Trump posilňuje iránskych radikálov

Americký prezident Donald Trump robí svojim konfrontačným štýlom voči Iránu veľkú chybu. Trumpova administratíva tak demonštruje svoje nepochopenie iránskeho režimu. Odstúpením od dohody o ukončení jadrového programu z roku 2015 Trump podporuje presne tie radikálne zložky režimu v Teheráne, ktoré sa pred tým prostredníctvom dohody snažila Amerika oslabiť.

Abbas Milani píše o podobnosti v prístupoch medzi iránskymi zástancami tvrdej línie (miestnych „jastrabov“) a americkými jastrabmi. Nová konfrontácia zo strany USA bola medzi zástancami tvrdej línie v Teheráne privítaná a Trump sa tak stal nevedomky ich spojencom pri ich snahách ovládnuť politiku v Iráne.

Celé roky tieto konzervatívne skupiny tvrdili, že snahy o vyjednávanie a hľadanie spoločných pozícií s USA sú hlúpe a nezmyselné. Podľa ich názoru sa Spojené štáty snažia o zmenu režimu a o boj proti islamu v regióne.

Tento pohľad na vec priviedol Teherán bližšie k Moskve a k Pekingu, ale dopady sankcií priviedli Irán na pokraj hospodárskeho kolapsu, čo pozíciu zástancov tvrdej línie oslabilo. Aj bez sankcií, by hospodárstvo krajiny bolo pod tlakom problémov – ako sú zlý manažment, korupcia, pokles cien ropy alebo nedostatok vody.

 

Práve to, že Trump sa postavil de facto proti dohode z roku 2015, posilnilo oslabenú pozíciu týchto tvrdých prúdov iránskej politiky. Tie sú nielen konzervatívne nábožensky, ale hlavne hlásajú politické násilie.

 

 

Zatiaľ v Iráne silná koalícia umiernených síl – od reformistov až k disidentom a občianskej spoločnosti – zastávala názor, že krajina potrebuje viac angažovanú zahraničnú politiku. Tieto sily videli posilňovanie vzťahov so Západom ako protiváhu proti Rusku, z ktorého má Teherán obavy, aj Číne, o ktorej skutočných cieľoch tuší len málo.

Umiernený tábor si prial zodpovednú zahraničnú politiku, prehĺbenie vzťahov k iránskej diaspóre a opatrnosť ohľadom jadrového programu. Pritom jadrovú dohodu vnímali umiernení ako problematickú, ale zároveň ju napriek problémom využívali doma k posilneniu svojej pozície a reformistickej politiky. Trumpove rokovania teraz spochybnili celú reformistickú agendu prezidenta Hasana Ruháního.

O tom, že dohoda z roku 2015 nie je perfektná vedela aj americká strana. Ale tá sa snažila, o to využiť tohto kompromisu na posilnenie umierneného politického krídla v Iráne.

Kritici hovoria, že aj po podpísaní dohody pokračuje Irán vo svojom testovaní balistických rakiet. Omylom však je si myslieť, že USA môžu zastaviť iránske nukleárne a regionálne aktivity jednoducho tým, že odstúpi od dohody jednostranne. Trump by si mal uvedomiť, že odmietnutie niečoho neznamená opravu alebo zmenu príslušného. A odmietnutie jadrovej dohody len podporí Teherán v tom, aby v týchto svojich nukleárnych aktivitách pokračoval.

Trump takto reaguje na širšiu regionálnu aktivitu Teheránu v regióne Blízkeho východu, kde má napríklad v Jemene, Palestíne a Libanone svoje proxy sily. Jadrová dohoda na pôsobenie týchto síl nič nezmenila. To je pravda. Avšak pomohla znížiť napätie medzi USA a Iránom. Teraz sa do vzájomných vzťahov vracia konfrontácia, čo zase posilní činnosti proxy síl Iránu v rámci regiónu.

Skrátka, odstúpenie od dohody je tá najhoršia možnosť zo všetkých možností. Napriek tomu, čo Trump tvrdí, v Iráne aj v USA je veľa ľudí, ktorí si myslia presne toto.


Publikovaný

v

od

Značky: