Často nám supermarkety vnucujú prostredníctvom nízkych cien rajčiny z dovozu. Sú k nám dovážané i zo vzdialených destinácií akými sú Španielsko, či Maroko. Pri kúpe takejto „Rajčiny Turistky” však málokto vie, že je oberaná v stave technickej zrelosti, čiže ešte zelená, následne počas dlhej cesty prifarbovaná podľa požiadaviek odberateľa.


Každopádne, prvoradou otázkou je, či je lepšie nakupovať tie naše lokálne, alebo dovážané od zahraničného pestovateľa? Hrá pre slovenského spotrebiteľa najvýznamnejšiu úlohu cena, alebo krajina pôvodu a kvalita? Spotrebiteľ sa nám za posledné obdobie totiž poriadne zmenil. Väčšina Slovákov už totiž odmieta nakupovať lacné polystyrénové rajčiny bez chuti a uprednostňuje kvalitu, pričom na druhom mieste hladí i na krajinu pôvodu. Možno pre tento dôvod “zahraničné akciovky” ostávajú v supermarketoch nedotknuté. To ma osobne veľmi teší, pretože ako správny “food critic” uprednostňujem konzumovať výhradne lokálne produkty, čiže od slovenského výrobcu, či pestovateľa.

Ako som už spomínal, rajčina z ďalekých krajín sa oberá ešte zelená, pričom obsahuje pomerne vysokú hladinu nebezpečného Solanínu. Potom si pocestuje XY kilometrov, čo má negatívny dopad na ovzdušie, ktoré dýchame, pričom je na ceste k spotrebiteľovi “dofarbovaná” banánovými dusíkovými plynmi až pod dobu, pokiaľ nedorazí na náš stôl s minimálnym obsahom najdôležitejších látok. Osobne som okúsil takéto zahraničné “pokusy na ľuďoch”, kde som mal pocit, že viac živín do tela vstrebám z umelohmotného balenia, než z rajčinovej „hmoty“.

To, či dokážeme konkurovať zahraničiu s podkopanými cenami neviem. No čo sa týka kvality, boli sme sa osobne presvedčiť na úroveň kvality rajčín vypestovaných na farme Babindol neďaleko Nitry. Farma je sen každého bio-maniaka a ekologicky zmýšľajúceho moderného jedinca. Cítiť z nej návrat k tradičnej hodnote chuti, no prekvitá aj inovačnými technológiami, o ktorých môže nejeden pestovateľ iba ak snívať. Farma je inteligentne navrhnutá a je prevádzkovaná na základe nezávislých zdrojov, ako je dažďová voda, vyrábajúc si i vlastnú elektrickú energiu. O reguláciu teploty a zavlažovanie sa stará počítač, o opeľovanie zasa čmeliaky. Kvalita paradajok sa okrem iného meria vysokým stupňom sladkosti, vysokým obsahom vitamínov, Karotenoidov a Lykopénu. Rajčiny z tejto farmy sú dostupné aj v zime, majú sladkú prenikavú chuť, ktorá sa dá ťažko v článku opísať.

“The chief farmár” dvoj-hektárového eko-skleníka Ing. Jozef Porubský, definuje pestovanie a odlišnosť tohto typu farmárčenia nasledovnými slovami: „Našou filozofiou je dopestovať a dodať na trh tie najkvalitnejšie a dozreté plody, ktoré dajú konečnému spotrebiteľovi to, čo od rajčín očakáva. Bez ohľadu na to, či je vonku sychravá jeseň ,alebo treskúca zima, musíme rastlinám vytvoriť optimálne podmienky. To sa týka najmä svetla, tepla, vlhkosti, výživy, ochrany a komplexnej starostlivosti o rastliny.

Potom rajčiny zberáme dozreté na rastlinách, v plnej zrelosti. To zaručuje že sú chutné, voňavé a sfarbené do červena. Takýto rajčiak obsahuje všetky potrebné vitamíny, najmä A, B, C a E, z minerálnej látky, najmä draslík, ktorý je vynikajúci ako prevencia srdcovocievnych chorôb, stopové prvky, ale najmä Lykopén. Lykopén sa nachádza v šupke a dáva rajčiakom červenú farbu. Má antioxidačné účinky, ktoré ničia voľné radikály. Po tepelnej úprave ešte znásobuje svoje účinky. Práve Lykopén je účinný v prevencii pred rakovinou žalúdka, pľúc, prostaty, kože a prsníka. Iba prirodzene dozretá paradajka môže mať očakávanú chuť a svoju liečivú hodnotu s dostatočným obsahom užitočných látok”.