu situáciu každého. Cieľ je predsa dôležitejší, ako klam prítomnosťou. Zamerať by sme mali hlavne na veci trvalé, či dokonca večné, nie na to, čomu je súdený zánik, smrť. Samozrejme, že farba kože nie je podstatná, lebo je podstatný duch. Škoda len, že práve o ňom nikto v diskurze o rasizme, xenofóbii, či fašizme nikto nehovorí, práve naopak ….