V dňoch, kedy práve Estónsko preberá predsedníctvo Európskej únie, sa vláda pobaltského národa dostáva do vnútropolitickej krízy, čo môže poznamenať celých šesť mesiacov predsedníctva, píše Bloomberg.
Vládna koalícia v Estónsku, ktorá je pri moci len od novembra 2016, stráca svoj vplyv v tamojšom parlamente , pretože skupina vládnych rebelujucích poslancov hrozí odchodom a chce vytvoriť konkurenčný blok pre miestne voľby.
Podľa všetkého by mohli byť vylúčení z najsilnejšej stredovej strany, čím by vznikla menšinová vláda, ktorá by bola zraniteľnejšia pri presadzovaní svojho programového vyhlásenia. Rozhodnutie ako ďalej padne v tomto týždni.
Juri Ratas, najmladší premiér v EÚ (38 rokov – pozn. red.) sa snažil rozptýliť pochybnosti na summite ministrov financií s poukázaním, že Estónsko je pevnou súčasťou NATO a EÚ.
Krajina s 1,š miliónom obyvateľov a rodiskom a technologickým centrom Skype, podľa neho v nadchadzájúcom predsedníctve bude venovať predovšetkým pozornosť jednotnému digitálnemu trhu.
„Bolo by dosť nezvyčajné, aby sa vláda zrútila na začiatku alebo uprostred svojho predsedníctva v EÚ, hoci by to nebolo bezprecedentné,“ povedal Andres Kasekamp, profesor politológie Baltickej univerzity v Tartu. „Prvá krajina , ktorú si pamätám, bola Česká republika. Bolo to síce trápne, ale prežili. „
Česká vláda stratila mandát hlasovaním o nedôvere v polovici svojho predsedníctva EÚ v roku 2009.
Poslednej estónskej menšinovej vláde sa v rokoch 2009-2011 podarilo presmerovať krajinu po najsilnejšej recesii od získania nezávislosti v roku 1991 do Eurozóny. Ratas odmieta diskusiu o tom, že podobný scenár sa teraz zopakuje.
„Potrebujeme upokojiť obavy, či je koalícia stabilná alebo nie. Ona je stabilná,“ povedal minulý týždeň. „Všetky tri strany berú veľmi vážne svoje programy, a predsedníctvo EÚ a porozumeli tejto zodpovednosti.“
Rozkol v rámci centristickej strany vznikol kvôli ústupkom Ratasovych partnerov v oblasti zdaňovania, právam ruskej hovoriacej menšiny a rastúcej prítomnosti NATO po pripojení Krymu.
Ratas, ktorého parlamentná väčšina má len štyri kreslá, sa môže pripraviť na najhoršie. Minulý týždeň sa stretol s opozičným vodcom, ktorého strana má osem kresiel a tvrdil, že je zrejmé, že vstúpi do novej koalície.
Matti Maasikas, estónsky námestník ministra pre záležitosti EÚ, uviedol, že už neexistuje istota, že sa vláde počas predsedníctva nestane nič. „Stále zostávam optimistom, že estónski politici sú dostatočne zodpovední, aby nám umožnili pokračovať,“ povedal.
Estónsko, známe ako „nedobrovoľný“ člen Sovietskeho zväzu, posilnilo svoj európsky profil. V sobotu otvorilo centrum NATO na obranu proti kybernetickým útokom a minulý mesiac privítalo Európsku centrálnu banku.
Zatiaľ čo Brusel zostáva miestom konania väčšiny stretnutí EÚ, v Estónsku sa bude konať 15. septembra stretnutia ministrov financií a neformálny samit o digitálnych otázkach. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa môžu na ňom zúčastniť.