Planéta spustošená zmenami klímy je niečo čo sa môže zdať, ako vzdialená budúcnosť. No zmeny na Zemi pociťujeme už dnes.

Priemerná globálna rýchlosť rastu hladiny mora sa v posledných dvoch desaťročiach zvýšila o 50%. V roku 2017 teploty v niektorých miestach, od Kalifornie po Vietnam, dosiahli historicky najvyššiu úroveň. Posledné tri roky boli najteplejšie v histórii.

Šesťdesiat významných vedcov a diplomatov, vrátane bývalej šéfky OSN v oblasti klímy Christiany Figueresovej a fyzika Stefana Rahmstorfa, napísali otvorený list, v ktorom uvádzajú, že svet má asi len tri roky na to, aby bolo možné zvrátiť najhoršie dopady zmeny klímy.Dokument zverejnený 28. júna apeluje na vlády, podniky, vedcov i občanov, aby sa ihneď začali zaoberať riešením problémov spojených s emisiami skleníkových plynov.

Fotografie ľadovca na Aljaške v auguste 1941 (vľavo) a auguste 2004 (vpravo). NASA

Pokiaľ budú emisie do roku 2020 trvalo znížené, bude možné zabrániť tomu, aby sa teploty vyšplhali cez nevratný prah, z ktorého už nebude cesty späť. Zníženie emisií v celosvetovom meradle je monumentálna úloha, ale výskum nám hovorí, že je nevyhnutná, žiadúca a dosiahnuteľná, píše Bussiness Insider.

Pokiaľ nedôjde k zmene, musia sa podľa nich ľudia v najbližšej dobe pripraviť na rýchle odlesňovanie, záplavy spôsobené zvyšujúcou sa hladinou morí a nepredvídateľné zmeny počasia, ktoré by mohli pustošiť poľnohospodárstvo a ovplyvniť podmienky na pobreží, kde žije drvivá väčšina ľudí.

Vedci predstavili šesť cieľov, ktorých je potrebné do roku 2020 dosiahnuť:

  • zvýšenie energie z obnoviteľných zdrojov o 30 % spotreby elektriny
  • tvorba plánov tak, aby mohli mestá a štáty do roku 2050 výrazne obmedziť užívanie fosílnych palív
  • celkom 15 % nových predaných vozidiel by potom malo jazdiť na elektrinu
  • znížiť čisté emisie z odlesňovania
  • zverejniť plán na zníženie emisií z odlesňovania o polovicu pred rokom 2050
  • podporiť finančný sektor, aby vydával viac „zelených väzieb“ na úsilie o zmiernenie klímy

Ciele listu sú v rozpore s prioritami administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dal jasne najavo, že problematika zmeny klímy rozhodne do jeho programu nepatrí. Na začiatku júna Trump oznámil, že v roku 2019 USA odstúpi od parížskej klimatickej dohody, ktorá stanovuje národné kritériá pre znižovanie emisií skleníkových plynov.

Autori listu vyzývajú mestá a podniky, aby bojovali proti emisiám a napĺňali ciele Dohody z Paríža – a to aj bez pomoci vlády USA.

„Stojíme vo dverách a ešte môžeme znížiť do roku 2020 emisie, ako žiadajú vedci, aby bolo možné ochrániť ciele OSN pre udržateľný rozvoj, a to najmä pokiaľ ide o odstránenie extrémnej chudoby,“ uviedla Figueresová v tlačovej správe.

„Táto monumentálna výzva sa zhoduje s bezprecedentnou otvorenosťou voči sebapoškodzovaniu zo strany subštátnych vlád v rámci USA, vlád na všetkých úrovniach mimo USA a súkromného sektora vo všeobecnosti. Príležitosť, ktorú máme počas nasledujúcich troch rokov je jedinečná v histórii. „