Automatizácia a offshoring sa spojili a znížili podiel práce na príjmoch. Jednou z veľkých ekonomických záhad je klesajúci podiel práce na produkte. Z toho, čo je v ekonomike vyprodukované, ide ľuďom, ktorí pracujú, stále menej. Stále viac ide tým, ktorí vlastnia.
Tento trend je znepokojujúci, pretože prispieva k nárastu nerovnosti – chudobní totiž vlastnia podstatne menej pôdy a kapitálu, než bohatí. A horšie postavenie pracovníkov tiež môže zvyšovať nezamestnanosť a sociálne nepokoje. Nikto by nechcel vidieť, ako sa kapitalizmus transformuje v Dystopiu podľa Karla Marxa. Aj keď je pokles podielu práce relatívne malý, aj tak hľadáme diagnózu, než sa problém ďalej zhorší.
V poslednej dobe sa veľa pozornosti sústreďuje na monopolnú silu, spôsobené je tak snáď až 20% zmeny. Takže tu sú ale ďalšie vysvetlenia, ktoré potrebujú preskúmať, a to rastúca automatizácia alebo globalizácia.
Ekonómovia z MMF hovoria, že nejde separátne o automatizáciu či offshoring (presun pracovných miest do lacnejších krajín), ale o väzbu medzi týmito javmi. A ukazujú, že podiel práce (labour share) klesá nielen v bohatých krajinách, ale aj v rozvíjajúcich sa.
Tak ukazuje tento graf:
Keby bola na vine len globalizácia, potom by sa to nedialo. Štandardné obchodné teórie hovoria, že nakoľko bohaté krajiny majú veľa kapitálu a chudobné majú veľa práce, tak keď tieto krajiny začnú obchodovať, potom v krajinách, kde je práca vzácna, začne podiel práce na príjme klesať, tj. vo vyspelých krajinách, ale podiel by mal vzrásť v krajinách, kde je práca hojná. Lenže to sa nedeje.
A tiež, ak teraz automatizácia začína z pracovníkov robiť zastaranú pracovnú silu, potom by rozvojové krajiny nemali zažívať pokles podielu práce, pretože technologicky videné sú dekády za vyspelými krajinami. Tiež je viditeľné, že sa investičné statky o moc v chudobných krajinách lacnejšími nestali, nie tak ako v bohatých. Takže sme zase na začiatku: prečo teda podiel práce klesá aj v rozvojových krajinách?
Chudobné krajiny a voľný obchod
MMF ponúka hypotézu. Ide o typy odvetví, ktoré existovali v chudobnejších krajinách pred tým a po tom, ako vznikol obchod. Keď sú chudobnejšie krajiny izolované od globálnej ekonomiky, potom sa budú špecializovať na to, čo je založené na veľkom množstve lacnej práce – poľnohospodárstvo, jednoduché služby a spracovateľský priemysel založený pracovno-intenzívne. Miestni vlastníci kapitálu sa nemajú zle, no nezbohatnú príliš, pretože investovanie do strojov či technológia môže byť zmarená prílivom lacných pracovníkov. Takže sa o investície ani veľmi nestarajú. A malé kapitálové výdavky ešte podtrhávajú dysfunkčný finančný systém.
Ale keď sa obchod utvorí, potom bohaté krajiny začnú presúvať pracovné miesta v spracovateľskom priemysle do chudobnejších krajín. To je lepšia možnosť pre pracovníkov, ale je to oveľa lepšie pre kapitalistov. A dokonca aj kapitalisti v USA, Japonsku či Francúzsku zbohatnú na tom, že znížia náklady práce tým, že presunú pracovné miesta do Číny. Čínski kapitalisti zbohatnú, pretože konečne budú môcť vytvoriť obchodné impéria.
Ekonómovia MMF tiež predpovedajú, že globálna finančná integrácia by mala pomôcť zmenšiť tlak na prácu v chudobných krajinách. Hovoria, že keď americké, európske či japonské firmy investujú do rozvojovej krajiny ako je Čína, potom príliv zahraničných peňazí zvýši príjmy pre miestnych pracujúcich a zníži zisky miestnych vlastníkov kapitálu.
A čo bohaté krajiny? Tu je jasné, že automatizácia a globalizácia fungujú spoločne – firmy v bohatých krajinách môžu presunúť na prácu založené pracovné miesta v spracovateľskom priemysle ako je elektronika a hračky alebo oblečenie do Číny či Bangladéša, zatiaľ čo budú kupovať pokročilé stroje a roboty pre spracovateľský priemysel vyššieho rádu, teda pre niečo ako mikroprocesory a lietadlá. A tak pracujúci v bohatých krajinách, kde boli rutinné pracovné miesta častejšie, boli zasiahnutí ako voľným obchodom, ako aj príchodom lacnej automatizácie.
Inými slovami: najobvyklejšie vysvetlenie rastúcej nerovnosti a klesajúcich miezd môžu byť správne obe. Je to dokonalá búrka robotov a voľného obchodu – a ešte k tomu trochu monopolnej sily – a tým sa moc presúva od proletariátu ku kapitalistom. Keď toto všetko funguje naraz, potom je tu možná skôr iná záhada: ako to, že sa pracujúcim nedarí ešte horšie ako sa im darí dnes.