Nový prezident Emmanuel Macron získal svoj post len relatívne tesne, keď v prvom kole prezidentských volieb za neho hlasovala len necelá štvrtina voličov a v druhom kole získal hlasy tých, ktorý v skutočnosti volili proti Marine Le Penovej. Komentár Project Syndicate vysvetľuje, prečo získa obrovskú väčšinu a čo to bude pre Francúzsko znamenať

Na rozdiel od prezidentských volieb, parlamentné voľby, kde získa jeho hnutie „En March!“ (LREM) zrejme viac ako 400 kresiel z celkových 577, je iný príbeh. Je to trocha divné, ak si človek predstaví, že hoci podpora tradičných strán klesla na nevídanú úroveň (pravicoví Republikáni získali 21,6% hlasov odovzdaných v prvom kole a Socialistická strana iba 9,5%) a Front Nationale Marine Le Penovej, ktorá len tesne prehrala s Macronom v prvom kole prezidentských voľbách, poklesla na 13,2%,  spomínaný počet kresiel výsledkom nezodpovedá

Ako môže strana s asi 32,3% hlasov v prvom kole,  zvíťaziť v druhom kole takým obrovským rozdielom?

Prvou príčinou je nízka účasť menej ako 50% registrovaných voličov. Podľa pravidiel francúzskych volieb do druhého kola postupujú iba tí kandidátov, ktorí získali viac ako 12,5% registrovaných voličov v prvom kole volieb. Upozorňujem ešte raz – nie zúčastnených, ale papierovo registrovaných v danom volebnom obvode. Ak sa teda zúčastní menej ako 50% voličov v prvom kole, z matematického hľadiska to znamená to, že do druhého kola sa môžu dostať maximálne dvaja kandidáti. V druhom kole potom vyhrá kandidát s najvyšším počtom hlasov.

To znamená, že takmer vo všetkých okresoch sa druhé kolo bude duel medzi Macronovou LREM a inou stranou. Macronovi sa podarilo zjednotiť centristov a pritiahnuť mierne ľavých aj pravých voličov. Potom v prípade, že druhá strana je na pravej strane, voliči ľavicovej strany podporia Macrona. A v prípade, že druhá strana je na ľavej strane, budú to pravicové strany a voliči, ktorí budú podporovať Macrona.

Tento stav je výsledkom sklamania voličov tradičnou pravicou aj ľavicou. Po celé desaťročia socialisti a obe strany pravice, teraz zoskupené do Les Républicains , nedokázali zabezpečiť ekonomické reformy – a tým aj ekonomický rast – ktorý Francúzsko nutne potrebuje. Pre väčšinu Francúzom, tradičné strany symbolizujú nedostatok transparentnosti, chronické neetické správanie sa a zameranie sa na boje vo vnútri strany na úkor národných záujmov. Teraz ich francúzski voliči odmietli.

Po druhé, viac ako tretina súčasných poslancov neprešla do druhého kola. Ich odchod otvoril dvere novej generácii politikov, ktorých významné množstvo, najmä pokiaľ ide o kandidátsku listinu Macrona, pochádza z občianskej spoločnosti, a nie z iných strán, čí pozícií verejného sektora.

Historicky veľká väčšina kresiel, ktoré vzhľadom k nízkej volebnej účasti a prahu 12,5% na prechod do druhého kola volieb môže LREM vyhrať, znamená, že sa zjavuje nová a veľmi odlišná francúzska politická scéna. Francúzska politika sa teraz kryštalizuje okolo silného stredu, zatiaľ čo obe strany naľavo a napravo, ktoré už tradične tvorili vládu a zároveň aj hlavnú opozícii, boli zametené na okraj.

Po tretie, rekonštrukcia francúzskej politickej scény výrazne presahuje radikálne zmeny, ktoré nastanú pri rozdeľovaní kresiel Národného zhromaždenia a ktoré sa definitívne určia po skončení druhého kola. Niektorí budúci poslanci z dvoch tradičných strán, rovnako ako aj ďalších, budú takmer určite tlačiť na vodcov svojich vlastných strán, aby hlasovali pre plánované reformy Macrona. V skutočnosti, viac ako 30 členov Národného zhromaždenia od Republikánov, rovnako ako niekoľko kľúčových osôb od socialistov, už oznámili, že budú podporovať reformný program Macrona.

To všetko naznačuje, že Macron vzíde z druhého kola parlamentných volieb so silnou väčšinou, ktorú potrebuje, aby mohol sebavedome začať s programom transformácie Francúzska. A program, ktorý predkladá, ponúka reálnu príležitosť – najlepšiu v modernej histórii – reformovať francúzsku ekonomiku spôsobom, ktorý podporí rast založený na inováciách a pritom ponúka lepšiu sociálnu ochranu a vzdelanie pre francúzskych občanov.

Macron podľa Project Syndicate dychtí po tom, aby začal pracovať na tomto programe. Prvé dve významné reformy, ktoré sa jeho vláda bude usilovať realizovať, znamenajú revíziu pracovného trhu a sprísnenie pravidiel pre etiku vo verejnom sektore. Ale bude to pravdepodobne len začiatok najdynamickejšieho reformného programu, ktorý Francúzsko zažilo od čias, kedy sa Charles de Gaulle usadil v Elyzejskom paláci.