Ešte v apríli bola na stránkach Frontexu zverejnená spoločná analytická správa AFIC – t.j európskej organizácie na ochranu hraníc Frontex a afrických tajných služieb. V nej sa píše o pašovaní ľudí z Afriky do Európy, rizikách terorizmu a o pašovaní drog.
Celá správa je zverejnená v obsiahlom PDF súbore, ktorý si každý môže prečítať a rozmeniť na drobné.
V skratke – údaje sú šokujúce. Ľudia sú pašovaní po cestách sledovaných satelitmi. Vieme o nich všetko – kde sú uskladnení, kto ich pašuje, koľko za to berie apod. Väčšinou z Nigeru vyrážajú v pondelok autá naložené „cestujúcimi“ do južnej Líbye. Kľúčovú úlohu tu hrá Mali, cez ktoré prebieha väčšina komunikačných trás.
Okrem toho sa v týchto konvojoch pašuje aj rôzny tovar, zbrane a drogy.
Týždenne sa takto vypraví na cestu 5000-17000 ľudí. Cez púšť v Líbyi vykonávajú transport Tuaregovia a na pobreží Stredozemného mora sú ľudia nakladaní na stále chatrnejšie a preplnenejšie gumené člny. Netreba od tých lodí čakať veľa. Pár kilometrov od pobrežia ich očakáva „cestovná kancelária“ Frontex a lode mimovládnych organizácií. Hranica „záchrany“ sa za tri roky posunula prakticky až ku brehov Líbye, dokonca už aj vo vnútri jej teritoriálnych vôd.
Podľa zdroja bolo na jednom člne v roku 2015 hlásených 100 – 115 osôb, v roku 2016 už to bolo 130 – 150 osôb.
Viac informácií nájdete na článku České justice, kde sa cituje zo správy :
„Migrácia zo Západnej Afriky nie je len životná stratégia, ale aj kultúrny fenomén. Rozhodnutie migrovať je často založené na falošných očakávaniach a mnoho migrantov opúšťa Západnú Afriku bez konkrétneho plánu alebo presnej predstavy, čo môžu čakať, keď prídu do Európy,„
Podľa Správy žijú migranti v Európe v zúfalých podmienkach, avšak svoj príbeh šíria ako úspech kvôli strachu zo zlyhania.
Potom však vystáva otázka. Ak máme tieto informácie, prečo to nik nezastaví? Dôvodom totiž nie je snaha migrantov dostať sa do Európy, ale ťah Európy, ktorá dovolí ich voziť a umožní migrantom ostať na kontinente. Ak žiadajú o azyl minimálne počas tohto konania majú o svoje potreby zabezpečené na „úrovni“. Je len otázka času, kedy sa pohár naplní. Európa nie je nekonečná a limity sociálnych resp. azylových systémov majú svoje hranice. Raz bude musieť Európa povedať dosť. Tejto zodpovednosti sa však dnes každý bojí a vyhýba sa jej. Alebo je dôvodom naopak snaha dostať ich sem čo najviac?