Tento týždeň došlo k veľkému vývoju, všetky boli zlé, vrátane toho, že Putin znova menoval Medvedeva ako svojho predsedu vlády a pozval Bibi Netanyahu do Moskvy na Pochod víťazstva, napriek tomu, že bombardoval Sýriu, ruského spojenca, práve v predvečer svojej návštevy.

V Moskve Netanyahu hneď porovnal Irán, s kým iným, ako s nacistickým Nemeckom . Aké originálne a hlboké! Potom pokračoval v bombardovaní Sýrie po druhý raz, ešte kým bol v Moskve. Ale potom, čo môžeme očakávať od samouctievajúcehosa narcistu, ktorý považuje za vhodné podávať jedlo japonskému premiérovi v špeciálne vyrobenej obuvi?

Ten človek je zjavne zcvoknutý idiot (čo v žiadnom prípade neznamená, že je menej zlý alebo nebezpečný). Ale ruská reakcia je tak úplne odporná: nič, absolútne nič. Na rozdiel od ostatných som jasne povedal , že nie je ruskou zodpovednosťou „chrániť“ Sýriu (alebo Irán) od Izraelčanov. Nie je však pochýb o tom, že Netanyahu práve verejne ukázal dlhý nos Putinovi a že Putin to prešiel mlčaním. Pri všetkej úcte k Putinovi tentoraz dovolil aby Netanyahu s ním zaobchádzať rovnako ako Trump zaobchádzal s Macronom. Naviac, v prípade Putina, Netanyahu s ním takto zaobchádzal v jeho vlastnom hlavnom meste. To je ešte horšie.

(Zaujímavé je, že keď kričal o „nacistickom Iráne“ Netanyahu povedal niečo skutočne hlboké a pravdivé. Povedal, že je „dôležitá lekcia z histórie: keď sa objaví vražedná ideológia, musí sa proti nej bojovať pred tým, ako bude príliš neskoro.“ To je presne to, čo väčšina ľudí na celom svete cíti vo vzťahu k Izraelu a jeho sionistickej ideológii, ale bohužiaľ ich hlas úplne ignorujú tí, ktorí nad nimi vládnu. Takže áno, určite sa mi zdá, že prichádzame k tomu „príliš neskoro“ a že následky našej kolektívnej zbabelosti – väčšina z nás je úplne vystrašená z toho, že hovoríme zjavnú pravdu o našich sionistických vládcov – nás bude stáť strašnú cenu.)

Potom samozrejme je tu aj Donald Trump, ktorý sa stiahol z takzvaného Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) napriek úplnému dodržiavaniu dohôd zo strany Iránu a napriek tomu, že USA nemajú právomoc jednostranne odstúpiť z tejto multilaterálnej dohody. Ale pre megalomaniaka, akým Trump je a nehovoriac o tom, že je servilným sluhom izraelskej lobby, Trump to všetko ignoroval a tým vytvoril ďalšie napätie medzi USA a zvyškom sveta. USA budú teraz celý svet vydierať a šikanovať, aby sa pokúsili vynútiť podporu USA v jeho zúrivej podriadenosti voči Izraelu. Pokiaľ ide o Izraelčanov, ich „sofistikovaná“ „stratégia“ je extrémne primitívna: najprv získať Trump, aby vytvoril maximálne napätie s Iránom, potom napadnúť Iráncov v Sýrii čo najviditeľnejším a najarogantnejším spôsobom a nalákať Iráncov na odvetné opatrenia. Potom čo najhlasnejšie zakričia „OI VEY !!! pričom budú aspoň dvakrát spomínať Holocaust, budú pohadzovať počtom 6 miliónov ľudí a dokopú USA aby zaútočili na Sýriu.

Ako môže niekto rešpektovať, či nebodaj obdivovať, Izraelčania jednoducho nie sú schopní porozumieť. Som si istý , že sa nedá prísť na odpornejší, zlý, psychopatický gang megalomanských kriminálnikov (a zbabelcov) ako Izraelčania. Či áno?

Napriek tomu sa zdá nepopierateľné, že sionisti majú dostatok sily súčasne nútiť nie jednu, ale dve (predpokladané) superveľmoci, aby plnili ich vlastné príkazy. Nielen to, že majú silu, aby to urobili, ale súčasne dostali tieto dve superveľmoci na kolízny kurz proti sebe.

Toto prinajmenšom ukazuje dve veci: Spojené štáty úplne stratili svoju suverenitu a teraz sú izraelským protektorátom. Pokiaľ ide o Rusko, v porovnaní s Amerikou si vedie lepšie, ale úplné znovunadobudnutie suverenity ruského ľudu, o ktoré išlo pri prezidentskej voľbe, keď dali Putinovi ohromujúcu podporu, sa nestane. Komentár, ktorý som čítal na ruskom chate, uviedol: „Putin zradil národ – nehlasovali sme za Medvedeva„. Nie som si istý, že výrok „zradil ľud“ je spravodlivý, ale skutočnosť, že sklamal veľa ľudí je, podľa mňa, jednoducho nepopierateľná.

V tejto chvíli je ešte príliš skoro na to, aby sme dospeli k záverom a stále existuje príliš veľa neznámych premenných, ale pripúšťam, že som veľmi znepokojený a že po prvýkrát za 4 roky mám veľké pochybnosti o základnom politickom nastavení Putina. Verím, že sa mýlim. Zistíme pomerne čoskoro. Len dúfam, že to nebude vo forme veľkej vojny.


Chcel by som sa znova zmieniť o kauze Skripalových. Jedna vec, ktorá sa ich týka, a ktorú som si pôvodne odmietal vôbec priznať, vyvoláva totiž znepokojenie. A to tá, že Briti zrejme držia otca Sergeja a jeho dcéru Júliu Skripaľovcov incommunicado (mimo dosahu médií). Inými slovami – boli unesení.

Bol tu jeden jediný telefonát medzi Júliou Skripaľ a jej sesternicou Viktóriou, v ktorom Júlia povedala, že je v poriadku (zjavne sa snažila Viktóriu ukľudniť), ale bolo jasné, že nemôže hovoriť slobodne.

Okrem toho, keď Viktória uviedla, že chce navštíviť Júliu, odpoveď bola „nikto Ti nedá vízum„. Po tom nastalo – úplné ticho.

Ruský konzulát v Británii už nespočetnekrát požiadal britské úrady o návštevu [aby sa Viktória mohla stretnúť so sesternicou a jej otcom]. Avšak všetko, čo Briti odvtedy urobili, bolo, že Scotland Yard zverejnil list, ktorý zjavne nenapísal Júlia, s týmto obsahom: „Mám prístup k priateľom a rodine a bola som oboznámená s možnosťou osloviť konkrétne kontakty na ruskom veľvyslanectve, ktoré mi láskavo ponúklo ich akúkoľvek pomoc vo všetkom. V tejto chvíli si však neprajem využiť ich služby, ale ak názor zmením, viem, ako ich kontaktovať„.

Akí priatelia? Aká rodina? Veď tento text je totálny nezmysel!

Júliina sesternica Viktória sa už mnohokrát a najrôznejšími cestami, vrátane oficiálnych, pokúsila nadviazať so svojou sesternicou kontakt, a potom už v zúfalstve najvyššom umiestnila 1. mája na Facebook tento odkaz:

Drahá milovaná sesternica! Julka!

Nekomunikuješ s nami a nevieme nič ani o Tebe ani o Sergejovi Viktorovičovi.

Viem, že nemám právo sa miešať bez dovolenia do Tvojich záležitostí, ale veľmi sa bojím – o Teba aj o otca. A ešte k Nuarovi [Nuar je Júliin pes, ktorého Julia nechala v psom útulku, keď opúšťala Rusko – pozn. The Saker]. Nuar je teraz v hoteli pre psov a oni teraz od nás žiadajú za svoje služby peniaze. Musíme sa preto rozhodnúť, čo s Nuarom urobíme. Sme samozrejme ochotní vziať si ho a starať sa o neho až do doby, kedy sa vrátiš domov.

Okrem Nuara mám tiež starosť o Tvoj byt aj auto. Môžeme s tým všetkým pomôcť, ale potrebujeme k tomu Tvoje splnomocnení, či už pre mňa, alebo pre moju sestru Lenu.

Ak si myslíš, že to všetko je dôležité, napíš svoje splnomocnenie na ruskom konzuláte v ktorejkoľvek krajine. Ak nie, my pochopíme a nebudeme sa miešať do Tvojich záležitostí

Na túto výzvu žiadna odpoveď doposiaľ neprišla.

Práve som sa pozrel do Googlu na heslo Skripal. Je tu len informácie z 10. apríla o tom, že Julia bola prepustená z nemocnice. To je posledná informácia, ktorú som našiel. Pozrel som aj Wikipediu a to isté, nie je tam nič.

Musím sa priznať, že keď som prvýkrát počul o ruských sťažnostiach ohľadom súčasného osudu Skripaľovcov zdalo sa mi, že robia väčší rozruch, než je potrebné. Myslel som si: Briti im proste povedali, že sa ich Putin pokúsil otráviť, takže majú možno až doteraz strach dávať o sebe vedieť. A potom: Briti by nikdy neuniesli cudzieho občana – a celkom určite nie takto verejne.

Teraz si už tým ale tak istý nie som.

Po prvé, prejdime si evidentnú možnosť: strach o bezpečnosť Skripaľovcov. To je úplný nezmysel. Briti môžu zorganizovať stretnutie medzi ruským diplomatom vo Veľkej Británii v zariadení v Spojenom kráľovstve s naj vyššou úrovňou ochrany, s tankami, tímami SAS v pohotovostnom režime, vrtuľníkmi vo vzduchu, bombardérmi atď. Ten ruský diplomat by s nimi mohol hovoriť cez sklo odolné proti guľkám po telefóne. A keďže Rusi sú všetci tak nebezpeční, môže byť prehľadaný kvôli zbraniam. Všetko, čo musia Skripaľovci urobiť, je povedať mu „Ďakujeme, vaše služby nie sú potrebné„. Konverzácia skončila. Ale Briti odmietajú dokonca aj to.

Povedzme však, že Skripaľovci sú tak šialene vystrašení zo zlých Rusov, že sa kategoricky s nimi odmietajú stretnúť. Dokonca aj cez videokonferenciu. Bolo by pre nich traumatické, však? V poriadku.

A čo tak potom tlačová konferencia?

Ešte znepokojujúcejšie je, že aspoň podľa môjho vedomia nikto zo západných korporátnych médií nepožiadal o rozhovor s nimi. Snowden môže bezpečne hovoriť z Ruska a poriadať aj veľké konferencie, ale Skripaľovci nemôžu s nikým vôbec hovoriť?

Sú to už dva mesiace, čo sú Skripaľovci držaní britskými úradmi na utajenom mieste a v totálnej odlúčenosti od okolitého sveta. Dva mesiace – to je 60 dní. Spýtajte sa ktoréhokoľvek špecialistu na výsluchy, či psychológa, čo 60 dní „špeciálnej liečby“ urobí z ľudskej bytosti.

Vôbec už nepochybujem o pravdivosti ruských vyhlásenie o „únose Skripaľovcov„. Na celú túto kauzu sa pozerám takto: Akcia, vedená pod falošnou vlajkou, totálne skrachovala. Práve tak, ako let MH 17, alebo chemický útok v sýrskej Doume. Avšak s tým rozdielom, že na mieste boli zanechaní dvaja živí svedkovia, ktorých svedectvo má potenciál vyústiť do „gigantického škandálu“ nie len pre kabinet premiérky Mayovej, ale aj pre všetkých bezchrbticových Európanov, ktorí prejavili Británii svoju „solidaritu„.

Inak povedané, Skripaľovcovm už najpravdepodobnejšie nebude nikdy dovolené slobodne prehovoriť. Budú buď zavraždení, alebo im bude vymytý mozog, alebo proste len tak zmiznú. Akákoľvek iná možnosť by totiž znamenala škandál „planetárnych rozmerov„.

Nebudem predstierať, že moje srdce tlčie starosťou o Sergeja Skripaľa. Bol to dôstojník, ktorý zložil prísahu svojej vlasti a potom svoju vlasť zradil Britom (bol to britský agent, nie ruský ako sa píše v tlači). Tí, ktorí ho dnes držia, sú jeho bývalí šéfovia.

Ale čo Júlia? Tá je predsa úplne nevinná a 5. apríla, keď volala svojej sesternici Viktórii do Ruska, javila ešte známky dobrého zdravia a jasnej mysle. A teraz je bohviekde a ja zvažujem, čo je horšie: či to, že sa už možno nikdy neobjaví, alebo sa jedného dňa znova objaví po mesiacoch britského „poradenstva„?

Pokiaľ ide o jej otca, zaplatil za svoju zradu, ale aj on si zaslúži lepší osud ako byť otrávený, zneužitý a nakoniec zmiznutý.

Vo veľkej schéme (sionistická vojna proti celej planéte) na dvoch ľuďoch ako sú Sergej a Júlia Skripaľovci možno nezáleží. Ale myslím si, že to najmenšie, čo pre nich môžeme urobiť, je, spomenúť si na nich a na to, čo sa im prihodilo.

Toto vedie k otázke, v akom druhu spoločnosti to vlastne žijeme. Nie som ani tak šokovaný tým, že sa Britský štát mohol uchýliť k takýmto metódam, pretože on sa k takýmto činom uchyľoval vždycky. Som šokovaný z toho, že v tzv. Západnej „demokracii“ so slobodou, pluralizmom a „európskymi hodnotami“, nech už znamenajú čokoľvek, Britom táto vec jednoducho prejde.

A čo tak „solidarita“ so Skripaľovcami? Čo na to hovoríte, vy, Európania?

Zdroj: The Saker na portáli UNZ