Podľa bývalého šéfa námorníctva Veľkej Británie „dôkazy“ o chemickom útoku v Sýrii dodala nedôveryhodná organizácia Biele prilby.

Bývalý Lord Admirality pochybuje o vieryhodnosti dôkazov pre chemický útok napriek útokom oficiálnej propagandy BBC. Podľa neho Biele prilby sú zaujatou organizáciou.

Admirál Alan West v rozhovore pre BBC oznámil svoj názor na bombardovanie Syrie v „odvete“ za plynový útok na civilné obyvateľstvo v Douma. Admirál Lord West neverí oficiálnemu príbehu ktorý bol vybudovaný okolo údajného útoku.

[sociallocker][/sociallocker]

Moderátorka BBC pritom bývalého Prvého Lorda Admirality (vrchného veliteľa britského námorníctva) napomínala za „kalenie vody“ v „informačnej vojne s Ruskom

Počas rozhovoru obvinila moderátorka Anita McVeigh bývalého veliteľa britskej námornej rozviedky, neskôr Prvého Lorda Admirality a poradcu Jej Veličenstva vo veciach Kráľovského námorníctva, admirála Lorda Westa, nositeľa najvyšších britských vyznamenaní za vynikajúcu službu za to, že „kalí vodu“ vo veci útoku na Sýrii a poškodzuje Veľkú Britániu v „informačnej vojne s Ruskom„.

Admirál Alan West, Ctihodný Lord West of Spithead GCB, DSC, PC, má za sebou dlhú a mimoriadnu kariéru v Kráľovskom námorníctve. Za svoje velenie vo Falklandskej vojne bol vyznamenaný Krížom za mimoriadnu službu (DSC).

Neskôr bol šéfom Námornej rozviedky a potom sa stal šéfom štábu Kráľovského námorníctva a výrazne sa podieľal na jeho reorganizácii a modernizácii.

Lord West je jeden z najlepších analytikov a veliteľov Britských ozbrojených síl. O jeho vlastenectvo, profesionalite a vernej službe nemôže byť pochýb. Nakoniec je členom Súkromnej rady poradcov panovníka Spojeného kráľovstva (PC)

Spochybňovať jeho kvalifikáciu a jeho úsudok a podsúvať ako keby bol „Putinov pomocník„, pretože je mu jasné, že udalosti v Sýrii sa vyvíjali inak, než tvrdia media a politici, a považuje za potrebné to povedať nahlas, je od mladej reportérky BBC neuveriteľne veľká drzosť.

Pochybuje o dôkazoch, ktoré poskytli Biele prilby. Podľa neho to nie je neutrálna organizácia, ale skupina ľudí, ktorá pracuje pre džihádistov.

Je to neuveriteľný kontrast s tým, keď sa o Rusoch samotných vyjadruje, že „lož je ich pracovnou metódou„. Jeho vyjadrenie a pochybnosti o „dôkazoch,“ ktoré dodali Biele prilby dostávajú ešte väčšiu váhu.

Na túto tému vyšiel pred rokom a pol v Asia Times zaujímavý článok

Biele prilby: nástroj pre zmenu režimu v Sýrii?

Rastúci americký trend meniť obranu ľudských práv na ozbrojené konflikty ohrozuje liberálny poriadok založený na dodržiavaní pravidiel. Systematická korózia týchto medzinárodných noriem so sprievodnými katastrofálnymi následkami bola preukázaná v Iraku, Líbyi, Sýrii, Jemene a Somálsku.

Ironicky treba pripomenúť prípad v Líbyi po tom, čo USA a NATO uplatnili „svoju zodpovednosť za ochranu“ [ľudských a občianskych práv – pozn.red], aby násilne zvrhli vládu Muammara Kaddáfího. Skupina Ansar Al Shaira, podporovaná americkou vládou sa spojila s Brigádou mučeníkov 17. Februára, aby zaútočili na areál amerického veľvyslanectva, pri ktorom boli zavraždení americký veľvyslanec Chris Stevens a traja ďalší Američania. Personál amerického veľvyslanectva zachránili pred vzbúrencami jednotky verné práve Kaddáfimu.

Bývalý šéf Defense Intelligence Agency [vojenská rozviedka-pozn.red.] generál Michael T. Flynn odhalil, že to bola vtedajšia ministerka zahraničia Hillary Clintonová, kto zariadil dodávky zbraní z Kataru pre skupinu Libyan Islamic Fighting Group (LIFG). Skupina bola napojená na al-Kajdu a bola to rovnaká povstalecká opozícia, ktorá neskôr napadla Západ.

Teraz Washington opakuje tento deštruktívny vzor a ochranou ľudských práv zdôvodňuje pokusy zvrhnúť sýrsku vládu. Základom tejto politiky sú hlásenia „Bielych prilieb„, sýrskej organizácie pre civilnú obranu vytvorenej Spojenými štátmi a Veľkou Britániou v roku 2013.

Dokumentovanie porušovania ľudských práv s cieľom legitimizovať vojenskú inváziu

Okolo Bielych prilieb sa ale hromadia nepríjemné otázky. V roku 2016 bola organizácia dokonca nominovaná na Nobelovu cenu mieru – za statočnosť mužov Sýrskej civilnej obrany, ktorí v prebiehajúcej vojne zachraňujú ľudské životy. Avšak, ako opísal Jonathan Gornall v článku pre The National, existujú znepokojivé fakty, dokazujúce, že Biele prilby sú nástrojom USA a Veľkej Británie pre pre zmenu režimu nielen v Sýrii, ale rovnako aj v Líbyi.

Existujú nepríjemné pravdy. Napriek tomu, že Biele prilby sú označované za nezávislé a nepodporované žiadnou vládou a stranou konfliktu, Biele prilby sú financované zo zdrojov ministerstva zahraničia USA vo výške 23 miliónov USD a britskou vládou vo výške 29 miliónov USD. Objavili sa tiež znepokojujúca videá a snímky ozbrojených členov Bielych prilieb, oslavujúcich spolu s Al-Kajdou víťazstvo v bojoch so Sýrskou armádou. Dokonca ich videá ukazujú pri popravách vykonávaných džihádistami ISIS a vzápätí ich vidno, ako sa ponáhľajú natlačiť telá obetí do igelitových vriec.

Ich dôveryhodnosť dostala ranu, keď bol v apríli Raed Salehovi zamietnutý vstup do USA z dôvodu podozrenia väzieb na teroristické organizácie. [Raed Saleh – nemecký občan a vodca Bielych prilieb mal v USA prevziať cenu za obhajobu ľudských práv – pozn.edit]. Inštitút senátora Ron Paula tvrdí, že skutočná Sýrska civilná obrana, registrovaná a existujúca už 63 rokov od roku 1953, nikdy nepočula nič o Bielych prilbách. Keďže od nedávnej doby Západ jedná len s Bielymi prilbami, došlo ku citeľnému poškodeniu ich legitimity ako sýrskej humanitárnej mimovládnej organizácie.

V skutočnosti je reálna humanitárna organizácia Sýrskej civilnej obrany zakladajúcim členom ICDO (International Civil Defense Organization) a spolu s ďalšími členmi ICDO partnerom orgánu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA), tajomníkom Medzinárodnej stratégia pre obmedzovanie katastrof (UNISDR), Medzinárodnej poradnej skupiny pre pátranie a záchranu ( INSARAG), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Organizácie spojených národov v Ženeve (UNOG), Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Má skutočnú adresu a kontaktné miesto svojho sekretariátu v Damasku. Má pridelené aj číslo na núdzové volanie v Sýrii – 113.

Naproti tomu Američanmi a Britmi vytvorené a financované Biele prilby nie sú členom ani partnerom žiadneho orgánu OSN, nemajú adresu a nemajú telefónne číslo. Neoperujú v celej Sýrii, ale iba na území kontrolovanom Al Kajdou a ozbrojenými opozičnými skupinami v Idlibe a vo Východnom Aleppe. Sú jediným zdrojom filmov, fotiek a spravodajstva západných médií, ktoré dokumentujú vojnové zločiny v Aleppe .

Ich premiešanosť s al-Kájdou a fotografie mnohých členov ako ozbrojených džihádistov, spolu s nedávnym zatknutím člena Bielych prilieb z Idlibu, podozrivého z organizovania bombového útoku na berlínske letisko, vzbudzuje vážne pochybnosti o ich nestrannosti a dôveryhodnosti ako nestrannej humanitárnej mimovládnej organizácie.

Podľa bývalého riaditeľa Task Force amerického Kongresu pre boj proti terorizmu, sú Biele prilby „do značnej miery zodpovedné za podnecovanie západných humanitárnych intervencií líbyjského štýlu. Je to primárne skôr  propagandistická organizácia, než humanitárna nezávislá organizácia civilnej obrany …a poskytujú západným médiám, čo chcú, preto aby presadili svoju líniu.

A tou líniou je dnes zmena režimu v Sýrii.

Postupujúca „saudizácia“ americkej politiky na Blízkom východe

Napriek tomu, že napriek tomu, že Američanmi podporovanú skupinu Ahrar al Sham Nemecko označilo za teroristickú organizáciu a bývalý taliansky premiér Franco Frattini vyjadril obavy z toho, aby bezletová zóna na zmenu režimu nechránila al-Nusru, USA naďalej podporujú tieto skupiny al-Káidy ako legitímnu „opozícia“. To podnietilo Frattiniho, aby obvinil Američanov z kupliarstva pre záujmy agendy Saudskej Arábie a katarskej  a pripojiíl sa ku kritike investigatívneho reportéra Gareth Portera, že Washington cez politiku USA umožňuje presadzovať ambície wahhábistov.

Poznamenal, že bývalý poradca Hillary Clintonovej Derek Chollet vo svojej novej knihe Dlhá hra odhalil, že Clinton a riaditeľ CIA Leon Panetta sa snažili využiť sýrsku opozičnú silu výlučne na to, aby pomocou amerického tlaku so sunnitskými spojencami získali víťazstvo, Nejaký dobre premyslený plán na vyriešenie sýrskej krízy nemali. Bývalý americký veľvyslanec Robert Ford tiež poznamenal, že „administratíva dlho hľadala inú cestu, zatiaľ čo USA podporovali džihádistov, ktorí koordinovali spoluprácu s Al-Káidou„. To zahŕňalo aj Ministerstvo zahraničia napriek informáciám, že Katar a Saudská Arábia poskytujú finančné prostriedky a logistickú podporu ISIS a ďalším teroristickým skupinám v regióne.

Z uvedených dôvodov to z Ameriky urobilo spolupáchateľa vo wahhabistickom projekte používať salafistických teroristov na maximalizáciu tlaku, ktorým by sa zvrhla sýrska vláda. Pritom Sýria nikdy neútočila na USA, zatiaľ čo Spojené štáty podporou skupín Al-Káidy (ISIS je nový názov Al Káidy v Iraku, zatiaľ čo al Nusra je al-Káida v Sýrii) reálne poškodzujú americkú národnú bezpečnosť.

Avšak či sa súčasná americká stratégia zmeny obrany ľudských práv na ozbrojený konflikt zvrhne na vojnu v plnom rozsahu, sa pravdepodobne rozhodne v novembrových voľbách – a rozhodnutie budúceho prezidenta o eskalácii konfliktu prostredníctvom bezletovej zóny proti Rusku a jeho euroázijským spojencom. [článok bol napísaný pred prezidentskými voľbami  v roku 2016 – pozn.edit]

 


Publikovaný

v

,

od