Postup do druhého kola prezidentských volieb nie je zlomových momentom strany, ktorú často označujú za krajne pravicovú. V roku 2002 prekvapivo porazil socialistu Jospina v prvom kole otec dnešnej predsedníčky Národného frontu (NF) Jean Marie Le Pen. V týchto voľbách sa proti strane s nálepkou extrémizmu spojila celá verejnosť a jeho protikandidát Jacques Chirac svojho protivníka doslova deklasoval, keď suverénne vyhral s 82,2% hlasov.

Dnešný súboj medzi 49 ročnou Marine Le Pen, ktorá sa pred druhým kolom vzdala líderstva Národného Frontu a skoro 40 ročným nezávislým kandidátom Emmanuelem Macronom bude oveľa vyrovnanejší. Jednak boli rozdiely v prvom kole malé, ale hlavným faktorom je to, že Marine Le Pen sa dlhé roky snaží zbaviť stranu neželaného označenia ako strana „nacistov,“ „extrémistov“ a „fašistov“. Neváhala dokonca vyhodiť zo strany svojho otca, ktorý odmietol odvolať vyjadrenia spochybňujúce holokaust. Marine Le Pen začala verejne podporovať Izrael a na verejnosti sa vyjadrovala, že židovstvo vo Francúzsku má najpevnejšieho zástancu práve v Národnom Fronte. Tento posun mnoho voličov ocenilo a popularita Národného frontu stúpla tak, že získal mimoriadne silné postavenie v Európskom parlamente, keď v roku 2014 vyhral vo Francúzsku voľby a obsadil celkove 24 mandátov.

Napriek tomu sa objavujú výrazné pochybnosti, či toto smerovanie Národného Frontu je trvalé. Väčšina neúspešných kandidátov v prvom kole podporila Macrona. O tom sme písali v minulom článku. Dnes sa na jej konto vyjadril aj komunistický kandidát Mélenchon, ktorý síce nepodporil Macrona, ale priamo odhováral svojich voličov od voľby Marine Le Pen. Pritom program Národného Frontu je dnes čistý socializmus s nacionalistickými prvkami, ktorý s pôvodne pravicovým hnutím nemá nič spoločné. Národný Front podporuje silný štát a sociálne zabezpečenie, ktoré je však určené len pre „pravých Francúzov“. Spoločne s komunistami sú proti globalizácii, podporujú posilnenie národných záujmov mimo Európskej Únie, väčšiu kontrolu hraníc a obmedzenie imigrácie.

Je zaujímavé, že napriek dlhodobej snahe o zmenu obrazu Národného Frontu Židia tejto rétorike neuverili a vo voľbách podporili centristu Macrona. Pražský židovský portál ZTIS informuje o tom, že v prvom kole volilo Le Pen iba 4% Židov. Najviac hlasov 60% dostal neúspešný konzervatívny kandidát Fillon. Do druhého kola sa všetci vedúci predstavitelia židovskej obce vyjadrili úplne jednoznačne: „Voľte Macrona!„. Samozrejm, nie je v tom láska k nemu, v skutočnosti je to voľba proti Marine Le Pen.

Dôvodom je niekoľko skutočností.  Národný Front so svojim dôrazom na nacionalizmus a „pravé“ hodnoty postavené na kresťanstve, prakticky vylučuje z tohto vzťahu Židov. Hoci presadzuje zákaz mešít, je obava, či sa pritom nezvezie aj judaizmus. Súčasťou boja NF proti islamu, je snaha o legislatívny zákaz externého zobrazovania symbolov viery na verejnosti. Lenže to by postihlo aj kipu, tradičnú „jarmulku“, malú čiapku na vrchu hlavy, ktorú Židia nosia. Le Pen sa vyjadrila, že zákaz náboženských symbolov, ktorý by postihol aj kipu, je nutný pre boj s radikálnym islamom a že Židia by mali túto obeť radi prinisť. Ďalším dôvodom je snaha o zabránenie rituálnych porážok zvierat, ktoré od roku 2012 NF presadzuje. Je pravda, že to by zabránilo výrobe mäsových halal produktov, ale rovnako by to postihlo aj židovské kóšer produkty.

Národný Front tiež presadzuje zákaz dvojitého občianstva s dvoma výnimkami – dvojité občianstvo si budú môcť ponechať občania európskych krajín a Ruska. Marine Le Pen špeciálne upozornila, že sa zákaz bude týkať aj Izraela, pretože nie je európskou krajinou a ani sa takou necíti byť. Pre Židov to bol päť výstražný signál, že sa s nimi vo Francúzsku neráta

Príslovečnou bodkou bolo, keď sa na jar tesne pred voľbami Marine Le Pen vyjadrila, že Francúzska republika nie je zodpovedná za odsun Židov počas druhej svetovej vojny. Je to síce v intenciách gaulistickej politiky, kde je uznávaná výlučne francúzska vláda v exile a režim vo Vichi nepovažujú za následníka Francúzskej republiky, škoda však už bola urobená. Izraelský prezident Reuben Rivlin sa pri príležitosti sviatku pripomienok obetí holokaustu vyjadril, že „Prevažujúce posolstvo rôzných politických prehlásení je znepokojujúce…A v každom mieste je ta správa rovnaká: nie sme zodpovední za holokaust a nie sme zodpovední za hromadné vyvražďovanie Židov, ktoré sa udialo v hraniciach nášho štátu,“ dodal.

Podľa The Atlantic je však jej rétorika presne vyrátaná na cieľovú skupinu, ktorou je tradične katolícka konzervatívna základňa a ktorá sa vyznačuje rozšíreným antisemitizmom. (Podľa prieskumu z roku 2014, tí, ktorí hlasovali pre Le Pen v roku 2012, približne dvakrát častejšie ako ostatní francúzski voliči verili, že Židia majú príliš veľkú moc v národnom hospodárstve, médiách a politike. A že je za tým sionistické svetové sprisahanie. ). Za druhé, zahrnutie Židov do skupiny veriacich, jej umožňuje tvrdiť, že otázka náboženstva nie je protimoslimský rasizmus, ale obhajoba širšieho princípu, ako je verejný sekularizmus alebo preferencia občianstva, čo znamená, že si dvíha svoj kredit ako tradičná zástankyňa francúzskej demokracie. Nakoniec to, že požaduje obeť od všetkých pri obrane pred veľkým nebezpečenstvom,vyvoláva pocit strachu pred inváziou islamistov do kresťanského európskeho Francúzska. The Atlantic tiež pripomína, že taktika súčasného zacielenia na dve skupiny a vyvolávanie napätia medzi nimi je tradičnou súčasťou repertoára extrémnej pravice (aj keď je trocha podivné hovoriť o dnešnom NF ako o pravici )

Na túto tému skutočnej pozície Le Pen sa vyjadril Algemeiner, že v prípade Le Pen zrejme nejde o priame ohrozenie či nebezpečenstvo pre Židov. Jej samej je zrejme antisemitizmus ľahostajný, čo by umožnilo, aby sa ďalej rozvíjal. A tak by sa francúzski – a židovskí – voliči mali mať na pozore.

Rovnaký názor má aj Townhall, aj podľa tohto portálu by sa voliči mali mať na pozore. Predsa len však „radí“ Marine Le Pen, že ak myslí boj s radikálnym islamom vážne, nemala by zo spojenectva vylučovať Židov.

Podčiarknuté, zrátané. Voliči Národného Frontu určite k urnám prídu. Aj keď je Macron opisovaný v alternatívnych portáloch ako stelesnenie zla, v skutočnosti predstavuje voľbu známych postupov a známej politiky. Je veľa dôvodov, prečo sa voľba Macrona bude chápať ako protestná voľba pre veľké množstvo skupín voličov naprieč celou spoločnosťou. Pre Marine le Pen by však mohol hrať do karát faktor nízkej neúčasti, kde by prevážila disciplinovanosť jej voličov. Všetky prieskumy a analýzy pred voľbami hovorili, že jej víťazstvo je síce možné, ale len za veľmi špecifických opatrení a podmienok. Úplne kľúčovou je faktor neúčasti voličov. Napriek nepriamemu odhováraniu ľavicových voličov, aby sa volieb nezúčastnili – lebo niet koho voliť a explicitne sa menuje kandidátka Národného Frontu, zrejme mnohí z nich ku urnám pôjdu. Je však krajne nepravdepodobné, že by hodili hlas „fašistke“.  Melenchonove tvrdenie, že je jedno koho zvolia, pretože chce vyhrať parlamentné voľby a tým obmedziť moc prezidenta, je síce vodou na mlyn práve Marine Le Pen, keďže by to mohlo niekoho odradiť, ale celkový počet percent, ktoré takto získa, nebude s veľkou pravdepodobnosťou stačiť. Klesajúce pomer voličov ešte stále v prospech Macrona síce vyvoláva u nacionalistov nádej, ale zázraky sa nedejú.

Vyhrá Macron, alebo Le Pen? Autor článku je presvedčený, že je prakticky vylúčená prehra mainstreamového kandidáta Macrona. Ale…