Na zasadnutí Baltskej rady v Tallinne prijali predstavitelia pobaltských krajín spoločné vyhlásenie. Projekt Nord Stream 2 (NS2) je podľa neho prijateľný, ak budú dodržané európske smernice.
Tento záver je prekvapujúci po dlhoročnom intenzívnom odpore voči samotnej existencii projektu.
V doterajšej histórii stretnutí premiérov Lotyšska Litvy a Estónska sa k téme NS2 vždy prijímali spoločné stanoviská. Plynovod sa opisoval ako bezpečnostná hrozba
V roku 2015 premiéri pobaltských štátov uviedli, že „navrhované ruské projekty rozvodných sietí, ako je napríklad Nord Stream 2, sú v rozpore s cieľmi energetickej politiky EÚ, pokiaľ ide o diverzifikáciu dodávok, pretože zvyšuje závislosť EÚ na ruskom plyne.“
V decembri 2016 Saulius Skvernyalis, Maris Kuchinskis a Jüri Ratas opakovali rovnakú myšlienku: „Znova pripomíname, že všetky nové projekty energetickej infraštruktúry musia byť v súlade s cieľmi a princípmi energetickej politiky EÚ. Aj naďalej zotrvávame v názore, že projekt Nord Stream 2 sa dostáva do rozporu s politikou EÚ zameranou na diverzifikáciu zdrojov dodávok energonosičov, dodávateľov a liniek, kvôli odstráneniu dominancie jedného dodávateľa a zvýšeniu energetickej bezpečnosti.“
V roku 2017 však výsledok stretnutia hovorí úplne iným tónom
„Pripomíname, že projekt Nord Stream 2, ak by bol dokončený, musí byť v plnom súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a zásadami Energetickej únie,“ uvádza spoločné vyhlásenie podpísané premiérmi Jüri Ratasom, Maris Kucinskisom a Saulius Skvernelisom.
Explicitne sa v dokumente nevyjadruje žiadny protest, ani nezdôrazňuje žiadna hrozba.
Poľsko, ktoré zrejme nie náhodou označilo v týchto dňoch NS2 ako smrteľnú hrozbu pre Ukrajinu, ostalo v odpore Východnej Európy osamotené.
Tento obrat je zrejme dôsledkom spoznania pobaltských krajín, že proti vôli silných krajín Únie, nie je rozumné bojovať. Chudobné krajiny sú dodnes závislé od prerozdeľovania zdrojov Únie a tu majú najväčšie slovo práve zástancovia projektu NS2 ako Nemecko, alebo Francúzsko.
Poľsko je dnes v otvorenej opozícii voči Únii, spolieha sa na spoluprácu s USA a Veľkou Britániou. Obrazne povedané, nemá čo stratiť.
Naviac často spomínaná nezávislosť Poľska a pobaltských krajín od pozemného plynu vytvorením LNG terminálov, je diskutabilná. LNG je z princípu jednoducho vždy drahší ako plyn dopravovaný potrubím. Jeho používanie prináša konkurenčnú nevýhodu pred krajinami, ktoré majú plyn lacnejší.
Ideologicky chápaný trh s energiami – t.j. budeme kupovať iba od tých „dobrých“ – v tomto prípade od USA, prináša len inú formu závislosti. Dá sa celkom oprávnene pochybovať, či je takáto politika v záujme obyvateľov týchto krajín. A či predstavitelia, ktorí brojili a broja proti ekonomicky výhodnej spolupráci konajú v záujme vlastných voličov. Niekedy to totiž vyzerá ako obhajoba iných, cudzích záujmov. Ale za to títo predstavitelia platení daňovými poplatníkmi nie sú,
V konečnom dôsledku je totiž snaha o prerušenie obchodu a s energiami zvlášť, základom veľmi starej geopolitiky. Ide o politiku tzv. morských veľmocí, ktoré bránia integrácii kontinentu. V minulosti bola touto veľmocou Veľká Británia a dnes sú to Spojené štáty. Rétorika krajín a jej predstavitelia sa síce môžu meniť. Ale geopolitické záujmy ostávajú v jadre tie isté.
Kontinent, ktorý by vedel naplno využívať svoje zdroje, by mohol byť veľmi nepríjemným oponentom pre strategické zámery aj takej veľmoci ako je USA. Preto je viditeľná snaha nasadiť americké páky na kontrolu obchodu Európy s Ruskom. Ukrajina, ktorá je dnes prakticky protektorátom USA a prežívajúca na infúziách MMF je len ďalším takýmto nástrojom. Pre túto politiku je NS2 absolútne neprípustným projektom a jeho postavenie bude ťažkým zlyhaním.
Scény z anglického komediálneho seriálu Yes minister (Ano, pane ministře) to dokumentujú viac ako presne.