Emmanuel Macron (foto: Kremlin.ru)

40 ročný Emmanuel Macron je ešte stále ikonou progresívcov. S mohutnou podporou médií suverénne vyhral francúzske prezidentské voľby, podobne ako pred rokmi u nás Andrej Kiska. V kampani nehľadel príliš na reálnosť svojich predvolebných sľubov. Nakoniec asi ani nerozumel o čo ide, syn z prominentnej lekárskej rodiny životné osudy robotníckej triedy nikdy príliš nepoznal. A iste sa k nej nepriblížil ani z pozície investičného bankára.

Emmanuel Macron je stúpencom migračných tokov do Európy, ktoré pokladá za pozitívne pre vývoj kontinentu. Spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel vykonával v tejto veci nátlak na neposlušných členov únie.

Matteo Salvini zatiaľ vychádza z konfliktu s Emmanuelom Marconom víťazne (Foto: FB Matteo Salvini)

Známy je jeho konflikt s talianskym lídrom Matteom Salvinim, ktorý Matteo v pohode a s úsmevom ustál. Rovnako je známe povýšenecké vystupovanie francúzskeho prezidenta voči menším štátom Únie, či jeho drzé, miestami až neokrôchané, vystupovanie voči Vladimírovi Putinovi ohľadom Sýrie.

Dnes bezradné francúzske úrady tvrdia, že protestom „pomohlo“ Rusko. Skôr sa ale zdá, že úrady iba hľadajú zámienku na ospravedlnenie násilia svojich silových zložiek a často zbytočne násilnú represiu voči protestujúcim.

„Rusi“ by mohli teoreticky vo Francúzsku udrieť po „rozbuške“ ale ten „sud s pušných prachom“ sa už dlho plnil vo francúzskej a bruselskej réžii v rámci realizácie ideí progresívneho liberalizmu.

Že ide o idey drahé, to francúzsky proletariát cíti na svojich osobných účtoch až príliš. Láska k vlasti je o niečo iný príbeh, dosť o výchove, ale láska k „ideovým hodnotám“ ide u pospolitého ľudu naozaj cez žalúdok.

Progresívny liberalizmus nemá v sebe potenciál udržať tvorbu hodnôt na potrebnej úrovni. Môže fungovať bezproblémovo len dovtedy, kým neminie rezervu hodnôt vytvorenú predošlými generáciami a vládami.

jedna z mnohých výziev na FB. Ostane to len pri výzvach, či budeme vidieť žlté vesty aj na slovenských námestiach?

Je to dôsledok jeho vertikálneho usporiadania. Na jednotlivých úrovniach rozhodovania chýbajú nielen praktické životné skúsenosti robotníckej triedy ale aj vzdelané technické kádre všeobecne.

Spoločnosť sa tak snažia riadiť rôzni kaviarenskí intelektuáli, navyše veľmi často z pozície mimovládnych organizácií, kde nemajú ani len formálnu zodpovednosť za výsledok. Až príliš často pôsobia ako keby si mysleli, že peniaze sú z bankomatu. Nakoniec neraz pochádzajú z rodín, kde sa už generácie neživili nielen fyzickou, ale ani len duševnou technickou prácou.

Potom veselo bojujú proti svojim spoluobčanom pod zámienkou boja proti „rasizmu“, „extrémizmu“, „xenofóbii“ či inej fóbii, stíhajú za názor, cenzurujú. A to všetko stojí peniaze.

Na potreby bežného občana nemyslia, nakoniec ani im nerozumejú, vždy boli od nich vzdialení.

Pri ich „progresívnych“ ideách na náklady nehľadia a ani na uskutočniteľnosť plánov. Napríklad štúdia o možnosti Slovenska poskytnúť domov 38 miliónom nových obyvateľov akosi opomenula fakt, že v našich zemepisných šírkach treba aj kúriť.  A na podkladoch z takýchto „odborných skvostov“ vznikajú tie „eurohodnotové“ rozhodnutia.

Keď štátna kasa nedokáže už financovať vzletné idey „intelektuálnych elít“ tak sa pracujúcej chudobe proste zdražie benzín a nafta a zoberú iné sociálne benefity. Nech sa „nevzdelaná chudoba“ stará o seba ako vie.

Naproti tomu napríklad nad nákladmi sprevádzajúcimi migračné toky “progresívne elity“ neuvažujú a kladenie otázky o ich udržateľnosti posúvajú do roviny, xenofóbie, podľa nich trestnej.

Zákonite je potom len otázkou času kedy takto natlakovaný spoločenský hrniec prekypí. Čas kedy zníženie životnej úrovne proletariátu dospeje do stavu, kedy hnev pracujúcich prevýši strach z následkov stretu so štátnou mocou. Protesty v Belgicku či Holandsku ukazujú, že občianske nepokoje čakajú ďalšie štáty.

Objavujú sa prvé náznaky aj na Slovensku. Prichádza európska jar?

Video: Pre Macrona môžu byť politicky zničujúce žlté vesty mimo Paríža.  Je to už celonárodné hnutie s cieľom, aby sa z politiky pratal. Policajné jednotky mu viaže Paríž, má tam vyššie počty než mal v roku 1944 v meste generál Wehrmachtu Dietrich von Choltitz  (5 000). Video je z Le Puy-en-Velay (región Haute-Loire).