Ako píšu o tom dni vo svetových médiách:
Sociálna spravodlivosť je základná podmienka na mierové spolužitie národov
New York/Ženeva/Brusel 18. februára (SITA) – Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v rezolúcii z 26. novembra 2007 rozhodlo, že od roku 2009 sa vždy 20. februára bude sláviť Svetový deň sociálnej spravodlivosti. VZ OSN tým uznalo, že uskutočňovanie sociálneho rozvoja a sociálnej spravodlivosti je nevyhnutné na realizáciu a udržiavanie mieru a bezpečnosti.
VZ OSN tým priznalo, že ekonomický rast v kontexte trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutný na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti. Rovnako konštatovalo, že pretrvávajú vážne prekážky, akými sú napríklad nízky stupeň bezpečnosti, chudoba ale aj nedostatočná účasť krajín v oblasti rozvoja svetovej ekonomiky.
Medzinárodná organizácia práce (ILO) vypracovala v súvislosti so Svetovým dňom sociálnej spravodlivosti Deklaráciu ILO o sociálnej spravodlivosti za nestrannú globalizáciu. Deklaráciu schválili delegáti na zasadnutí 10. júna 2008 v Ženeve. Deklarácia v podstate predstavuje víziu poslania ILO v čase globalizácie. Opätovne sa v nej potvrdzujú hodnoty ILO. Predstavitelia vlád, zamestnávateľských organizácií a zamestnancov zo 182 členských štátov ILO schválením Deklarácie položili dôraz na determinujúcu úlohu tejto tripartitnej organizácie, ktorá sa usiluje podporovať pokrok a sociálnu spravodlivosť v globalizačných podmienkach.
A z iného zdroja:
http://akademia.exs.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=64&Itemid=29
Svetový deň sociálnej spravodlivosti
Bol vyhlásený novembri roku 2007 na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN a pripomíname si ho od roku 2009. Členské štáty sa venujú podpore sociálneho rozvoja ostatných členských krajín. Tento deň je venovaný sociálnej spravodlivosti, boju proti chudobe, podpore plnej zamestnanosti, dôstojnej práci, rovnosti a spravodlivým podmienkam zamestnancov a v neposlednom rade dodržiavaniu ľudských práv a slobôd.
Spravodlivosť sa chápe ako morálny princíp, ktorý požaduje rešpektovanie právnej normy. Je to cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt.
Princíp sociálnej spravodlivosti patrí k rozhodujúcim a základným princípom sociálnej politiky. Sociálnu spravodlivosť určujú pravidlá, normy, zákony, nariadenia, smernice, na základe ktorých sú v spoločnosti prerozdeľované príjmy a bohatstvo spoločnosti. Súčasne sem radíme aj tie pravidlá a nariadenia, ktoré určujú konkrétne možností, príležitosti a predpoklady medzi jednotlivých občanov a sociálnej skupiny.
Do tejto skupiny patria napríklad opatrenia, ktoré priamo predurčujú prístup ku vzdelávaniu sa, prístupu na trh práce a možnosti uplatnenia sa na trhu práce pre rôzne skupiny občanov.
Princípy, ktoré určujú charakter sociálnej spravodlivosti sú rôzne:
- rozdeľovanie na základe výkonu a zásluh
- rozdeľovanie podľa súladu vkladov a ziskov
- rozdeľovanie na základe rovnosti
- rozdeľovanie na základe rovných príležitostí
- rozdeľovanie podľa sociálnej odkázanosti
Už z prvého pohľadu je jasne, že niektoré vymenované princípy sa priamo popierajú. Napríklad:
Princíp rovnosti je v priamom protiklade k princípu na základe výkonu a zásluh. Preto sa politika sociálnej spravodlivosti chápe ako politika kombinovaného prístupu, ktorá cielene nastavuje uplatňovanie rôznych princípov v rôznych životných situáciách. V súčasnosti sa za sociálne spravodlivú považuje spoločnosť, ktorá aplikuje rôzne princípy rozdeľovania v rôznych oblastiach sociálnej politiky (napr. princíp rovných príležitostí v sociálnej politike, princíp sociálnej odkázanosti v procese regulovania chudoby a podpory sociálnej inklúzie znevýhodnených skupín). Typický model sociálnej spravodlivosti vo vyspelých krajinách sa označuje ako „model pevného dna a otvoreného stropu“, ktorý sa primárne spája s úsilím jednotlivca, využívajúceho svoje sily k uskutočňovaniu vlastných záujmov, ale súčasne predpokladá vôľu pomôcť slabším a odkázaným občanom.
EUROPSKY SOCIALNY MODEL – ako vznikal a uplatnil sa
Podoby európskeho modelu . Ideálny model sa nepresadil .Tento prístup považuje európsky sociálny model za ekonomicky efektívny systém, spojený s vysokou mierou sociálnej spravodlivosti. Výsledkom by mal byť model garantujúci nadpriemernú sociálnu starostlivosť pre všetkých občanov, významné kompetencie záujmových organizácií, efektívny sociálny dialóg a vysokú mieru férového prerozdelenia príjmov v rámci celej spoločnosti. Podobne by mal štát presadzovať bezpečnosť na pracoviskách a starostlivosť o zamestnanca. Takáto podoba sociálneho štátu vytvára ideálny systém, ktorý nielen že garantuje rast životnej úrovne a jej prerozdelenie pre všetkých prostredníctvom sociálneho systému, ale aj vysoký ekonomický rast hospodárstva ako takého.
Deklarácia Medzinárodnej organizácie práce o sociálnej spravodlivosti pre spravodlivú globalizáciu
„Medzinárodná konferencia práce, ktorá sa zišla v Ženeve na svojom deväťdesiatom siedmom zasadnutí, berúc do úvahy, že súčasný kontext globalizácie charakterizovaný rozširovaním nových technológií, myšlienkovým tokom, výmenou tovarov a služieb, nárastom investičných a finančných tokov, internacionalizáciou podnikania a podnikateľských procesov a dialógom, ako aj pohybom osôb, najmä pracujúcich žien a mužov pretvára zásadnými spôsobmi svet práce:
– na jednej strane proces hospodárskej spolupráce a integrácie pomohol viacerým krajinám, aby mohli dosahovať vysoké miery hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, absorbovať mnohých vidieckych chudobných do moderných mestských ekonomík, presadzovať svoje rozvojové ciele a podporovať inováciu pri rozvoji výrobkov a šírení myšlienok;
– na druhej strane globálna ekonomická integrácia spôsobila, že mnohé krajiny a sektory čelia veľkým výzvam príjmovej nerovnosti, pretrvávajúcej vysokej úrovni nezamestnanosti a chudoby, citlivosti hospodárskych sústav na externé šoky a rastu nechránenej práce a neformálnej ekonomiky, ktoré majú dopad na pracovný pomer a ochranu, ktorú pracovný pomer ponúka;
uvedomujúc si, že dosiahnutie lepšieho a spravodlivejšieho výsledku pre všetkých sa za týchto okolností stáva o to nevyhnutnejším,
aby sa naplnila všeobecná túžba po sociálnej spravodlivosti, dosiahla sa plná zamestnanosť, zabezpečila sa trvalá udržateľnosť otvorených spoločností a globálnej ekonomiky, dosiahla sa sociálna súdržnosť, a aby sa bojovalo proti chudobe a rastúcim nerovnostiam;
v presvedčení, že Medzinárodná organizácia práce (MOP) zohráva kľúčovú úlohu pomáhajúc podporovať a dosahovať pokrok a sociálnu spravodlivosť v sústavne sa meniacom prostredí:
– na základe mandátu, ktorý obsahuje Ústava Medzinárodnej organizácie práce vrátane Filadelfskej deklarácie (1944), ktorá je naďalej v plnej miere významná aj v dvadsiatom prvom storočí a mala by byť inšpiráciou politiky jej členov, a ktorá medzi inými cieľmi, zámermi a zásadami:
vyhlasuje, že práca nie je tovar
a že každá chudoba predstavuje nebezpečenstvo pre prosperitu všade vo svete;
uznáva, že MOP má významný záväzok presadzovať medzi národmi sveta programy, ktoré dosiahnu ciele plnej zamestnanosti a zvýšenie životnej úrovne, minimálnu mzdu potrebnú na živobytie a rozšírenie opatrení sociálneho zabezpečenia na zabezpečenie 2 základného príjmu pre všetkých v núdzi, spolu so všetkými ostatnými cieľmi uvedenými vo Filadelfskej deklarácii;
stanovuje pre MOP zodpovednosť preskúmavať a posudzovať všetky medzinárodné hospodárske a finančné politiky z hľadiska základného cieľa sociálnej spravodlivosti;
a – využívajúc a znovu uznávajúc Deklaráciu MOP o základných zásadách a právach pri práci a jej následné opatrenia (1998), v ktorej členovia uznali pri plnení mandátu organizácie osobitný význam základných práv, osobitne: slobodu združovania a účinné uznanie práva na kolektívne vyjednávanie, odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, účinný zákaz detskej práce a odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o zamestnanie a povolanie;
povzbudená uznávaním medzinárodného spoločenstva, že dôstojná práca je účinnou odpoveďou na výzvy globalizácie, zohľadňujúc: – výsledky Svetového summitu pre sociálny rozvoj v roku 1995 v Kodani; – širokú podporu koncepcie dôstojnej práce rozvíjanej Medzinárodnou organizáciou práce, opakovane vyjadrenú na globálnej a regionálnej úrovni;
a – schválenie hlavami štátov a vlád na Svetovom summite Organizácie Spojených národov v roku 2005 spravodlivej globalizácie a zámerov plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých za ústredné ciele ich príslušných národných a medzinárodných politík;
presvedčená,
že vo svete zväčšujúcej sa vzájomnej závislosti a zložitosti a internacionalizácie produkcie: – sú základné hodnoty slobody, ľudskej dôstojnosti, sociálnej spravodlivosti, bezpečnosti a nediskriminácie nevyhnutné pre udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj a efektívnosť;
– je sociálny dialóg a prax trojstrannosti (tripartity) medzi vládami a reprezentatívnymi organizáciami pracovníkov a reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov v rámci hraníc aj za hranicami v súčasnosti dôležitejšie na dosiahnutie riešení a rozvíjanie sociálnej súdržnosti a zákonnosti prostredníctvom okrem iných prostriedkov medzinárodnými pracovnými normami;
– dôležitosť pracovného pomeru by sa mala uznať za prostriedok zabezpečenia právnej ochrany pracovníkov;
– produktívne, ziskové a udržateľné podniky, spolu so silnou sociálnou ekonomikou a životaschopným verejným sektorom sú pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a pracovné príležitosti rozhodujúce;
a 3 – trojstranná (tripartitná) Deklarácia o multinárodných podnikoch a sociálnej politike (1977), v jej revidovanom znení, ktorá sa zaoberá rastúcou úlohou takýchto aktérov pri realizácii cieľov organizácie, má osobitný význam; a uznávajúc, že súčasné výzvy si vyžadujú, aby organizácia (MOP) zintenzívnila svoje úsilia a zmobilizovala všetky svoje akčné opatrenia na podporu svojich ústavných cieľov, a že na to, aby mohli byť tieto úsilia efektívne a posilnili schopnosť (kapacitu) MOP napomáhať svojim členom v úsiliach dosiahnuť ciele MOP v kontexte globalizácie, musí organizácia: – zabezpečiť spojitosť a spoluprácu vo svojom prístupe k presadzovaniu svojho rozvoja globálneho a integrovaného prístupu, v zhode s Programom dôstojnej práce a štyrmi strategickými cieľmi MOP, využívajúc ich vzájomné spolupôsobenie; – prispôsobiť svoje inštitucionálne postupy a spôsob riadenia na zlepšenie efektívnosti a účinnosti, pritom plne rešpektovať existujúci ústavný rámec a postupy“
A KRUTA REALITA NA SLOVENSKU
Polovica Slovákov spláca nejaký úver. V prieskume spoločnosti Millward Brown pre spoločnosť Kruk Česká a Slovenská republika uviedlo 51 % respondentov, že spláca nejaký úver. “Z údajov zistených v rámci prieskumu nie je alarmujúci ani tak samotný podiel zadlžených Slovákov, ako skôr fakt, že ide z významnej časti o ľudí bez zamestnania, navyše žijúcich v stredných mestách, kde sa všeobecne práca hľadá horšie,” uviedla Markéta Kolářová, tlačová hovorkyňa spoločnosti Kruk.
SITA | 19.02.2017 12:02
A tak sa dostávame sa k podstate dnešnej zvrátenej humánnej europolitiky, v materiáli Informačný leták AZZS SR „AZZZ Press 01/2018“ sa objavili články,, ktoré skutočne šokujú svojou otvorenosťou a požiadavkami zamestnávateľov združených v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. Ich krátkozrakými požiadavkami, ktoré riešia iba a len znižovanie nákladov v podnikateľských subjektoch a kde sa snažia po vzore globálnych korporácií získať čo najviac pracovníkov z „dovozu“, tunajšie slovenské asociácie lobujú u vlády SR za odbúravanie prekážok v slovenskej legislatíve spojených so zamestnávaním pracovníkov z tretích krajín. To už smeruje ku kolonizácii územia Slovenskej a Českej republiky. Tak ako kedysi v Amerike, azda ide o to, postupne v dlhodobom programe vymeniť tunajšie „domorodé“ obyvateľstvo iným, menej nákladným a menej náročným, ale zato výkonným, podobne ako boli výkonní černosi v 18.storočí na juhoamerických bavlníkových plantážach, ako boli výkonní oproti domorodým indiánom černosi na poliach cukrovej trstiny Strednej Ameriky…Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa už bolo dať poučiť v rámci vzdelávania Európskej siete pre integráciu (EIN) v Nemecku, ako integrovať utečencov na európsky trh práce –Združenie nemeckých priemyselných a obchodných komôr(DIHK) založilo sieť „Podnikatelia integrujú utečencov“ a je tam 1500 nemeckých spoločností. Nuž, keď sa to MPaSV SR naučí, určite to bude chcieť aplikovať i u nás na Slovensku, AZZZ SR už za to lobuje.
Táto nedomyslená politika namiesto sociálnej spravodlivosti ešte hlbšie vyorie brázdu sociálnej nespravodlivosti. Namiesto značného rastu miezd a príchodu našich emigrantov domov na Slovensko sa budú integrovať utečenci. Namiesto rozvoja občanov Slovenska sa úplne odpíšu celé generácie domáceho obyvateľstva národných štátov Európy a to v konečnom dôsledku skutočne povedie ku výmene obyvateľstva v Strednej Európe.