Ako priamy poslucháč tej relácie nie celkom rozumiem, čo tak strašného tam Milan Mazurek povedal, že je to na súdne konanie.

Nie tak dávno som sa ja, „biely“, dozvedel od Oľgy Pietruchovej, riaditeľky odboru pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny,  že moji súkmeňovci v USA sú „White trash“ –   „biely odpad“.

Mainstreamový novinár Arpád Soltész mne a farbou pleti mi podobným odkázal, že nás, „bielu spodinu“ vážne nemôže vystáť.

Dokonca ho za to stíhali, ale potom stíhanie bolo prokuratúrou zastavené.

Spochybňovanie účelnosti výstavby bytov pre tzv. neprispôsobivých dostalo  Milana Mazureka až pred súd. Prečo  je tak dôležité, aby sa o tejto otázke nedalo diskutovať bez pozornosti represívnych zložiek štátu? Že by naozaj išlo o súčasť akejsi prípravy spoločnosti na budúce presídľovanie migrantov na Slovensko?

Podrobnejšie o prípade Milana Mazureka sme písali aj v tomto článku

Narodil som sa do „bielej“ rodiny a som „biely“. Neviem to zmeniť a aj keby som bol taký mág, že  by som vedel, pre nejakú Oľgu Pietruchovú ani Arpáda Soltésza by som to nerobil. Ich vyhlásenia sú viac o nich, ako o mne, je to ich vizitka.

Preto som zastavenie trestného stíhania  Arpáda Soltésza privítal. Občianska hodnota – sloboda slova je pre mňa vecou, pre ktorú som ochotný akceptovať aj takéto výroky, aj keď som „biely“.

Arpád Soltész a Oľga Pietruchová sú pre systém bezúhonní občania, ale Milan Mazurek stojí zajtra 16.4. 2018 pred špeciálnym súdom za svoje vyjadrenie. Vyjadrenie ešte miernejšie formulované ako tie, ktoré sa dotkli mojej etnickej skupiny.

Veľmi ma znepokojuje tento dvojitý meter štátnych orgánov. Ten reálne robí zo mňa z rasových dôvodov menejcenného človeka, nie drísty nejakých úradníkov či novinárov.

A sme pri tom Rotherdame či Telforde. Tam jasne vidíme, kde akceptácia dvojitého metra viedla až k situácii, keď si imigrantské gangy brali beztrestne  z ulice „biele holky“. Polícia vo veci nekonala, dokonca tieto praktiky aj kryla zastrašovaním obetí a ich rodinných príslušníkov. Potrestanie páchateľov nebolo pre políciu dôležité. Kládla dôraz hlavne na to, aby informácie o znásilneniach nevyšli na verejnosť a nevzbudili „nenávisť“ voči komunite, v ktorej mali tie gangy svoju základňu. A tak  branie si dievčat z ulice „pre potešenie“ veselo fungovalo ďalej.

Slobodu slova si musíme chrániť, pokiaľ nechceme, aby jedného dňa neboli brané rovno ulice aj naše ženy, priateľky, dcéry či vnučky.

Mne nejde o to, aby platil jeden meter v tom štýle, že by boli všetci stíhaní rovnakým metrom: Oľga Pietruchová, Arpád Soltész aj Milan Mazurek.

Chcel by som, aby naďalej platila základná občianska hodnota – sloboda slova. To nám pomôže vyhnúť sa v budúcnosti slovenským  Rotherhamom či Telfordom.

Zajtra (16.4.2018) bude v Banskej Bystrici, súbežne so súdnym procesom, demonštrácia za slobodu slova.