Česi chystajú nesovietsku históriu.
Ranné správy

 
 
00:00 / 19:40
 
1X

Česká Bezpečnostná a informačná služba (BIS) kritizuje výuku histórie. Vraj je prosovietska a pomáha „ruskej hybridnej hrozbe„. České ministerstvo školstva súhlasí a pripravuje zmeny…

Pozrime sa ako môže vyzerať nová kapitola dejepisu
(stiahnuté z jednej diskusie)

21.6.1941 – Deň kedy sa spojená Európa postavila čelom k ruskej hybridnej hrozbe.

Pri hraniciach ZSSR zastala hrdinsky nemecká armáda s mnohými spojencami, odhodlanými brániť po jej boku Európu pred zlom boľševizmu. Nebolo inej cesty, pretože vojnu začal už v septembri 1939 Sovietsky zväz útokom na Poľsko.

Červená armáda sa ale snahe Nemecka čeliť jej dobyvačným ambíciám bránila urputne. Stalinistická propaganda totiž majstrovsky zastrela pravdu a podarilo sa jej nevzdelaných vidieckych mužíkov presvedčiť, že bránia svoju vlasť. Prostí ľudia nechápali, že sa im ponúka príležitosť oslobodiť sa od nenávideného jarma komunizmu. Inak tomu bolo na Ukrajine, ktorej uvedomelá časť obyvateľstva sa chopila príležitosti zapojiť sa do národnooslobodzovacieho boja s cieľom oslobodiť sa od boľševickej nadvlády.

Avšak Rusi hromadne podľahli propagandistickej kampani o vlasteneckej vojne. Do „obrany vlasti“ sa vrhali aj sfanatizované ženy, dokonca sa zúčastnili bojov priamo na fronte, čo svedčí o barbarstve tamojšieho systému. O zbabelosti sovietskych predstaviteľov ďalej svedčí napríklad hromadné sťahovanie továrenskej výroby do vnútrozemia, ktorého cieľom bolo zachovať zbrojný potenciál ZSSR a zvýšiť tak počet obetí tejto vojny.

Spojené európske sily prejavili ale už vtedy svoje nesmierne odhodlanie, využili svoju technologickú prevahu a dostali sa takmer až k Moskve, ktorú sa Červenej armáde podarilo ubrániť len za cenu povolania mladých regrútov. Tí odchádzali do boja priamo z vojenskej prehliadky, ktorú na Červenom námestí usporiadal Stalin cynicky v predvečer boja. Európske armády sa potom obrátili na pochod a došli až k Volge. S nesmiernou obetavosťou sa snažili ubrániť priestor, ktorý vytrhli neľudskému komunistickému režimu v prospech demokratickej budúcnosti.

Stalin sa ale prostredníctvom siete prefíkaných špiónov dozvedel, že Japonsko zatiaľ nemieni na jeho ríšu zaútočiť a mohol preto vrhnúť do boja sibírske posily. Tie rozdrvili nemeckú šiestu armádu aj s jej rumunskými a talianskymi spojencami pri meste Carycin, vtedy kvôli dôsledne budovanému kultu osobnosti pomenovaného Stalingrad.

Sovietske vedenie sa ale so svojím víťazstvom, ktoré si vyžiadalo toľko európskych životov, neuspokojil. Zahájilo rozsiahlu ofenzívu; v snahe vytlačiť domnelého nepriateľa zo zeme za sebou armáda zanechávala spálenú krajinu. Tisíce dedinčanov bolo vyhnaných z domovov, tisíce ruských dedín ľahlo popolom, ale Stalin zo svojho diabolského plánu dôjsť až do Berlína neustúpil.

Nemecké mesta boli rozbombardované a mnoho ľudských životov zbytočne zmarených. O nesmiernom uvedomení európskeho obyvateľstva svedčí, že sa nehodlalo týmto primítivnym ázijským bojovníkom vzdať a bojovalo skoro až do úplného zničenia.

Sovietsky zväz následne svoje víťazstvo plne využil v prospech svojich imperialistických cieľov. Podrobil si národy východnej Európy a rozšíril tak komunistické panstvo do ďalších krajín. Trvalo viac ako štyridsať rokov, než sa krajiny komunistického bloku oslobodili. Ďalších takmer dvadsať rokov trvalo, než sa im podarilo znova sa zjednotiť pod zástavou obnoveného Nemecka, ktoré nabralo dych a konečne sa mohlo postaviť do čela realizácie odvekého ciele národov Európy: žiť v jednote a mieri.