Ruský monopol Gazprom včera ohlásil dokončenie prvej línie plynovodu Turecký prúd v hlbokej vode. Po dokončení pobrežných štruktúr na pobreží Turecka, plyn z tejto časti začnú od roku 2019 odoberať tureckí zákazníci. Zástupca riaditeľa Gazpromu zároveň prehlásil, že pre rastúce potreby Európy je Gazprom pripravený na stavbu plynovodu Nord Stream 3.

Tlačová správa Gazpromu hovorí o hlbokomorskom úseku pri čiernomorskom pobreží Turecka.

Prvá línia bude kompletne dokončená po výstavbe pobrežnej infraštruktúry.

Loď Pioneering Spirit, ktorá dokončila prvú líniu, od tretieho kvartálu začne ukladať druhú líniu plynovodu na dno Čierneho mora. Priemerná dĺžka uloženého potrubia za deň je okolo 4,3 km. Maximálna rýchlosť, 5,6 km za deň, bola dosiahnutá dvakrát vo februári tohto roku.

Pokládka plynovodu začala v máji 2017 a dokopy v oboch líniách bolo položených okolo 1160 km. To tvorí 62 % celkovej dĺžky projektu.

Priepustná kapacita každej línie bude 15,75 mld. kubíkov plynu. Prvá je predurčená pre tureckých spotrebiteľov, druhá pre štáty južnej a juhovýchodnej Európy.

Všetky práce majú byť dokončené v decembri 2019.

Gazprom je dnes hlavným európskym dodávateľom a vzhľadom na možnosti a klesajúce zásoby európskych krajín aj jediným.

Pre ruskú televíziu poskytol rozhovor zástupca riaditeľa firmy Alexander Medvedev.

Vždy sme hovorili, že dodáme Európu toľko plynu, koľko bude nevyhnutné,“ povedal.

Máme potvrdené rezervy, máme transport, budujeme nové prepravné trasy. Ak bude Európa schopná deklarovať svoje potreby, bude pripravený podpísať nevyhnutné zmluvy, nedá sa vylúčiť, že budú potrebné nové projekty v oblasti prepravy plynu. Napríklad Nord Stream 3.

Podľa uvedenej diskusie Rusom príde smiešne, že európski politici neustále tvrdia, že ruský plyn nepotrebujú a na druhej strane podporujú pozíciu Ukrajiny, ktorá chce navýšiť transport plynu. To že ide o rovnaký „ruský plyn, ktorý Európa nepotrebuje,“ zdá sa nikoho nevzrušuje.

Diskusie končia tým, že výroky Gazpromu treba chápať ako blufovanie, ktoré má dva účely. Jednak je to cesta k znervózneniu Ukrajinu a tiež snaha prinútiť Európu, aby súhlasila s výstavbou plynovodu Nord Stream 2.

V skutočnosti pre každého odborníka je jasné, že Gazprom neblufuje

Európske zásoby neustále klesajú a zo súčasnej ťažby v objeme okolo 256 miliárd kubíkov plynu by malo okolo roku 2020 dôjsť k poklesu na úroveň 212 miliárd a do roku 2030 dokonca na 146 miliárd kubíkov plynu.

Druhým faktorom je predpoklad zvyšujúcej sa spotreby plynu. Budú sa zatvárať uhoľné elektrárne v krajinách západnej Európy a budú nahradzované plynovými elektrárňami, ktoré zanechávajú o polovicu menšiu uhlíkovú stopu.

Nie je reálne chýbajúce objemy nahradiť LNG plynom. Bude potrebné vybudovať nové plynovodné trasy. S Ukrajinou Gazprom neráta. Dnes ide  len o to, ktorým smerom bude plyn Ukrajinu obchádzať.

Turecko a Nemecko sa stávajú konkurentami v konečnom cieli, ktorá krajina sa stane centrálnym hubom pre rozvod ruského plynu do Európy.

Rusom stačí len čakať. Predpoveď je logická a neodvratná. Európa ruský plyn potrebuje, ak sa chce udržať na špici konkurenčného boja v globálnej ekonomike.

Európski politici Ukrajinu chlácholia, že sa nemusí ničoho obávať, že Európa s ňou ráta a bude rátať. Lenže účty sa zvyknú robiť s hostinským. Rusko má čas.

Budúci rok začne dodávať cez Turecký prúd a rovnako sa spustí aj plynovod do Číny Sila Sibíri. Celkove je predpoklad dodaného objemu plynu cez nové projekty vysoko cez 50 miliárd kubíkov plynu. A po zmierení sa Severnej a Južnej Kórei sa otvorí možnosť dodávok aj do Soulu cez Severnú Kóreu.

Vážne, kto potrebuje nepriateľskú a nespoľahlivú Ukrajinu?