Washingtonská zmluva je akýmsi vyhlásením, záväzným pre všetky členské štáty aliancie NATO. Je však čím ďalej tým jasnejšie, že málokto naozaj vie, k čomu sa vlastne členské štáty upísali.

Osobne si myslím, že táto nevedomosť nie je náhodná, ale účelová. V poslednej dobe sme svedkami propagácie tejto aliancie nevídaných rozmerov. Od dokumentov, cez stovky publikácií, až po každodenné vyhlásenia svetových, ale aj domácich politikov, ktorí sa predháňajú v chválospevoch na NATO a v snahe presvedčiť nás, že je životne dôležité byť jeho súčasťou.

Čo je však alarmujúce – samotná zmluva ako taká sa vôbec nepropaguje… Napriek tomu, že ju tvorí 14 článkov, ja sa chcem venovať iba jednému, ale zato najkontroverznejšiemu z nich – článku 5. Po prečítaní tohto príspevku Vám bude jasné, že táto propaganda je od základu falošná a neslúži účelu, ktorý bol pri jeho založení deklarovaný.

Článok 5Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej, alebo viacerým z nich v Európe, alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým a preto sa dohodli, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každá z nich, uplatňujúc právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu uznanú článkom 51 Charty OSN, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súčinnosti s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a zachovať bezpečnosť severoatlantického priestoru. Každý takýto útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Na prvý pohľad niečo úžasné. Akési Bratstvo neohrozených. Iba hlupák by nechcel byť súčasťou takejto partie. Ak budeme napadnutí, prídu nám na pomoc a sme zachránení.

Žiaľ naozaj iba na prvý pohľad. Skutočnosť je taká, že článok 5 síce hovorí o ozbrojenom útoku a spôsobe ako má byť posudzovaný, ale jednoznačne ponecháva na jednotlivých členských krajinách akú a či vôbec nejakú akciu podniknú… Tu je potrebné zdôrazniť, že táto časť vety väčšinou nie je interpretovaná, nieto aby bola príslušne zdôraznená. Niekedy je dokonca úplne ignorovaná !!!

Napriek tomu nám naši Amerike poslušní politici klamú veselo ďalej. Dovolím si tvrdiť, že ani sami nepoznajú znenie článku. Iba poslušne opakujú naučené frázy a tvária sa veľmi spokojne, že sa nám dostalo toľkého šťastia a možeme sa zaradiť medzi agresorské krajiny. Všetci svorne nám totiž tvrdia, že zmluva je založená na zásade mušketierov – jeden za všetkých, všetci za jedného. Tým je naša bezpečnosť zaručená a koniec debaty.

Aby táto lož dostala punc dôveryhodnosti a bola prijatá k všeobecnej spokojnosti, zopakovala ju aj niekdajšia ministerka zahraničných vecí USA, mäsiarka z Balkánu – Albrightová v Prahe, kde vyhlásila a to v rozpore s článkom 5: ,,Ak dôjde k ohrozeniu SR, budeme my ( USA ) zaviazaní k spoločnej obrane.“ Túto lož nám médiá s radosťou opakovali stále dookola tak dlho, až si Albrightová od Havla vyslúžila odporúčanie, že by mohla byť budúcou českou prezidentkou.

Jedna vec je ale klamať tupú a ničomu nerozumejúcu verejnosť za akú nás majú a druhá vystúpiť pred zahraničným výborom Senátu. Tam totiž vystúpila tá istá Albrightová 7.októbra 1997, ale už ako zodpovedná ministerka zahraničia v diskusii o ,,rozšírení, nákladoch a Rusku.“Citujem z dokumentu: ,,Rozšírenie… nás nezaväzuje ( does not bind us) reagovať na každý násilný incident tým, že by sme išli do vojny.“

Hoci Senát počul tieto slová rád, nestačilo mu to. Obrátil sa priamo na prezidenta o stanovisko k tejto veci. K článku 5 sa im dostalo vysvetlenie, že útok na jedného z členov neznamená, že sa USA musia zúčastniť sporu. Čo dodať…

K problematike článku 5 pripravilo rozbor aj Kongresové výskumné stredisko. Výsledok? ,,Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nezaisťuje (does not guarantee) použitie sily na pomoc žiadnemu spojencovi, ktorý by bol napadnutý. NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. Toto je podstata organizácie. Článok 5 prehlasuje, že členovia NATO musia zvážiť (consider) možnosť ísť na pomoc. Pomoc však nie je zabezpečená zmluvou. Pomoc spojencom nie je bezpodmienečná (is not unconditional).“Inými slovami povedané, stanovisko amerického Kongresového výskumného strediska hovorí, že pred vstupom do konfliktu musí byť jasne definovaný výlučne (!) americký národný záujem (…for the United States to fulfill a collective defense commitment, U.S. national interests must clearly be affected). Svitá?

Takže taká je skutočnosť a toto ukrýva článok 5. To iba naši vládni predstavitelia v záujme zakrývania pravdy sa hrajú na mušketierov. Napriek tvrdeniam politikov, OSN i samotného NATO ktoré sú účelovo zavádzajúce realitou je, že pomocou v prípade ozbrojeného útoku môže byť zásielka dvoch nákladných áut plných gumákov a zateplených rukavíc. Ak vôbec.

Jediné na čom vždy záležalo a záleží, je americký záujem. Aj za cenu miliónov nevinných životov. My totiž nie sme pre hegemóna rovnocenný partner. Sme jedni z mnohých určených na iba na špinavú prácu. Sme dobrí jedine na bezplatné poskytnutie územia, vzdušného priestoru, živej sily a techniky. Udatní americkí vojaci budú v bezpečí oddychovať, kým tupé velenie našej armády visiace na perách amerických generálov bude posielať na smrť naše deti.

Účel, ktorému NATO vždy slúžilo a slúžiť bude, zhrnul v jedinej vete prvý Generálny sekretár NATO Lord Ismay: …,,the purpose of the alliance was to keep the Russians out, the Americans in, and the Germans down“ ( účelom aliancie bolo zabezpečiť, aby Rusi ostali vonku, Američania dnu a Nemci pod kontrolou). Že neveríte vlastným očiam? Nevadí, na skutočnosti to nič nemení. Vodítkom nech pre Vás ostane stanovisko amerických autorít.

Robo Bačinský