Zatiaľčo sa Amerika zameriava na výsledky mimoriadnych volieb, výkyvy vo vyšetrovaní ruských zásahov do prezidentskej kampane v USA či aktuálne tweety prezidenta Donalda Trumpa, uniká im zrejme prebiehajúci rozsiahly a dôležitý posun v zahraničnej politike. Amerika vstupuje do ďalšej dekády vojen na širšom Blízkom východe, pričom tentoraz môžu tieto konflikty priniesť ešte väčšiu nestabilitu než v minulom desaťročí, píše politický analytik Fareed Zakaria v komentári pre server Washington Post.
Trump nastúpil do úradu s osviežujúcou skepsou k americkej politike voči regiónu. „Každý, kto sa dotkol Blízkeho východu, dostal výprask … dostávame výprask,“ cituje Trumpove slová z predvolebnej kampane. Dodáva, že magnát sa však považuje aj za tvrdého chlapíka a na svojich zhromaždeniach opakovane volal po „zbombardovaní“ Islamského štátu (IS).
„Teraz je v Bielom dome, obklopený množstvom generálov a jeho macherský inštinkt zrejme prevládol.“ Pripomína, že Trumpova administratíva vystupňovala vojenské operácie na Blízkom východe – v Sýrii, Jemene, Afganistane a Somálsku – a do viac misií nasadzuje čoraz viac vojakov i lietadiel.
Otázkou zostáva, či za tým stojí nejaká ucelená stratégia. V boji s IS americké sily agresívne útočia, čo má za následok veľký nárast civilných obetí v Iraku a Sýrii, zatiaľ čo americký zostrel sýrskeho bojového lietadla priniesol tento týždeň dramatickú eskaláciu a vyslal Washington na kolízny kurz so sýrskym spojencom, Ruskom, pričom hrozí otvorenie americko ruského nepriateľstva. Nie je jasné, ako táto agresia voči režimu Assada prispeje k dosiahnutiu jediného deklarovaného cieľa amerického angažmá v Sýrii – teda k porážke IS.
Pokiaľ bude Asad oslabený, je logické, že hlavné opozičné sily – rôzne militantné islamistické skupiny, vrátane IS – získajú na sile. Nesúrodý postup Trumpovej administratívy priživilo vyhlásenie že nebojuje s Asadovým režimom a zostrel bol aktom „kolektívnej sebaobrany“. „Pár ďalších takýchto aktov sebaobrany a americké bojové jednotky sa môžu ocitnúť na sýrskom bojisku.“
V Afganistane Trump ponechal detaily navýšenia americkej prítomnosti najmenej o 4000 vojakov na ministrovi obrany Jimovi Mattisovi a ďalších vysokých vojenských veliteľoch, ale aj uznávaní generáli majú obmedzenú perspektívu. Vojenskí dôstojníci môžu napríklad konštatovať, že dokážu dobyť kopec, ale už nie je jasné, či takýto krok poslúži širšie americkej stratégii, či možno kopec dobyť za primeranú cenu a či sa takáto misia nerozchádza s ďalšími záujmami USA vo svete. To sú podľa analytika otázky, na ktoré musí zodpovedať vrchný veliteľ.
„Spojené štáty sú v Afganistane 16 rokov. Niekoľkokrát navýšili počty svojich vojsk a v krajine minuli takmer bilión dolárov.“ Minulý rok tvorila americká pomoc Afganistanu približne 40% tamojšieho HDP, Mattis teraz priznáva, že USA „nevyhrávajú“ a dodatočných 4000 vojakov sotva dokáže to, čo nedokázalo 130.000 vojakov.
Amerika sa tiež aktívnejšie angažuje v Jemene, v konflikte, ktorý môže sotva prispieť k boju s radikálnym islamským terorizmom. Washington prostredníctvom posledných zbrojných kontraktov ďalej živí saudskoarabskú zástupnú vojnu proti Iránu, ktorá vyhnala toto kráľovstvo fakticky do spojenectva s al-Kájdou v Jemene.
Nový saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salmán zrejme v tomto konflikte chce pokračovať, hoci oproti očakávaniam neprebieha dobre a vyústil v humanitárnu katastrofu. Podľa UNICEF zomiera každých 10 minút jedno jemenské dieťa na liečiteľné choroby a táto najchudobnejšia krajina v arabskom svete sa zmenila na pustatinu, kde budú v nasledujúcich desaťročiach súperiť teroristické skupiny.
Riešenie každej uvedenej situácie, v ktorej sa angažujú americké sily, je podľa Zakariho skôr politické než vojenské. To platí predovšetkým o Sýrii a Afganistane, kde mnoho regionálnych mocností s veľkými záujmami drží pozície a šíri svoj vplyv. Vojenská sila bez stratégie alebo hlbokého politického a diplomatického procesu je odsúdená na neúspech a naopak môže priniesť nezamýšľané konzekvencie, ako ukázalo posledné desaťročie.
Počas kampane sa zdalo, akoby Trump skutočne reflektoval americkú úlohu na Blízkom východe. „Také slová sú odo mňa neobvyklé, ok, pretože som veľmi proaktívny. Ale držal by som sa späť a hovoril si: uvidíme, čo sa stane,“ tvrdil Trump. Súhlasí s nimi a uzatvára, že po 16 rokoch neustáleho bojovania, stovkách tisíc mŕtvych, miliardách utratených dolárov a stále väčšej regionálnej nestabilite, si pred ďalším bombardovaním či vyslaním vojsk musí niekto vo Washingtone položiť otázku, čo sa vlastne deje.
Článok pôvodne vyšiel na WASHINGTON TIMES v anglickom znení.