Portál Al-Monitor široko informuje o stavbe Istanbulského kanála. Jeho účelom je uľaviť preplnenému Bosporu a tiež priniesť rozvojové impulzy európskej strane Turecka
Istanbulský kanál bude zrejme jeden z najväčších svetových stavebných projektov. Výkopové práce začali 9.januára tohto roku.
Bude viesť rovnobežne s Bosporom a spojí Čierne more s Marmarským morom.
[sociallocker][/sociallocker]
Minister pre námorníctvo a komunikácie Ahmet Arslan na tlačovej konferencii v Ankare povedal, že: „ako najvhodnejšia cesta pre Istanbulský kanál bol vybraný koridor Küçükçekmece-Sazlıdere-Durusu„.
Dĺžka umelej námornej cesty bude 45 kilometrov (28 míľ). Hĺbka kanála nebola uvedená, iba šírka 150m
Trasa by mala začať od jazera Küçükçekmece a pokračovať na sever cez priehradu Sazlıdere v Istanbule a dosiahnuť Čierne more východne od priehrady Terkos, ktorá sa nachádza v obci Durusu v istanbulskom okrese Çatalca .
Kanál, ktorý má uľaviť námornej doprave, najmä preprave ropných tankerov prechádzajúcej Bosporom, bude mať kapacitu 160 plavidiel denne a jeho dokončenie sa plánuje do roku 2023.
Arslan neposkytol ďalšie informácie o presných nákladoch na projekt, ale dodal, že bude „oveľa väčší“ ako iné projekty. Odhady hovoria o nákladoch 17 miliárd dolárov ale aj podstatne viac.
Súčasťou projektu budú dva kontajnerové prístavy, ktoré budú postavené na oboch koncoch kanálu.
Čiernomorský prístav bude dlhý 4,8 kilometra s logistickou zložkou približne 3 706 akrov. Projekt bude integrovaný s tretím letiskom v Istanbule, ktoré je v súčasnosti v štádiu výstavby. Toto letisko má byť podľa tvrdenia vlády najväčšie na svete.
Budú postavené dve jachtárske prístavy – jeden pre 200 lodí na jazere Küçükçekmece a druhý pre 860 lodí v Sazlidere.
Vládni predstavitelia tvrdia, že projekt bude ukončený za päť rokov a bude mať 100 rokov ekonomického života.
Čo sa týka medzinárodných záväzkov, Turecko spomína, že Istanbulský kanál bude fungovať podľa zásad Montreuxského dohovoru. Čiže aj cez tento kanál nebude môcť plávať ľubovoľná loď.
Al-Monitor však tvrdí, že Čína a USA to chcú napadnúť. Dohovor reguloval dopravu podľa zásad „slobody morí“ a požiadaviek začiatku dvadsiateho obdobia. Keď bol tento dohovor podpísaný, ročná doprava cez Bospor bola 3000 plavidiel. Spojené štáty a Čína si myslia, že obmedzuje slobodu plavby a popiera slobodný prístup do Čierneho mora.
V článku sa uvádza, že v roku 2016 prešlo prieplavom okolo 42,553 komerčných plavidiel a 343 zahraničných vojenských plavidiel plavilo cez úžinu. Z nich bolo 254 (74%) námorných plavidiel Ruskej federácie
Rusko pri podpore svojich sýrskych operácií plne závisí od tejto cesty.
Okrem toho sa cez úžinu plavia trajekty a rybárske lode, takže hustota dennej dopravy na Bospore je 2500 plavidiel. V roku 2030 by malo ročne prejsť cez Bospor 65 000 a v roku 2050 100 000 lodí.
Istanbulská úžina (spolu s Dardanelmi) je jedným z najnebezpečnejších miest pre plavbu lodí na svete. Od roku 1953 do roku 2002 vyskytlo 461 námorných incidentov
Okrem toho sa spomínajú aj kritické ohlasy.
Environmentalisti sa obávajú následkov na životné prostredie, vzniku nových prúdov a prenosu znečistenia. Takisto sa naruší ekosystém v Trácii,
Z bezpečnostného hľadiska sa projekt stáva výzvou vytvorením obrovského ostrova. Bude treba riešiť otázky obrany tohto územia a logistické problémy v prípade udalostí ako zemetrasenie, epidémia apod. Na tomto území dnes žije 9 miliónov ľudí, ktorí majú k dispozícii tri mosty cez Bospor a v budúcnosti ich bude päť. Cez nový kanál budú postavené dva mosty,
„Bláznivý projekt“ pokračuje