Pred 77 rokmi 29.9.1941 zazneli prvé výstrely v rokline Babij Jar, kde nemecké vojská spoločne s kolaborantami z radov ukrajinských nacionalistov, predchodcov dnešných Azovcov či Pravosekov, začali masovú popravu.

Popravy pokračovali do 11.10.1941, až kým nevyschol zdanlivo nekonečný prúd Židov, Karaimov (tatárski vyznavači judaizmu), sovietskych zajatcov, miestnych občanov, Cigánov. Ich počet nevieme, odhaduje sa okolo 100-150 tisíc ľudí.

Keď 22.júna nemecké vojská zahájili operáciu Barbarossa, nikto netušil, že začína doteraz najdesivejšia apokalypsa ľudských dejín. Po obsadení Kyjeva 24.9.1941 nacisti za pomoci ukrajinských zradcov zhromaždili väčšinu židovského obyvateľstva, ktoré tu žilo v počte okolo 170 tisíc. 29.9.1941 im vydali posledný rozkaz presunúť sa na okraj mesta k rokline, kde začala poprava.

Netreba opisovať drámu, ktorá sa tu odohrala, väčšina z nás meno Babij Jar už počula. Čo však treba pripomenúť je nočná mora, ktorá povstala na Ukrajine opäť. Sú to oddiely neonacistov, ktorí bez prekážok, dokonca s podporou západných krajín, ktoré celé desiatky rokov odsudzovali zločiny nacizmu, vraždia opäť. Tak ako ich dedovia, ktorí pomáhali fašistom strieľať nevinných Židov, spoluobyvateľov a sovietskych vojakov, ich potomkovia strieľajú opäť.

Územie Ukrajiny sa pokrýva hrobmi, ktorých obsah niekedy pripomína hororové predstavy. Hlavy bez tiel, znásilnené tehotné ženy, stopy po mučení a zohavené telá.

Na Ukrajine je opäť legálne hlásať nacizmus, opäť sú hrdinami ľudia, ktorí pochodujú fakľovými sprievodmi, bez problémov je možné velebiť znaky a insígnie tých, ktorí zámerom bola rasová čistota a vyhubenie aj poslednej známky Slovanstva na zemeguli.

Do zákona sa ustanovila oslava nacistov z minulosti, po nacistoch sa pomenúvajú ulice, armáda sa zdraví nacistickým pozdravom, s výložkami až nápadne pripomínajúce tie nacistické.

A nikto neprotestuje. Nikto nekričí proti podpore tohto zverstva, proti zahraničnej politike Slovenska, Európskej Únie a NATO, ktoré vypustilo besov, zdanlivo už dávno pochovaných.

Nielenže sme ich vypustili, my sme ich aj zlegalizovali, podporili a vyzbrojili. Denne prúdia na Ukrajinu našou krajinou kolóny armádnych vozidiel, tankov a obrnených transportérov. Denne odchádzajú z EÚ milióny EUR aj z našich daní.

Podpora však ani náhodou nejde na podporu biednych obyvateľov v mestách a dedinách Ukrajiny. Značná časť nakoniec skončí v rukách ľudí, ktorá už stratili všetku ľudskosť pri podpaľovaní a likvidácii nevinných obetí a vytváraní ďalších hrobov.

Toto nie je len pripomienka časov dávno minulých. Je to aj obžaloba dnešných vrahov a podporou týchto zločinov sa stávame zločincami aj my.

Je to obžaloba našich warmongerov, ľudí, ktorí štvú proti Rusku do vojny za každú cenu.

Je to obžaloba tzv. osobnosti, ktoré zatvárajú oči pred ukrajinskou nacizáciou.

Je to obžaloba každého, kto obhajuje sankcie v mene geopolitických cieľov Ameriky.

Je to obžaloba nás samých, ktorí sme to dopustili.


P.S. Babij Jar a podobné masové popravy, viedli k vytvoreniu priemyselnému „humánnemu riešeniu“ židovskej otázky. Popravy v ukrajinskej rokline sa diali ručne. Príslušníci Einsatzgruppen za pomoci ukrajinských nacionalistov popravovali výstrelmi židov, ktorých po skupinách privádzali na okraj priekopy.

Scény z popráv boli tak desivé, že sa z nich psychicky zrútili aj starostlivo vybraní muži elity nemeckého národa.  Takže v novembri 1941 začali Nemci používať mobilné plynové komory, kde boli obete zahubené výfukovými plynmi. Celkove bolo na vražedné stroje prerobených 20 automobilov.

Efektívnosť a „humánnosť“ tohto riešenia bola neskôr použitá aj vo vyhladzovaních táboroch, ktoré nacisti zriadili na území dnešného Poľska. Ako vražednú látku používali stále výfukové plyny, až kým v Osvienčime Nemci neprišli s povestnou inováciou vyrábanou koncernom IG Farben – pôvodne insekticídom Zyklon B.