Pred niekoľkými rokmi ruské námorníctvo aktívne propagovalo koncept „novej lode v starom trupe„, teda radikálne rekonštrukcie sovietskych lodí novými zbraňami a elektronikou. Celá skupina lodí bola poslaná na modernizáciu, ale teraz môžeme konštatovať, že všetky tieto plány úplne zlyhali.

Začiatkom roku 2010 spôsobili úspechy v ruskej vojenskej výstavbe určitý druh eufórie. Typickými velikášskymi prejavmi tejto eufórie sa stala napríklad myšlienka obnovenie výroby raketových vlakov umožňujúcich odpal balistických rakiet či Ekranoplán alebo modernizácie bojových lodí, zdedených po kedysi mocnom Sovietskom zväze.

Netýkalo sa ten len približne 15 ponoriek Projektu 949A a 971, ktoré mali byť vybavené strelami Onyx a Kaliber, ale aj pomerne veľkej časti povrchovej flotily. Lodenice „Zvezdočka“ začala opravy raketového krížnika Projektu 1164 „Maršal Ustinov„, ktorý sa mal vrátiť do prevádzky v roku 2014 a prešliapať cestu k modernizácii lodiam rovnakému typu „Moskva“ a „Varjag„.

V roku 2013 získali lodenice Sevmaš kontrakt na modernizáciou Projektu 11442, ťažkého jadrového krížniku „Admirál Nachimov„, jedného z dvoch prevádzkyschopných „jadrových monštier“ s termínom dokončenia v roku 2018 [jediným funkčným exemplárov je krížnik Pjotr Velikij – pozn. edit.]. V sovietskom námorníctvu boli lode Projektu 1144 Orlan (v kóde NATO Kirov) zodpovedné za stráženie flotíl NATO, predovšetkým tej americkej.

V rovnakom roku mali lodenice v Murmansku začať opravovať všetkých sedem torpédoborcov Projektu 956 a modernizovať všetkých osem lodí Projektu 1155.

Kolaps lákavej koncepcie

Ku koncu minulého roka bolo jasné, že projekt „novej lode v starom kabáte,“ ktorého podstatou mala byť rýchla a lacná modernizácia lodí z čias ZSSR, úplne zlyhal. Ponorky 949AM, ktoré mali byť hotové do roku 2017, budú opravené a zmodernizované najskôr v roku 2021 a doba opravy tak vyšplhala na 8 rokov (postavené boli pritom v polovičnom čase). Ponorky 971M nakoniec budú modernizované len 4 a k námorníctvu dorazí posledný kus v rokoch 2023-2024!

Čo sa týka povrchových lodí, termín dokončenia modernizácie Admirála Nachimova sa pohyboval od počiatočného termínu v roku 2018 až do rokov 2021-2022 a doba opravy krížnika tak prekoná 7,5 roka, pritom postavený bol za 6 rokov… Pôvodná myšlienka, že ožije aj tretia loď, Admiral Lazarev, už asi definitívne padla.

A tak by sa dalo pokračovať ďalej. Raketový torpédoborec Admiral Čabanenko opustí lodenice po neskutočných 10 rokoch opráv, ďalšie torpédoborce získajú po rokoch opráv len minimum nových schopností.

Príčiny nefunkčného systému

Korene týchto problémov siahajú k rozpadu ZSSR, kedy sa mnoho lodeníc a tovární participujúcich na obrannom priemysle uzavrelo, alebo sa ocitli na území nových štátov (napr. Závod na výrobu plynových turbín zostal na Ukrajine). Skúsený personál zostarol, Moskva zastavila nákupy a cvičenia.

Obnovovanie štandardného prevádzky ide ťažko, pridalo sa nie celkom kompetentné plánovanie, lodenice sú závislé na nekvalitných dodávateľoch.

K ďalšiemu predlžovaniu prispievajú aj nezmyselné projekty, kedy lodenice, ktoré by mali napríklad modernizovať ponorky pre ruskú flotilu, vyrábajú podporné plavidlá a odborníci sú zaťažovaní týmito projektmi, namiesto aby pracovali na modernizácii síce starších, ale stále výkonných ponoriek. Poslednou dobou sa stalo aj módou prestavovať staré lode a ponorky na muzeálne, čo opäť zdržuje lodenice od práce pre ruskú flotilu.

V lodeniciach bujnie korupcia a ich majitelia často miznú s ukradnutými miliónmi, čo rozhodne rozvoju ruského flotily nepomáha.

Ako uvádza časopis Vzgľad, v niektorých prípadoch lodenice neuviedli skutočný stav svojich kapacít. Dá sa povedať, že doslova nadhodnotili dva až trikrát svoje schopností v snahe získať lukratívnu zákazku. Keby námorníctvo vedelo o skutočných možnostiach lodeníc, prispôsobilo by tomu aj plány modernizácie.

Za neplnenie termínov a dokonca aj podvody pri zadávaní zákaziek nik nenesie osobnú zodpovednosť, hoci by mali byť postihnutí minimálne generálni riaditelia lodeníc, prípadne šéf Spojenej korporácie na výrobu lodí.

Pokiaľ ide o zvyšok flotily, Rusko z veľkej časti opúšťa sovietsku prax vybudovania veľkých krížnikov a torpédoborcov. Nevedno, či sa prikročí k plánovanej stavbe triedy lodí Líder, čo je viacúčelový torpédoborec s jadrovým pohonom s výtlakom 18000-ton. Aj prípade, že sa výstavba začne realizovať, bude trvať roky a to aj v prípade, ak sa podľa plánu spustí v budúcom roku. Existuje však rovnaká pravdepodobnosť, že sa nikdy nebude stavať. „Je to sen pre budúcnosť,povedal pre National Interest Michael Kofman, odborník špecializujúci sa na ruské vojenské záležitosti.

Namiesto krížnikov a torpédoborcov sa Rusko zameriava na menšie, ale oveľa schopnejšie a silne ozbrojené plavidlá fregatových a korvetových tried.

Rusko stavia dve fregatové triedy – trieda admirála Gorškova a trieda admirála Gregoroviča – obe s výtlakom pod 5 000 ton, ale na rozdiel od ich predchodcov z obdobia sovietskeho obdobia sú to viacúčelové vojnové lode s nezanedbateľnou výzbrojou.

Problémom pre ruské námorníctvo je to, že plynové turbínové motory plavidiel sú dodávané ukrajinskou fabrikou Zorja-Mašprojekt. „Fregatový program upadol do chaosu kvôli ukrajinským motorom,“ povedal Kofman. „Čelia podstatnému oneskoreniu pravdepodobne minimálne o päť rokov.“

Pozitívnou správou je, že Rusi sa naučili udržiavať a prepracovať ukrajinské motory na palube svojich existujúcich lodí, povedal Kofman. Riešením by bolo podľa neho najať čo najviac ukrajinských technikov, ktorí by chceli pracovať v Rusku. Kofman poznamenal, že Rusko doteraz nebolo schopné vyrábať vlastné plynové turbíny, ktoré by nahradili tie, ktoré sú momentálne inštalované vo svojej flotile. Ale Moskva skúma nákup čínskych motorov (ktoré sú „odvodené“ z nemeckých motorov vyrábaných spoločnosťou MTU a Číny podobne profitovala z rozsiahlej spolupráce s Ukrajinou v tejto oblasti).

National Interest sa fatálne mýli. V januári tohto roku zástupca ministra obrany Jurij Borisov povedal, že otázka plynových turbín nie je pre Rusko už viac problémom. Podnik Saturn rozpracoval výrobu vlastných plynových turbín a tento rok začne dodávku pre dve fregaty triedy admirála Gorškova. O výrobcovi turbín pre projekt 11356 nehovorilo, ale Saturn by mal mať rozpracované plány aj pre triedu admirál Gregorovič

Väčšina bývalého sovietskeho námorníctva bola od roku 1991 vyradená, predaná alebo zničená v prístavoch. Dnešné ruské povrchové loďstvo je len tieňom vízie sovietskeho námorníctva admirála Sergeja Gorškova.

Najväčšími hrozbami nie je NATO alebo USA, ale skôr priemyselná základňa pre stavbu lodí a zlá údržba. V skutočnosti bolo viac ruských vojnových lodí stratených následkom požiarov v lodeniciach než vďaka nepriateľským akciám.

Zdroj: Security Magazín, Vzgľad, National Interest