Debata o možnej Európskej armáde sa opäť rozhorela nedávno, na základe (úmyselne?) nepresnej interpretácie výroku D. Trumpa, ktorý požadoval po členoch NATO plnenie ich záväzkov, čo mnohí z nich (vynakladať na obranu 2% HDP) dlhodobo neplní. Išlo teda nepochybne o niečo iné, než o „zrušenie“ NATO.

Avšak aby sme si mohli rozobrať dôsledky vzniku takejto organizácie, je nevyhnutné si osviežiť, čo to tá „armáda“ vlastne je.

Základných funkcií štátu nie je veľa, ale jednou z nich je zaistenie vonkajšej bezpečnosti štátu, k tomu má teda armádu, zatiaľ čo pre zabezpečenie vnútornej bezpečnosti políciu.

Existencia armády je teda základným rysom štátu, zaisťujúcim aj jeho hranice a územnú celistvosť. Z toho tiež plynú ďalšie charakteristiky – jednotné velenie, podriadené politickému vedeniu štátu, ktoré má mandát na základe demokratických volieb a tým aj vôle občanov dotknutého štátu. A samozrejme občania daného štátu tú armádu aj tvoria.

V prípade navrhovanej Európskej armády nám tým vzniká hneď rad politických i technických problémov. V prvom rade EÚ nie je štát, nemá demokraticky volené politické vedenie a hlavne nemá občanov, ktorí by sa s týmto útvarom identifikovali a mali s ním „spoločenskú zmluvu„.

Z toho plynú ďalšie zásadné problémy:

  • Ako vznikne jednotné velenie (bez ktorého je armáda celkom logicky nefunkčné)?
  • Akému politickému vedeniu bude podriadené? Ako toto politické vedenie vznikne?
  • Armáda má obhajovať vonkajšiu bezpečnosť štátu – ale žiadny štát neexistuje.
  • Nakoľko budú vojaci jednotlivých krajín ochotní s nasadením života hájiť záujmy neexistujúceho štátu, ktoré nie sú v súlade s ich národnými záujmami? Teda prípadne bojovať „za EÚ“ proti záujmom svojim a svojej krajiny?

A bolo by možné dlho pokračovať.

Avšak by bolo žiaduce si položiť otázku, prečo to všetko.

Ako obranná aliancia funguje celkom dobre NATO a ak budú jeho členovia plniť svoje záväzky, bude nepochybne fungovať aj naďalej. O obranu teda nejde.

O čo teda ide?

Obávam sa, že prioritným cieľom je „vnútiť“ členským štátom ďalší prvok štátnosti EÚ pod heslom „stále pokračujúcej integrácie„.

Ďalším cieľom je potom nepochybne snaha niektorých EU elít oslabiť úlohu NATO, ktoré s nimi nechce hrať ich politické hry a v ktorom majú USA silný vplyv. A je možné, že preto sa tieto snahy znovu objavujú po voľbe Trumpa, s ktorou sa niektorí stále nechcú zmieriť.

Ďalšia otvorenou otázkou je, na čo by takáto armáda slúžila. Vojenské velenie by nebolo jednotné, politické vedenie by bolo zmätené, ale predovšetkým veľmi pomalé a vojaci pochybujúci.

Ostatne dosť odstrašujúcim príkladom je Frontex. Bolo by celkom logické od Agentúry očakávať, že prispieva k ochrane hraníc. Z tlače sa naopak dozvedáme, že namiesto aby hranice chránila, vozia cez nich do Európy nelegálnych migrantov.

Analogicky by Európska armáda zrejme odstraňovala dopravné zápchy, aby nič nebránilo rýchlemu postupu agresora a aj to len za predpokladu, že by jej politické vedenie bolo schopné na rýchlo meniacu sa situáciu reagovať „v reálnom čase„.

Ale trochu vážnejšie

Proti rozumnej forme vojenskej spolupráce medzi štátmi EÚ nemožno iste nič namietať. Ale inštitucionalizovaná Európska armáda by bola len a len ďalším krokom k jednotnému Európskemu štátu, k reálnej obrane členských krajín by neprispievala a naopak by ju zhoršovala v snahe konkurovať NATO.

Ale je celkom možné, že ide ešte o niečo iné. O vznik akéhosi „poriadkového oddielu“ pod vedením EK, ktorý by mohol efektívne pacifikovať „neposlušné krajiny„, napríklad formou nám už známej „internacionálnej pomoci„. A také náznaky už aj zazneli v súvislosti so sporom EK s Poľskom.

Možno si aj predstaviť situáciu, že člen EÚ, ktorému bude poskytnutá „internacionálna pomoc“ na základe rozhodnutia EK, podá ako člen NATO žiadosť o aktiváciu článku 5.

Takže z môjho pohľadu vznik Európskej armády nie je v súlade s národnými záujmami Českej republiky a samozrejme ani so záujmom mojím, zvlášť keď si uvedomím, ktoré súčasné EU elity po jej vzniku volajú a čo sa pokúšajú presadiť aj v iných oblastiach. Proste chcem eliminovať aj obyčajnú hrozbu možnej ďalšej „internacionálnej pomoci“ tentoraz (opäť?) pod nemeckým vedením.

Naopak za podstatné pokladám posilňovanie našej armády a akcieschopnosti NATO. To napokon vzniklo s cieľom „Keep Americans in, Russians out and Germans down“ a nie je sporu o tom, že vzhľadom na súčasný vývoj ide aj dnes o veľmi aktuálne poslanie.