Selektívna história

Súdiť na základe jednej konkrétnej udalosti celú dobu, resp. celý národ, naviac v kontexte doby s úplne inými pohľadmi skúsenosťami a záujmami je zvrátené. To je bohužiaľ dnešná interpretácia histórie.

V roku 1933 nastúpil do úradu nemeckého kancelára Adolf Hitler. Okamžite začal robiť „poriadok“. S komunistami, socialistami, postihnutými, menšinami. Už neboli potrebné fakľové pochody hnedých košieľ na zastrašenie obyvateľstva, tak prišla aj noc dlhých nožov, kde boli jeho verní, ale príliš sebavedomí a nedisciplinovaní ordneri popravení.

Poriadok nastal a Hitler mohol realizovať svoje plány. Treba povedať, že sa tým vôbec netajil. Knihu Mein Kampf predsa napísal desať rokov pred tým, ako ju začal realizovať v praxi. Ľudia po celom svete mali desať rokov na to, aby zistili, čo je zač. V skutočnosti jeho politika bola presne tým, čo chceli počuť.

Na nacistických recepciách sa zdravili politici celého sveta, bankári, finančníci, podnikatelia. História spolupráce firiem ako je Coca Cola, Ford alebo IBM je predsa dávno známa.

Keď Hitler zbrojil, vedeli o tom všetci a keď si zabral Sársko a Porýnie, nikto nič nespravil. Bol to predsa „náš“ politik, ktorého cieľom bolo zničiť tých „nesprávnych“. Slovanov, boľsevikov na východe. A preto ho bolo treba všemožne podporiť

Tak si pripomeňme pár dní z histórie.

Vedeli ste, že 26.1.1934 podpísalo Nemecko s Druhou Poľskou republikou pakt o neútočení, tzv. Pakt Piłsudski-Hitler? Na základe tohto paktu si Poľsko uvoľnilo ruky na hraniciach s Nemeckom a začalo agresívne presadzovať svoje územné nároky voči Československu. Rovnako sa mohol Hitler zbaviť starostí s odbojnými Poliakmi, ktorí mali uzatvorené bezpečnostné zmluvy s Angličanmi a Francúzmi a mohol sa venovať Anschlussu a otázke Sudetských Nemcov.

V roku 1938 Poliaci využili Mníchovskú dohodu a násilím vtrhli do Tešínska, ktoré pripojili k „Rzeczpospolitej“. Rovnako neskôr obsadili aj časť Oravy a Spiša na Slovensku.

Na fotke je ríšsky kancelár Adolf Hitler a poľský diktátor maršal Józef Piłsudski.

7. marca 1936 nemecké vojenské sily vstúpili do Porýnia, čím porušili podmienky Versaillskej zmluvy a Locarnských dohôd.

Remilitarizácia zmenila rovnováhu síl v Európe v prospech Nemecka a v neprospech Francúzska. Umožnila Nemecku vykonávať politiku agresie vo východnej Európe. Hoci v tom čase nebola nemecká armáda dostatočne pripravená na prípadný konflikt, západné mocnosti proti tomuto aktu nič nevykonali.

12. marca 1938 vpochodoval Wehrmacht do Rakúska. O štyri týždne neskôr sa 99 % Rakúšanov vyslovilo za pripojenie (Anschluss) k Nemecku. Hoci anexia Rakúska odporovala Versaillskej zmluve, ktorá výslovne zakazovala zjednotenie Rakúska s Nemeckom, západné mocnosti opäť nezasiahli.

30. septembra 1938 po polnoci pola podpísaná Mníchovská dohoda. Anglicko a Francúzsko sa v mene Západu dohodli s Nemeckom a Talianskom, že mu odovzdajú časť Československa, ktoré bolo z hľadiska obranyschopnosti krajiny kľúčové. Išlo o pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Československo na konferenciu vôbec nebolo pripustené

Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu (politiky ústupkov). Počas násilného odsunu Čechov zahynulo množstvo obyvateľov. O ich genocíde sa dnes cudne mlčí.

1. októbra Poliaci anektovali Těšínsko, obývané najmä Poliakmi. Dvojstranné rozhovory s Poľskom nadiktované Mníchovskou dohodou sa začali až 25. októbra 1938. Výsledkom týchto rokovaní bolo, že Poľsko získalo 1. decembra ďalšie územia, tentoraz na severe Slovenska. Išlo o 226 km² a 4 280 obyvateľov v oblastí Spiša a Oravy.

2. novembra 1938 nacistické Nemecko a fašistické Taliansko donútili Československo vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom.

Na základe arbitrážneho rozhodnutia ministrov zahraničných vecí Nemecka Joachima von Ribbentropa a Talianska Galeazza Ciana malo Česko-Slovensko v dňoch 5. – 10. novembra 1938 odstúpiť územie s rozlohou 11 927 km² a viac než miliónom obyvateľov. Západ sa na trhanie zvyškov krajiny, ktorá sa spoľahla na bezpečnostné garancie veľmocí, len mlčky prizeral.

15. marca 1939 sa Hitler rozhodol obsadiť zvyšok Čiech. Aby to mohol spraviť formálne bez odporu Západu, potreboval aby Československo zaniklo. Prinútil slovenských politikov vyhlásiť samostatnosť a tým nebol viazaný garanciami Mníchovskej dohody Nemecké vojská vtrhli do zvyšku Česko-Slovenska a premenili ho na Protektorát Čechy a Morava.

23. marca na východe Slovenska maďarskí honvédi naklusali do „historickej vlasti“, aby si opäť odkúsli z bezbranných zvyškov bývalého stredoeurópskeho „tigra“. Výsledok konfliktu bol taký, že slovenská vláda bola nútená prijať ultimátum ohľadom „úpravy hraníc“, čím Slovensko stratilo ďalšie územia s takmer 70 000 obyvateľmi, z ktorých Maďari tvorili len zanedbateľnú menšinu (menej ako 4 000 osôb).

V tom istom mesiaci obsadili nemecké vojská aj prístav Memel v Litve.

=========================

A až teraz sa ocitáme na kľúčovom bode dnešnej propagandy

V auguste 1939 sovietsky vodca Stalin nadobudol presvedčenie, že Západ robí všetko pre to, aby nasmeroval Hitlera na východ. Nasvedčovali tomu všetky kroky, všetky dohody, politika neuveriteľných, nepredstaviteľných ústupkov voči zjavne agresívnemu a žiadne pravidlá neuznávajúcemu štátu. Československo prestalo existovať, na jeho mieste vznikol štát, ktorý sa stal satelitom Nemecka a priemyselná základňa Čiech a Moravy bola plne integrovaná do rozbehnutého vojnového Nemeckého stroja

Stalin sa teda rozhodol pre obrat a navrhol zmeniť stratégiu vo vzťahu k Nemecku.. Namiesto ministra zahraničných vecí Litvinova, ktorý bol pre Nemecko neprijateľný kvôli židovskému pôvodu, vymenoval Molotova.

23. augusta 1939 podpísali obe krajiny v Moskve dohodu o neútočení známu ako Pakt Ribbentrop-Molotov. Tajnými dodatkami zmluvy bolo rozdelenie sfér vplyvu v strednej a východnej Európe, hlavne demarkačná línia v Poľsku. Na tejto čiare sa mali sovietske a nemecké sily stretnúť po tom čo spoločne napadnú Poľsko.

1. septembra Nemci zaútočili na Poľsko a na bývalej Curzonovej línii z čias prvej svetovej vojny sa stretli vojská Nemecka a Sovietskeho zväzu.

======

Politika je umenie možného. Hodnotiť podľa jednej udalosti vytrhnutej z kontextu je mimoriadne zradné. Nie je možné chváliť útok Sovietskeho zväzu na Poľsko. Ale je možné ho pochopiť, keď si človek prejde celú históriu rokov pred tým.

Rovnako aj dnes nie je možné sa nadchýnať nad tým, že Rusi si urvali Krym. Ale keď sa človek zoznámi s diverziou západných krajín na Ukrajine, keď sú dnes známe plány na budpvanie základní NATO v okolí Rusko, plány na zničenie Ruska z vnútra podporou teroristov a piatej kolóny, je možné Rusov pochopiť.

Dôležitou časťou histórie je teda kontext, zasadenie udalostí do historického rámca, Ak chcú bohovia niekoho zničiť, zoberú mu rozum, hovorí sa. V tomto prípade ide o vedomosti a znalosti. Ak neviete kontext, naletíte propagande a tá vás zničí.