26. marec 2018 bude deň, kedy sa odštartuje dlhý beh na likvidáciu výhradnej roly dolára pri predaji komodít. Čína spustí na burze v Šhanghai obchodovanie s ropnými futures za juany.

Futures sú tzv. termínované obchody na burze. Kupujúci sa dohodne s predávajúcim, že za nejakú dobu, napríklad za tri mesiace mu predá tovar za dohodnutú cenu. Doteraz sa obchody pri predaji ropy uzatvárali na burze v dolároch.

Dohody o predaji uhľovodíkoch v dolároch zabezpečovali vysoký dopyt po dolároch aj pri krajinách, ktoré s Amerikou nemali žiadne kontakty. Pre USA to znamenalo, že čím viac sa svet rozvíjal, tým bol väčší hlad po dolároch a Amerika mohla tlačiť peniaze kryté celosvetovou spotrebou ropy. Dolár sa stal najvýnosnejšou komoditou Ameriky.

Juan – konkurencia dolárovému monopolu

Čína je najväčší svetový spotrebiteľ ropy. Jej rozhodnutie od koho a za koľko kúpi ropu významným spôsobom ovplyvňuje globálnu politiku. Investície Číny do ropného a plynového biznisu v Rusku či v Iráne robia z pokusov USA zaviesť sankcie na tieto krajiny zdrap papiera.

Čínska mena renminbi je okrem toho súčasťou koša SDR (Special Drawing Rights) Medzinárodného menového fondu. Investície do čínskeho juanu sa stávajú stále obľúbenejšie pri stratégii diverzifikácie rizík MSCI.

Používaním juanu pri obchode s ropou sa Čína stáva globálnym hráčom. Firmy a krajiny začnú postupne vytvárať rezervy v juanoch, aby mali prostriedky na obchodovanie s uhľovodíkmi.

Šanghajská burza cenných papierov (ShFE) zároveň vytvára aj nový štandard Shanghai Crude, ktorý sa stane konkurenciou pre ropu Brent, alebo WTI (West Texas Intermediate).

Obchodovanie s ropou pri najväčšom spotrebiteľskom trhu vytvára potenciál vzniku najväčšej komoditnej burzy na svete. Príklad ocele kde sa z celosvetového obratu derivátov okolo 10 miliárd dolárov zobchoduje 4,4 miliardy dolárov práve v ShFE, ukazuje na potenciál tohto trhu.

Zmenšenie významu dolára pri obchodovaní s ropou stabilizuje trh, keďže cena ropy nebude natoľko závisieť od výkyvu kurzu dolára.

Globálne následky

Začne postupný pokles záujmu o dolár. Amerike sa predraží financovanie štátneho dlhu. Tým pádom začne mať problém aj s financovaním svojej spotreby.

Pri stále sa zmenšujúcom budgete Amerika nebude mať na výber. Bude musieť obmedziť projekciu svojej sily – či už hardpower, alebo softpower. Jednoducho si to nebude môcť dovoliť.

Viaceré krajiny začnú konať reaktívne pri zmene rozloženia síl. Ich politika prestane uvažovať s následkami americkej hrozby a naopak väčší význam začnú mať regionálne výzvy. Aj kvôli tejto skutočnosti bude menej krajín používať dolár, čo urýchli špirálu zmenšovania významu americkej meny s ďalším dopadom na americký rozpočet a ekonomiku.

Vzniká multipolárny svet a Amerika voči tomu môže len máločo spraviť. Premena čínskej meny na petrojuan je baranidlom tejto zmeny.

Amerika môže len spomaliť tento nevyhnutný proces. Bohužiaľ, práve podobné snahy skôr pripomínajú kobylu, ktorá počas umierania najviac kope.

Donald Trump je nadšený z toho, ako Amerika profituje zo surovinového exportu. Neuvedomuje si, že sa dostáva na cestu, na ktorej sa celé desaťročia vysmievali Sovietskemu zväzu – že je to benzínová pumpa s raketami.

Centrum invencií sa presúva do Východnej a juhovýchodnej Ázie a Spojené štáty sa na globálnom trhu invencií podieľajú dnes už len okolo 5% (z 20%).

Čím skôr Amerika pochopí, že nutnosťou je pochopenie zmien a reakcia na ne namiesto vyvolávania zbytočných vojen, tým bude prechod k novému usporiadaniu sveta menej bolestný.

Ako nás však história učí, impéria sa bez boja nevzdávajú. To nie je dobrá perspektíva