Z dielne Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR prichádza zmena v zákone týkajúca sa možnosti pre deti v novo zriadených centrách vyjadriť svoj názor aj bez vedomia rodičov. V rámci humánneho prístupu k deťom týraným, zneužívaným, alebo inak trestaným zdalo by sa, že je to významný krok. Avšak tak úplne to nie je. Deti, ktoré majú problémy v rodine / škole majú k dispozícií linku pomoci, na ktorú sa môžu 24 hodín obrátiť.
Vo mne zriadenie týchto centier evokuje priblíženie práce sociálnych služieb v krajinách ako je Nórsko, Veľká Británia, Rakúsko, Nemecko, atď. kde bez relevantného dôvodu sú odoberané deti z funkčných biologických rodín s odôvodnením ako je napríklad:
- Jedna matka samo živiteľka nemôže vychovávať svoje tri deti sama (Rakúsko)
- Dieťa dostalo po zadku – jednu výchovnú – v škôlke takto odpovedalo na otázku učiteľky (Nórsko)
- Dieťa má rečovú vadu, preto nemôže žiť s matkou (to že má dieťa skrátenú uzdičku na jazyku a stačil malý chirurgický zákrok, ktorý jazyk uvoľnil a dieťa normálne rozpráva neberú v úvahu orgány „Sociálno právnej ochrany detí“ (ďalej len „SS“) – Veľká Británia)
- Pri prebaľovaní 3.mesačného bábätka – nedostatočný očný kontakt (Nórsko)
- Matka prechádza so svojimi dvoma synmi cez rozkopanú cestu, vyjadruje sa jednoducho v angličtine a spýta sa pracovníka, či môže tadiaľto prejsť cez cestu – on nahlási na „SS“, že matka ponúka svoje deti na ulici na predaj (Anglicko)
- deti treba odobrať z dôvodu, že matka neochránila deti pred otcom/tyranom – napriek tomu, že išla na „SS“ s prosbou o osobnú ochranu a uviedla, že partner bije a obmedzuje ju na osobnej slobode aj ich spoločné deti (Anglicko)
Absurdné na tom je, že všetky rodiny argumentujú na súde, podávajú svoje vyjadrenia, vyjadrenia rodiny, príbuzných aj známych. Nie sú vypočutí a súdy aj sociálka si „hudie“ svoje. A deti sú odobraté. Po čase, napriek judikatúre Európskeho súdu, nie sú po rokoch vrátené do biologickej rodiny z dôvodov:
- dieťa je zvyknuté na pestúnov (Nórsko, Anglicko, Nemecko)
- dieťa napriek umiestneniu v sociálnom zariadení (rozumej Detskom domove) aj napriek stále kontrole, napriek tomu, že sa nemôže pohybovať slobodne (16 ročný chlapec) po svete a je „ochránený“ pred vonkajšími stresovými situáciami – nemôže byť vrátené rodičom lebo trpí depresiami a je to ich vina (Nemecko)
O tom, že takýto systém je zlý upozornila prvý krát matka Samka a Martinka Ivanka. Od zverejnenia ich otrasného príbehu prešlo už 5 rokov a mysleli sme si, že absurdné dôvody pri odobratí v 21. storočí neexistujú – veď máme medzinárodné dohovory, ústavu, vnútroštátne právne normy, ktorými sme viazaní a porušovanie základných práv a slobôd nie je možný. Ale je, a na Slovensku bude, tak ako vo „vyspelej Európe“.
Zriadením „centier“ otvárame dvere novodobej „ochrane detí“, ktorú poznáme pod pojmom „Juvenilná justícia“ a pod argumentom, že to ktoré dieťa sa príde vysťažovať na „strašný“ život doma, lebo má zakázaný internet od rodičov za zlé známky, budú mať právo bez súhlasu rodičov umiestniť takéto dieťa do centra a „ochrániť“ ho pred rodičmi tyranmi, ktorí sa snažia robiť svoju robotu a riadne vychovať občana Slovenska. Tak bude výchova aj vyzerať. Dieťa v Anglicku nemôže dostať ani po zadku, zvýšiť hlas na dieťa to je emočné týranie a podobné hlúpe argumenty – mnohí, ktorí tam žijú majú rodiny a prichádzajú na Slovensko sa sami sťažujú, ako sú tieto deti nevychované, nevážia si svojich rodičov a úcta k starším im nič nehovorí. Prečo? Všetko je podriaďované im a rodičia pod hrozbou odobratia „držia ústa a krok“. A toto tu chceme? Ideme sa podieľať na nevýchove našich detí, aby sme mohli dúfať, že budú žiť s nami?
V minulosti nás naši rodičia, starí rodičia, ich rodičia viedli k tomu, aby sme si ctili a vážili otca svojho aj matku svoju, aby sme mali úctu k starším, vážili si veci, ktoré sme dostali – nebolo všetko samozrejmosťou. Aby sme žili na kresťanských hodnotách – ktoré sú v podstate morálnymi hodnotami – pretože aj nekresťan, keď žil morálnym životom – neklamal, nepožiadal manželku blížneho svojho, atď – vedel, že toto sú hodnoty, ktoré naša spoločnosť vyznáva a takto je to správne.
Áno dostali sme sem tam po zadku, dostali sme zákaz a príkaz od rodičov, ale sme TU. Ale čo naše deti. Ešte dnes vám zákon o rodine povoľuje použiť primerané výchovné metódy a za zvýšenie hlasu a jednu po zadku vám dieťa nezoberú. Keď však bude tento spôsob interpretovaný deťmi v centrách nadnesene, ako rodičia nebudeme mať možnosť nápravy. Treba si to uvedomiť.