Portál Foreign Policy (FP) informoval, že Spojené štáty majú blízko k uloženiu sankcií na európske spoločnosti v ruskom potrubnom projekte Nord Stream 2
[sociallocker][/sociallocker]
Vláda Donalda Trumpa sa blíži k uloženiu sankcií voči energetickým spoločnostiam z Nemecka a iných európskych krajín. Cieľom opatrení je zastaviť výstavbu politicky sporného ruského plynovodu cez Baltské more. FP to komentovali tri zdroje z okolia administratívy, ktoré sú do tejto problematiky zainteresované.
Okrem ruskej firmy Gazprom projekt realizujú nemecké energetické spoločnosti Wintershall a Uniper, francúzska nadnárodná spoločnosť Engie, britsko-holandský ropný a plynový gigant Royal Dutch Shell a rakúska energetická spoločnosť OMV.
Predstavitelia administratívy ešte stále hľadajú iné spôsoby, ako zablokovať projekt Nord Stream 2, ktorý má priviesť ešte viac ruského plynu do srdca Európy. Kľúčové postavy tejto kauzy dnes považujú sankcie za čoraz pravdepodobnejšiu možnosť.
Opatrenie by ešte viac zvýšilo napätie vo vzťahu medzi Spojenými štátmi a Nemeckom. Predstavitelia nemeckej vlády už dnes zúria kvôli represívnym opatreniam prezidenta Donalda Trumpa v oblasti obchodu, jeho rozhodnutiu odstúpiť od iránskej jadrovej dohody a iným otázkam.
„Nezastavia sa pred ničím, aby zablokovali Nord Stream,“ uviedol jeden zo zdrojov opisujúci náladu Bieleho domu Donalda Trumpa.
Predchádzajúca vláda sa postavila proti projektu plynovodu od začiatku jeho predstavenia v roku 2015. Obávala sa, že by to pokopalo pozíciu Ukrajiny v jej lukratívnej polohe v oblasti transportu energetických tokov medzi Ruskom a Európou. Kongres schválil vlani v lete návrh zákona, ktorý umožňuje ukladať sankcie.
Spočiatku sa európski partneri Gazpromu chystali stať sa akcionármi v spoločnosti Nord Stream 2 AG, ktorá je registrovaná vo Švajčiarsku. Poľský protimonopolný úrad „Úrad pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa,“ však v roku 2016 zablokoval navrhovaný spoločný podnik medzi Gazpromom a európskymi firmami.
Táto prekážka bola vyriešená prostredníctvom finančnej spoluúčasti. Európski partneri poskytli pôžičky na projekt namiesto vytvorenia spoločného podniku, aby sa mohli začať práce v súlade s právnymi predpismi a regulačnými orgánmi. Spoločnosť Gazprom získala 2 miliardy EUR na vybudovanie pätiny plynovodu.
Obsahom projektu Nord Stream 2 je výstavba dvoch potrubí plynu, ktoré budú prechádzať z Ruska na pobrežie Nemecka cez Baltické more. Kontroverzný plynovod, ktorého výstavbu zatiaľ povolili Nemecko a Fínsko, by mal každoročne dodávať európskym zákazníkom 55 miliárd kubických metrov ruského zemného plynu. Očakáva sa, že do prevádzky bude uvedený v roku 2019.
Proti tomuto projektu sú tiež mnohé krajiny strednej a východnej Európy, ako Ukrajina, Poľsko a pobaltské krajiny. Obávajú sa, že sa tým upevní nebezpečná energetická závislosť Európy od Moskvy zdvojnásobením množstva zemného plynu, ktorý bude prúdiť priamo z Ruska do Nemecka.
Minulé leto Kongres schválil takzvaný Americký protikorupčný zákon (CAATSA). Právne predpisy umožňujú Bielemu domu zaviesť sankčné opatrenia proti účastníkom energetických projektov, pokiaľ investujú do týchto podnikoch viac ako 5 miliónov dolárov.
„O všetkom sa teraz jedná. Administratíva zaujala prístup, pri ktorom všetky zložky vlády pracujú na tom, aby bol projekt Nord Stream zastavený,“ uviedol zdroj FP.
Ministerstvo zahraničných vecí nereagovalo v tejto záležitosti priamo, ale upozornilo, že spoločnosti, ktoré pracujú na projekte, tak robia tak na vlastné riziko.
„Dali sme najavo, že firmy pracujúce v ruskom plynárenskom sektore na vývoz energie sa zapájajú do podnikania, ktoré obnáša riziko sankcií,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí.
Trump sa sťažuje, že Berlín vynakladá miliardy dolárov na plynovod, zatiaľčo odmieta vyčleniť viac peňazí na obranu. (V skutočnosti náklady na projekt nejdú zo štátnej pokladnice, ale zo zdrojov súkromných spoločností.) Taktiež opakovane kritizoval Nemecko za jeho obchodné praktiky.
Trenice boli zjavné počas návštevy nemeckého ministra zahraničných vecí Heiko Maasa predminulý týždeň vo Washingtone, čo zahŕňalo napäté výmeny medzi predstaviteľmi oboch strán – v súvislosti s iránskou jadrovou dohodou, obchodom a projektom Nord Stream.
Poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton a ďalší špičkoví predstavitelia USA považujú projekt za hrozbu pre bezpečnosť Spojených štátov a Európy a sú pevne odhodlaní ho zastaviť, uvádzajú zdroje Foreign Policy.