Počas televízneho prejavu k situácii v strane AKP prezident Erdogan vyjadril nespokojnosť s tým, že Turecko nemá atómové hlavice.

Turecká strana AKP, ktorá je základnou oporou prezidenta Erdogana, čelí nespokojnosti niektorých skupín členov so smerovaním strany. Títo členovia požadujú demokratizáciu a väčšiu slobodu pri ovplyvňovaní straníckej politiky. Erdogan komentoval v televízii situáciu v AKP a pri tejto príležitosti povedal: „Hovoria, že nemôžeme mať rakety s jadrovými hlavicami, hoci niektorí ich majú.“ Dodal, že „toto nemôžem akceptovať.“

„Neakceptujem to,“ povedal. „USA a Rusko ich majú. Každá rozvíjajúca krajina ich má.“

Ďalej spomenul príklad Izraela a jeho nikdy nepriznaného jadrového potenciálu. Podľa Erdogana sa Izraela „nikto nemôže dotknúť,“ pretože má atómové zbrane.

Turecko je signatárom zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ale už niekoľkokrát sa Erdogan vyjadril, že mu bezjadrový status krajiny nie je po vôli.

Zdroj: Zero Hedge 

Komentár Slobodného výberu
===========

V súvislosti s tlakom Spojených štátov kvôli zakúpeniu ruských systémov PVO, napätie medzi Tureckom a USA narastá. Spojené štáty najskôr vyradili Turecko z už zaplatenej účasti na programe F-35 a dnes sa na pôde Kongres tlačí na prijatie sankcií. Tie sú mimochodom povinné, keďže pod sankcie spadá automaticky každá krajina, ktorá kúpi zbrane od Rusov.

Američania majú z hľadiska Erdogana neuveriteľnú drzosť. Najprv proti nemu pripravia prevrat, ktorý ho mal zabiť a keď kúpi zbrane, ktoré ho majú ochrániť pred Američanmi, vyhrážajú sa mu.

Logickým krokom je potom zvýšiť stupeň ochrany, čiže nasmerovať Turecko na získanie know-how, prípravu vojensko-priemyselného komplexu na výrobu bômb a hlavíc pre turecké rakety.

Ak to Turecko myslí vážne a nakoniec sa tento vývoj stane nezvratným, poukáže to na nekoncepčnosť, nerealistickosť a chaotičnosť americkej politiky. Ignorujú sa potreby a záujmy iných krajín, zahraničná politika sa využíva na vnútropolitický boj.

Je zaujímavé, že prezident Trump má zviazané ruky. Hoci by mala byť zahraničná politika podľa americkej ústavy výhradnou doménou prezidenta, rôznymi zákonmi, prikazujúcimi vykonávať určité kroky potichu došlo k ústavnému prevratu.

Trump nechce Turecko stratiť ako spojenca v NATO a preto sa bráni uloženiu povinných sankcií. Ak však nebude rešpektovať zákon, môže nakoniec čeliť impeachmentu. V takomto prípade zvolí menšie zlo a sankcie uloží.

Pokiaľ bude Erdogan pri moci, je možné očakávať čokoľvek. Sme na Blízkom východe, kde sa mimoriadne citlivo posudzuje otázka „cti a straty či zachovania tváre“.

Američania svojou vulgárnou politikou nedávajú na výber. Buď sa podriadiš a celému svetu ukážeš, že si naša cvičená opička, alebo využijeme celú svoju mašinériu ekonomiky, diplomacie, finančníctva a budeš trpieť. Je to moderný ekvivalent politiky delových člnov, ktorú tak milovala Veľká Británia v 19.storočí.

Je však 21.storočie a Amerika už nie je jediná superveľmoc. V mnohých aspektoch sa už sile či schopnostam Spojenych štátov vyrovnali iné krajiny. Tie ochotne využijú chaos v Americkom impériu a Turecku pomôžu. Dôsledky môžu byť pre USA katastrofálne.

Zdroj: https://www.facebook.com/137730750182495/posts/435186353770265