Po sčítaní väčšiny hlasov je praktickým víťazom prezidentských volieb súčasný premiér Aleksandar Vučič
Už pred voľbami prisľúbil pokračovanie v smerovaní krajiny k členstvu v Európskej únii. Počas kampane sa stretol s Angelou Merkelou ale aj jej predchodcom Gerhardom Schröderom, rovnako ako s Vladimírom Putinom. To má zrejme ukázať, že sa cíti proeurópsky, ale s vyváženým vzťahom ku všetkým stranám.
Po oznámení predbežných výsledkov, kde porazil všetkých protikandidátov ešte v prvom kole dosiahnutím vyše 55% všetkých hlasov, Vučič vyhlásil: „Voliči ukázali, akou cestou sa má Srbsko uberať. Srbsko zostane na európskej a reformačnej ceste, ale zároveň si uchová priateľské vzťahy s Ruskom i Čínou„.
Voči NATO zmenil svoj postoj od neutrálneho a prehlásenia NATO za spojenca až k ostro zápornému tesne pred voľbami, keď povedal, že Srbsko do NATO nikdy nevstúpi, lebo je to organizácia, ktorá vraždila Srbov. To je však s veľkou pravdepodobnosťou len rečnícky obrat, ktorý mu mal pomôcť k osloveniu voličov necítiacich voči Aliancii žiadne sympatie.
Portál Politico nazval Vučiča bývalým ultranacionalistom a spojencom silného muža Slobodana Miloševiča. To je zdá sa minulosťou, on sám sa prepracoval na pozíciu proeurópskeho reformátora a pred voľbami na stretnutí s Angelou Merkel dokonca varoval pred prejavmi nacionalizmu na Balkáne. Za jedinú prijateľnú cestu označil účasť Srbska v Európskej Únii. Vyjadril názor, že Nemecko jednak pomôže Srbsku na cestu do Únie, ale hlavne zabezpečí pracovné miesta. Nemecko je obchodným partnerom s obratom 4 miliardy eur ročne a v krajine pôsobí 370 nemeckých firiem
Vučič chce vo funkcii premiéra zotrvať ďalšie dva mesiace až do prebratia prezidentského úradu.
Čo sa týka vzťahu s Ruskom je situácia jasná. Hoci vyjadril po voľbách osobitnú vďaku ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, s ktorým stretol a Moskva prisľúbila Belehradu dodanie bojových stíhačiek, tankov a obrnených vozidiel, Rusko nemôže očakávať, že pri rozhodovaní sa medzi vzťahom k Únii a Rusku si Srbi vyberú východ. Dimitar Bechev, expert na ruskú a európsku politiku na Balkáne povedal: „Rusko ho vidí ako spojenca, ale vie, že keď pôjde do tuhého, Srbsko sa rozhodne pre EÚ. Rusi sa snažili pracovať s jeho súpermi na pravej strane, ale tie nie sú vierohodnými vyzývateľmi tak sú nútení k podpore Vučića.„
Oponenti Vučiča ho podozrievajú, že chce Srbsko zmeniť na autoritatívny štát so silným prezidentom, ako je napríklad Rusko alebo Turecko. Hoci funkcia prezidenta je málo významná, liberálny opozičný kandidát Sasa Radulovic že víťazstvo Vučića povedie k „piatich rokov temna pre Srbsko.“
„Vučić úplne zničil všetky nezávislé inštitúcie v našej krajine,“ pokračoval Radulovic. „Pomocou médií sa neustále snaží manipulovať srbských občanov. Tiež úplne ovláda Národné zhromaždenie a to by malo byť naopak. To je jeho súkromný štát, nie náš.“
Situácia srbského premiéra pripomína situáciu na Slovensku, keď za prezidenta kandidoval predseda najsilnejšej strany Smer-SD a premiér vlády Róbert Fico. Na Slovensku rovnako ako v Srbsku má prezident len reprezentatívnu funkciu. K jeho nezvoleniu však prispeli aj medializované obavy práve z koncentrácie moci, keď by ako predseda strany ovládal celý parlament a cez neho vládu Slovenskej republiky. Niekoľkými zmenami v rokovacom poriadku vlády by získal ako prezident aj priamy dosah na exekutívu, čo by mu minimálne na rok a pol zabezpečilo prakticky absolútnu moc. Tento scenár sa podľa kritikov práve naplnil v Srbsku.