Nemecký (verejnoprávny) portál Tageschau informuje, že napriek predchádzajúcim správam o stiahnutí vojakov z Nemecka, Pentagon naopak ich počet bude zvyšovať. NATO sa pripravuje na odrazenie „ruskej agresie

Iba pred niekoľkými týždňami sme sa dozvedeli,“ píše Tageschau, „že Pentagón uvažoval o odvolaní vojakov z Nemecka.

Teraz však Spojené štáty oznámili, že v Nemecku rozšíria svoj kontingent asi o 1500 vojakov.

Zvýšenie amerických síl oznámil americký veľvyslanec Richard Grenell

Podľa neho budú americké sily v Nemecka navýšené o ďalších 1500 vojakov. Mali by byť „použité na posilnenie bezpečnosti NATO a Európy,“ povedal.

Američanky a Američania sú odhodlané posilniť transatlantickú väzbu a prezidentov (Donald Trump) záväzok zvýšiť obranyschopnosti Spojených štátov, k tomu pomáha výrazne prispieť,“ dodal

Avšak, píše ďalej článok, Trumpovo vyjadrenie ešte pretým vyvolalo otázky o budúcej úlohe USA v NATO. Trump napríklad tlačí neustále na navýšenie zbrojných výdavkov a na summite NATO naznačil, že USA môžu postupovať samostatne, ak nebudú ostatné štáty navyšovať svoje rozpočty.

V Nemecku je v súčasnosti asi 35 000 amerických vojakov.

Nemecká ministerka obrany je nadšená

Ministerka obrany Ursula von der Leyen rozhodnutie navýšiť počet vojakov privítala.

Rozhodnutie USA posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Nemecku je vítaným znamením životaschopnosti transatlantických vzťahov,“ povedala. „A je to aj záväzok k spoločnej bezpečnosti.

Na začiatku týždňa ministerka obrany prisľúbila významné zvýšenie rozpočtu na obranu

Británia postupuje s Američanmi v zhode.

Ako píše portál The Sunday Times, Veľká Británia rovnako uvažovala o stiahnutí vojakov z Nemecka a to dokonca úplne. Termín odchodu celého kontingentu Veľkej Británie mal byť okolo roku 2020

Ako však oznámil anglický minister obrany Gavin Williamson, stovky vojakov anglickej posádky ostanú v Nemecku, aby „odradili ruskú agresiu

Anglicko nebude sťahovať z Nemecka ani vojakov, ani zásoby.

Podľa predstaviteľov ministerstva obrany chce armáda Jej veličenstva poslať jednak správu do Ruska, že Británia je odhodlaná obhajovať Európu aj po Brexite a správu Nemecku, že musí viac investovať do obrany.

Ministerstvo obrany si tiež myslí, že je lepšie, aby britské aktíva zostali na fronte, a nie hnili v kasárňach vo Veľkej Británii.

Okupácia Nemecka a jej dôsledky

Po druhej svetovej vojne a porážke nacistického Nemecka bolo územie krajiny rozdelené do 4 okupačných zón.

Na západe boli Francúzi, na severe Briti, na juhu Američania a na východe Sovieti.

Na základe údajov z mapy projektu IEG-Maps (Andreas Kunz, B. Johnen a Joachim Robert Moeschl: Univerzita v Mainzi) – www.ieg-maps.uni-mainz.de .
Hranice okupačnej zóny v Nemecku v roku 1947. Teritória východne od línie Odra-Neisse , pod poľskou a sovietskou administratívou / anexáciou, je znázornená svetlou farbou, podobne ako oddelený protektorát Saar. Berlín je viacnárodnou oblasťou v rámci sovietskej zóny. / Wikimedia Commons

Po vytvorení Východného a Západneho Nemecka v rámci studenej vojny a vytvorení paktov Varšavskej zmluvy a NATO, ostali v okupačných pásmach príslušné vojská krajín.

Obe Nemecká boli pod kontrolou buď Sovietov na východe, alebo západných krajín v Západnom Nemecku.

Po skončení studenej vojny a prehre Sovietov, Červená armáda odišla a obidve Nemecká sa zjednotili. Armády spojencov však ostali vo svojich základniach v jednotlivých okupačných zónach.

Prvý generálny sekretár NATO, Lord Ismay o dôvodoch vzniku paktu v roku 1949 (VZ vznikla v roku 1955) povedal

Účelom NATO je „zabezpečiť, aby Rusko ostalo von, Amerika vo vnútri a Nemecko pod kontrolou

Zdá sa, že sa na dôvodoch vzniku a existencie NATO sa nezmenilo vôbec nič.