Nie je to tak dávno, čo bola Čína vnímaná prevažne ako lacná zásobáreň pracovnej sily pre nadnárodné firmy. Na druhej strane barikády potom stáli obyvatelia Spojených štátov a ďalší západní spotrebitelia, pričom výhradným údelom čínskych tovární sa zdalo byť naplniť ich potreby a potešenia. Po troch desaťročiach ohromného hospodárskeho rozkvetu tu však vyrástla silná stredná trieda, ktorej životný štýl a spotreba sa tomu západnému začína nápadne podobať. Zvládne ju však planéta nakŕmiť?

Ako podotýka server Stansberry Churchouse, Čína teraz v mnohom pripomína Spojené štáty pred pol storočím.

Rovnako ako vtedy USA, Čína je dnes poprednou priemyselnou a ekonomickou silou, ktorá tvorí výrobné centrum sveta. A ako to už v rozvíjajúcich sa ekonomikách býva, dynamický rast sa musí skôr alebo neskôr premietnuť do rastu disponibilných príjmov. S tým  rastie aj túžba obyvateľov utrácať za požitky, ktoré ponúka moderný kapitalizmus.

Konzumizmus na vzostupe. Číňania míňajú ako šialení

V Číne teda začína vysokým tempom rásť spotreba a ako rozoberá článok na serveri Bloomberg, aj potravinové zvyklosti Číňanov sa teraz nápadne začínajú podobať tým americkým. Ako ukazuje nasledujúci graf, napríklad v príjme bielkovín už Čína pomaly doháňa rad západných štátov, pričom jej spotreba na obyvateľa sa pohybuje vysoko nad celosvetovým priemerom. Kým ešte nedávno tu bolo mäso vzácnosťou, dnes sa už niektorí ľudia rovnako ako západní spotrebitelia snažia jeho spotrebu v mene zdravia skôr obmedzovať.

spotreba

Čína má teraz zhruba 1,4 miliardy obyvateľov a možno očakávať, že toto číslo ešte porastie. Je pravdepodobné, že Číňania budú vo svojich spotrebných návykoch ďalej nasledovať západných spotrebiteľov. Potom je na mieste sa pýtať, kto ich všetkých „nakŕmi“. Ako pre ilustráciu uvádza Bloomberg, uživenie priemerného Američana vyžaduje okolo jedného akra pôdy. Čína má však na obyvateľa len 0,2 akra ornej pôdy. Farmári sú tak okrem iného nútení využívať veľké množstvo hnojiva.

Uvedené číslo však zahŕňa aj znečistenú a kontaminovanú pôdu, ktorej je takmer 20%. Ide o následok divokého hospodárskeho rastu v kombinácii so slabými zákonmi na ochranu životného prostredia. Spolu s radom hnojív a pesticídov sa to potom premieta na kvalite predávaných poľnohospodárskych potravín.

Ďalším problémom je tiež značná neefektivita čínskeho poľnohospodárstva, hoci sa ho komunistická vláda snaží modernizovať. Oproti farmám v západných krajinách sú čínske farmy značne menšie, čo im zabraňuje využívať úspory z rozsahu. Jeden pracovník tak obrába oveľa menej pôdy. Riešenie zrejme tkvie v moderných technológiách, avšak na čínskom vidieku pracuje v poľnohospodárstve stále dosť ľudí. Zmeny by viedli k tomu, že ľudia by prišli o prácu, čiže ide o problém so sociálnymi dôsledkami.

Nie je tak divu, že Čína hľadá pomoc v zahraničí a skupuje poľnohospodársku pôdu v ostatných rozvojových krajinách. Ako však uvádza Bloomberg, to sa nejaví ako dostatočné riešenie, vzhľadom na to, že v ostatných ázijských krajinách, v Afrike aj v Latinskej Amerike rastie populácie tempom nafukovaného balóna.

Ako uvádza Bloomberg, podľa odhadu OSN bude v roku 2050 na svete zhruba 9,7 miliardy ľudí, pričom najväčšie metropoly budú v Ázii a v Afrike. Rovnako tak možno v budúcnosti budú po vzore Číny očakávať rast spotreby na hlavu a šírenie konzumného životného štýlu.

Kto všetky tie „hladné krky“ nakŕmi, však zostáva nevyriešenou otázkou.

Zdroj: Roklen24