Mnohoročné vládnutie Róberta Fica prekrýva obraz Róberta Fica z roku 2017. A v tom obraze je zakuklený príslušník polície pripravený zakročiť proti občanovi, ktorý by napísal niečo nevhodné na sociálnu sieť.
Tak budú Róberta Fica vnímať dejiny. Minimálne tie neoficiálne, predávané od rodičov k deťom. Jeho vláda sa zapíše do pamäti národa ako obdobie temna. Podobne ako sa v Rusku zapísal Boris Jeľcin.
Málokoho bude zaujímať, či súčasný útok štátnej moci na občianske slobody sa udial vďaka premiérovi, či napriek nemu.
Ministerku Luciu Žitňanskú mohli ešte zastaviť poslanci NRSR. Žiaden z poslancov, ktorí hlasovali v parlamente za obmedzenie demokratických práv občanov sa nemôže vyhovárať, že nevedel o čo ide. Milan Krajniak a ďalší im v rozprave „po lopate“ vysvetlili, že konajú proti demokracii.
Pritom sloboda slova bola jedna z hodnôt, pre ktoré občania v roku 1989 vyšli do ulíc
Po materiálnej stránke života nebol tzv. reálny socializmus tým najhorším riešením. Čo by dal dnes majiteľ hypotékou založenej nehnuteľnosti za družstevný byt, alebo za vtedajšiu stavebnú pôžičku. A za istotu práce, z ktorej sa taká pôžička vždy dala splatiť. Autá a elektronika boli drahšie ako dnes, ale to aj „západe“. Mnohí si pamätáme časy, keď sa za lieky neplatilo.
Čo nám chýbalo vtedy najviac? Sloboda slova, viery, cestovania. Možnosť povedať hoc aj nie práve najmúdrejší názor na veci verejné bez toho, aby hrozil postih od všemocnej ŠTB.
V ekonomicky ťažkých 90 rokoch sme vo väčšine boli materiálne chudobnejší, ale konečne slobodní. V tomto boli 90te roky naozaj krásnym obdobím.
Po roku 2000 dokonca nastalo aj obdobie zvyšujúcej sa životnej úrovne, ktoré preťala kríza roku 2009.
Iste čakali sme viac v oblasti životnej úrovne a toho sme sa nedočkali. Najprv to boli reformy a úsporné opatrenia, ktoré mali byť daňou za slobodu. Potom sme dobiehali „vyspelý západ“. Dnes nás médiá presviedčajú, v akej nádhernej a prosperujúcej dobe to žijeme. Ale v oblasti materiálnej sa u väčšiny obyvateľov Slovenska žiaden zázrak nekoná.
Ohľadom slobody slova je tu dnes „NAKA“ s jej útvarmi proti „extrémizmu“. Až sa do mysle vracia spomienka na trestné stíhania „protisocialistických živlov“.
Zakuklené komando prehliadajúce byt neuvážene píšucemu občanovi nešliape len po jeho koberci.
Šliape po všetkom, čomu sme v roku 1989 verili, po všetkom čo sme pre život v slobodnej spoločnosti obetovali. Nie je v tejto súvislosti dôležité, čo dotyčný kde napísal, čo kde povedal.
V 90tych rokoch sa popísalo mnohé s čím nesúhlasím, mnoho hlúpeho, zlého aj nenávistného. A ani sme si to moc nevšimli, upadlo to do zabudnutia či bezvýznamnosti a to aj s autormi spomínaných výlevov.