Ruská učiteľka Polina Yermakova momentálne pracujúca v Číne sa podelila svojimi skúsenosťami s čínskym školským systémom a poukázala na výrazné rozdiely vo vzdelávaní a výchove medzi Čínou a Európou.

Polina uvádza, že bitka za „miesto pod slnkom“ sa začína v momente, keď dieťa prvýkrát uzrie svetlo sveta. Pri obrovskom množstve detí, ktoré sa v Číne každý deň narodí (v priemere 40 000), sa deti musia takpovediac „biť“ o pozornosť lekárov.

Drina“ sa pre čínske deti začína už v veľmi útlom veku. Podľa zákona materská dovolenka trvá len 4 mesiace a po ich uplynutí rodičia musia nastúpiť do práce. Rodičia sú preto nútení dať deti do súkromných detských škôl, alebo, ak je taká možnosť, starým rodičom. Do štátnej škôlky deti nastupujú po dosiahnutí 1,5 – 2 rokov. Navyše tie deti, ktoré si nevedia zaviazať šnúrky alebo si „utrieť zadok“ do školy neprijímajú.

Výchovu detí Polina opisuje ako rodinný projekt, do ktorého sa investujú všetky dostupné prostriedky. Cieľom je vychovať dôstojného pokračovateľa rodu, za ktorého sa rodina nebude musieť hanbiť. Populárne sú aj rôzne druhy trestov a vytváranie tlaku na dieťa – keď sa dieťaťu v niečom nedarí bude danú činnosť opakovať dokým ju nebude majstrovsky ovládať. Na voľnočasové pofľakovanie sa, počítačové hry, sociálne siete alebo televízor deti pri takej výchove jednoducho nemajú čas.

Okrem toho ich rodičia zapisujú na nekonečné množstvo krúžkov, kurzov a aktivít, ktoré dopĺňajú už aj tak nabitý školský rozvrh, a večer po príchode domov ich čakajú domáce práce.

O charaktere výchovy svedčí heslo podľa ktorého sú deti vychovávané: „Ak nie si prvý, znamená to, že si prehral.“ V praxi to vyzerá približne takto: ak európske dieťa príde domov so známkou 1-, dostane pochvalu a odmenu, ale ak s takou istou známkou (jednotka s mínusom) príde domov čínske dieťa, od rodičov si vypočuje – „a prečo nie bez mínusu?

Ďalej Polina tvrdí, že čínsky spôsob výchovy detí je úplným opakom európskeho. Ak dieťa nenapĺňa očakávania rodičov začnú ho tvrdo kritizovať. V Číne si ľudia jednoducho nemôžu dovoliť strácať čas braním ohľadu na jemnú a nežnú detskú psychiku, slabé sebavedomie, dotknuté city a podobné európske nezmysly. Číňania kladú dôraz na vôľu, poslušnosť a schopnosť dosiahnuť ciele.

Situácia sa nemení ani po nástupe do školy. Čínske deti nemajú ani minútu voľného času. Každý deň vstávajú o 5 ráno aby stihli prísť na prvú hodinu, ktorá sa začína o 6:50, a na ktorej sa venujú čítaniu v čínštine a angličtine (každý jazyk 40 minút). Experti tvrdia, že taký začiatok dňa aktivuje prácu mozgu a zaručuje vysokú výkonnosť počas celého dňa.

Po skončení prvej hodiny nasleduje „rozcvička“, počas ktorej celá škola synchronizovane vykonáva jednoduché cvičenia. Táto aktivita, ako aj väčšina školských aktivít, sa vypĺňa kolektívne. Deti sú tak vedené k kolektívnemu cíteniu a schopnosti pracovať v skupine. Potom nasledujú hodiny matematiky, čínskeho a anglického jazyka, nasleduje 90 minútová pauza na obed, spánok alebo oddych, no zvyčajne aj počas tejto pauzy žiaci neobsedia a robia niečo iné. V druhej polovici dňa sa vyučujú humanitné predmety. Vyučovanie sa tak končí okolo štvrtej, a u žiakov druhého stupňa ešte neskôr, okolo šiestej alebo siedmej hodiny večer.

Ani po skončení vyučovania deti nemajú čas na čoraz populárnejšie európske „ničnerobenie“ a potrebný oddych po náročnom dni. Čaká ich totiž obrovské množstvo domácich úloh, ktoré robia dlho do noci.

Tento školský systém a spôsob výchovy sa kardinálne líši od toho európskeho, kde sa neustále hovorí o potrebe zlepšenia podmienok pre žiakov, o nových spôsoboch výučby a eliminácii stresu a tlaku zo strany škôl, učiteľov a rodičov.

Zatiaľ to bohužiaľ priviedlo len k tomu, že čínska ekonomika rastie a čínske firmy začínajú vytláčať tie európske a americké. Nezostáva nič iné než konštatovať, že bez námahy, tréningu a výchovy niet pokroku.