Tohtotýždňová informácia o tom, že predbežné zasadanie londýnskeho súdu odmietlo ako právne irelevantné argumenty Ukrajiny v spore s Ruskom o 3 miliardy dolárov má konzekvencie, ktoré sú v tomto momente len ťažko predvídateľné.
Čakal som, ako tému spracujú naše médiá. Vidím, že klasicky. Samotný fakt nemohli zatajiť, ale povedali, že o nič nejde, prípravné konanie síce neukázalo silné argumenty, ale na riadnom konaní to určite „Ukrajina dá“
V skutočnosti bude riadne konanie poznačené práve týmito argumentami. To, čo Ukrajina predkladá, je jednoducho právne irelevantné. Dlh bol vytvorený za štandartných podmienok a všetky ďalšie námietky Ukrajiny sú súčasťou inej právnej kauzy, ktorá sa týka medzinárodného práva a s týmto dlhom po právnej stránke nemajú nič spoločné. Zároveň aj keď s veľkou nechuťou, Medzinárodný menový fond (MMF) musel priznať, že ide o suverénny dlh, na ktorý sa vzťahujú iné pravidlá ako na privátne pôžičky. Štátny dlh je prioritný a splatný v riadnom termíne. V momente, ako nakoniec súd prizná povinnosť splatenia a je prakticky isté, že to spraví, exekúcia dlhu bude musieť prebehnúť v čo najkratšom termíne, čo znamená, že insolventná Ukrajina bude musieť vyhlásiť bankrot.
Politické dôsledky pre Ukrajinu a celý projekt Únie budú katastrofálne. Ak chce Únia „svoju“ Ukrajinu zachrániť, mala by pripraviť rezervu na splatenie dlhu Rusku aj s úrokmi. MMF kvôli tomu, že na konci roka 2015 sa očakávalo splatenie dlhu, ktorý Ukrajina nemohla splatiť, zmenil pravidlá poskytovania úverov, aby mohol ďalej podporovať tie krajiny, ktoré nebudú schopné splácať dlh zahraničným vládam či medzinárodným inštitúciám. Zmena mala teda pomôcť hlavne Ukrajine v prípade, že Rusku nesplatí dlh. Avšak podmienky stanovujú, že veriteľská krajina sa bude snažiť rokovať o reštrukturalizácii tohto dlhu. Ukrajina tak bude musieť prekonať mrazivé vzťahy s Ruskom a pokúsiť o dvojstrannú dohodu o dlhu.
Ak teda bude Ukrajina naďalej ignorovať snahy Ruska o dohodu a nebude sa po priznaní právomocného dlhu snažiť o reštrukturalizáciu, MMF by podľa vlastných už raz zmenených pravidiel musel dať od Ukrajiny ruky preč. Ak nebude MMF platiť, jeho úlohu by museli prebrať priamo členské štáty Únie, hlavne Nemecko a Francúzsko. V takom prípade by sa dali očakávať priame rokovanie ministrov financií Ukrajiny a veľkých európskych krajín. Lenže tu je problém samotných ekonomík a politickej situácie. Vo Francúzsku za pár týždňov a v Nemecku za pár mesiacov idú voľby a priamy transfer finančných prostriedkov do čiernej diery na Ukrajine by vo volebnom boji nevyzeral dobre.
Skôr to vidím na nejaký barter, alebo karusel, že napr. Nemecko nevenuje peniaze priamo, ale „požičia“ nejakej inej krajine, resp. organizácií, ktorá vytvorí ukrajinský krízový fond. Za tieto peniaze by sa Ukrajina musela zaručiť niečím, čo má pre Nemecko cenu – napríklad vzdať sa štátnej kontroly nad transportom surovín z východu na západ. Otvorené povedané, hlavne Merkelová nemá žiadne pozitívne riešenie. Ak sa vzdá podpory Ukrajiny, Schultz jej otrepe o hlavu, že zradila „európske hodnoty“. Ak ju podporí, obviní ju, že hazarduje s peniazmi nemeckých daňových poplatníkov. Dokonca aj snaha o dohodu s Ruskom bude prezentovaná ako kolaborácia s „nepriateľom“
Na Ukrajine sa rozpadáva štátna moc, do konca roka sa majú výrazne zdvihnúť ceny plynu a destabilizácia sprevádzaná zarazením finančných prostriedkov zo zahraničia situáciu ešte viac vyhrotí. Ak príde výrok súdu ešte pred nemeckými voľbami a bude v neprospech Ukrajiny, máme sa na čo tešiť. Nakoniec európske elity sa od Ukrajiny dištancujú stále viac. Ešte pred rokom by bola prakticky nemysliteľná vyhrážka, že Ukrajine odoberú usporiadanie Eurovízie za zákaz vstupu predstaviteľky Ruska Julie Samojlovej, ako sa vyjadrila riaditeľka EBU Ingrid Deltenre pre Blick. Jedna vec je snaha nafukovať Úniu donekonečna a vytvárať z nej akési bruselské impérium. Politické náklady, rozpad medzinárodných vzťahov a samotnú cenu za takéto rozširovanie nie sú eurotechnokrati pripravení zaplatiť. Zdá sa, že ignorovaním Minských dohovorov zo strany Ukrajiny prijali pštrosiu taktiku, kde nechajú problém „vyhniť„. Čiže sa prestanú do Ukrajiny starať, prestanú ju podporovať a ťažko skúšaná krajina zmizne zo stránok svetových médií.
Naskytá sa ešte možnosť, že výrok súdu bude v prospech Ukrajiny. Rusko to bude považovať za sprisahanie západných krajín, aby ho okradlo o tri miliardy. Už teraz prestalo akceptovať nadradenosť medzinárodných organizácií nad domácim právom. Po podobnom výroku by sa tieto väzby ešte viac uvoľnili s netušenými dôsledkami v ekonomickej, politickej, ale aj vojenskej oblasti.Tento scenár nie je až taký nereálny ako sa zdá. Nová administratíva Trumpa už nabieha na staré neocon koľaje a pre ľudí ako Graham alebo McCain je vytvorenie konfliktu s Ruskom svätý grál
Zdalo by sa, že londýnsky súd nemôže vysloviť rozsudok v prospech Ukrajiny, lebo by sa vytvoril precedens, na základe ktorého by Ukrajina, ale ľubovoľná iná krajina mohla odmietnuť platiť dlhy z „politických príčin„. Lenže to je virtuálny problém. Západné krajiny si nikdy s konzistenciou ťažkú hlavu nerobili. V skutočnosti sú pravidlá nastavené tak, aby vyhovovali veľkým krajinám a korporáciám. Nie je problém pravidlá porušiť, alebo ignorovať, ak ide o záujem veľkých hráčov. V skutočnosti platí jediné pravidlo – „silnejší pes …“. Ak USA usúdi, že je výhodnejšie nechať „vyhrať“ Ukrajinu, tak potom Rusko odíde s dlhým nosom. Rusko nemá silu, aby diktovalo Západu podmienky hry, môže len v určitých oblastiach vytvárať tlak, aby získalo aspoň viac priestoru. Ale vytlačiť Západ a povedať, že teraz sme rozhodcami hry – takto situácia nikde na svete nestojí. Dokonca ani v Sýrii nie. Ak si však niekto myslí, že podobná submisívna poloha (zatiaľ) slabších krajín prináša mier a stabilitu vo svete, hlboko sa mýli.