Na futbalovom zápase Iránu s Kambodžou povzbudzovalo nadšené ženské publikum. Prvýkrát po 40 rokoch

Pre niekoho je to bežná situácia. Spoločenské a kultúrne podujatia môže naštíviť každý, kto chce. Je jedno, akého je náboženstva, vyznania, či pohlavia Avšak v islamských krajinách, kde ženy nemajú žiadne práva, to neplatí.

Po tom, čo sa v sedemdesiatych rokoch moci v Iráne chopili náboženskí fanatici nastolili vládu islamského práva šaria Začali popravy homosexuálov, popravy žien ukameňovaním za nemanželský pohlavný styk, pre ženy sa zaviedol zákaz chodiť na verejnosti bez šatky a vek „žien“ vstupu do manželstva sa stanovil na 9 rokov (neskôr po protestoch bola hranica výrazne zdvihnutá). Jedným z opatrení bol aj zákaz vstupu žien na podujatia, kde sa nachádzali muži a tak sa ženám svet poväčšinou mužského športu uzavrel.

V marci tohto roku bola v Iráne zatknutá žena, ktorá sa v prestrojení za muža chcela dostať na zápas svojho obľúbeného klubu Jej hashtag (prezývka) bolo modré dievča #bluegirl podľa farieb jej obľúbeného klubu Esteqlal of Tehran. Sahar Khodayari bola pri tomto pokuse prichytená a čelila súdu, ktorý ju za tento „trestný čin“ mohol poslať podľa islamských zákonov do väzenia až na dva roky. O pol roka sa skutočne postavila pred súd a v rozrušení sa podpálila. Sahar Khodayari umrela na následky rozsiahlych popálenín 10.septembra.

Predstavitelia FIFA šokovaní smrťou nevinnej fanúšičky varovali Irán, že ak okamžite nezmení svoje reštrikcie pre ženy, bude to mať následky pre účasť iránskych futbalistov. Futbal je v Iráne nesmierne populárny a evidentne hrozba zabrala. A tak sa 10. októbra 4500 žien ocitlo na spomínanom zápase. Źeny od šťastia plakali a svoje emócie nijako neskrývali.

„Bol to úžasný pocit,“ povedala Asal (30). „Bolo to také vzrušujúce, že to nemôžem opísať. Pozerať sa na trávu a sledovať futbal tak blízko pri mne bol úžasný pocit a nikdy na to nezabudnem,“ povzdychla si, keď opisovala svoju prvú prítomnosť na štadióne. Maryam (27) pri východe z teheránskeho Azadi štadióna komentovala. „V niektorých chvíľach som dokonca plakala. Bola som tak dojatá.“

Futbalistov Iránu atmosféra na štadióne motivovala k enormnému vypätiu síl a zápas skončil debaklom Kambodže 14:0. Po zápase zobral kapitán iránskeho tímu Masoud Shojaei všetkých hráčov do časti tribúny, kde museli ženy povinne sedieť oddelené od mužov. Tam sa poďakovali fanúšičkám za ich prítomnosť.

Zatiaľ nie je jasné, či išlo o jednorazové povolenie a či sa ženy budú môcť mužských športových podujatí zúčastňovať naďalej. Jedno je však isté. Hrádza bola prelomená a ženy, ktoré okúsili závan slobody budú vo svojom tlaku na klerikov pokračovať ďalej.

Západ by im mal v tomto tlaku pomôcť. Minimálne tým, že nebude napríklad podporovať zavádzanie nosenia šatiek v Európe, ktoré sú v Iráne nenávidené, nemal by opisovať islam ako „náboženstvo mieru“, ale ako ideológiu, ktorá vo svojich funadamentoch potláča slobody. Príklad iránskych žien ukazuje, že islam rozhodne nemá miesto v Európe.

Zdroj: https://www.facebook.com/137730750182495/posts/456917328263834