Strana „Alternatíva pre Nemecko“ (Alternative für Deutschland – AfD) bola často svojimi kritikmi obviňovaná z toho, že je „homofóbna“. V skutočnosti je to len nálepka, ktorá súvisí s ich rozdielnym postojom k manželstvu medzi osobami rovnakého pohlavia.

Existuje jedno známe video, kde Frauke Petry, spolupredsedníčka AfD vysvetľuje svoje postoje mladým radikálom

V skutočnosti nie je postoj AfD voči manželstvám osôb prejavom homofóbie, ale politickým postojom, ktorý definuje úlohu sociálnych elementov v spoločnosti. Podľa nich jednoducho štát nemá právo marginalizovať úlohu jedinej inštitúcie, ktorá môže zabezpečiť plnohodnotné pokračovanie ľudskej civilizácie na úkor tzv. menšín.

V tomto postoji je strana AfD jednotná. Aj po tom, čo sa Frauke Petry stiahla zo špičky strany a dobrovoľne prenechala úlohu lídrov svojim kolegom, strana pokračovala v tejto línii. Do čela strany si do volieb zvolila líderku 38-ročnú Alice Weidel, ktorá ako otvorené lesbička žije so svojou družkou a spolu vychovávajú dve deti.

AfD

Alice Weidel / GettyImages

Podľa portálu Pink News Alice Weidel, ktoré je považovaná v rámci strany za relatívnu liberálku, odmieta obvinenia z pokrytectva za to, že podporila stranu, ktorá sa zásadne stavia proti sobášom a adopcii osôb rovnakého pohlavia – zatiaľ čo sama vychováva deti v homosexuálnej rodine. Aj keď je homosexuálka, má ďaleko od LGBT aktivistov a vyhlasuje, že „politická správnosť patrí do odpadu histórie.

Nie je sama v tom, že ako homosexuálka je vo vedení ostro vyhraneného nacionalistického hnutia.

Podpredseda francúzskeho Národného frontu, Florian Philippot, bol identifikovaný v roku 2014 ako homosexuál, zatiaľ čo britská Strana nezávislosti odmietla sťažnosti na rozmanitosť, pretože jej podpredseda Peter Whittle je „otvorený homosexuál„.

Medzitým sa Front Nationale a Alternative für Deutschland naďalej stavajú proti rovnosti LGBT.

Aj s touto rétorikou sa pod vedením Alice Weidel, bývalej investičnej bankárke Goldman Sachs a Allianz Global Investors Europe. podaril neobvyklý volebný vzostup, keď jej stranu volilo celkove 12,6% všetkých voličov a tým sa stala treťou najsilnejšou stranou v parlamente.

Strana sa však pred voľbami zradikalizovala a práve tento slovník a strata volebného potenciálu jednak prinútil spolupredsedníčku Frauke Petry na stiahnutie sa z vedenia strany a po voľbách, v ktorých bola zvolená s priamym mandátom, dokonca odmietla spoluprácu s klubom vlastnej strany. Dnes je koaličný potenciál AfD prakticky nulový, ambíciou Frauke Petry bolo naopak stranu pripraviť na účasť vo vláde, čo by znamenalo konzervatívnejší spôsob vedenia politických aktivít. Petry nepresadila ani požiadavku na vylúčenie významného člena strany Bjoerna Hoeckeho. Ten označil berlínsky Pamätník obetiam holokaustu za „pamätník hanby“ a vyhlásil, že historické knihy sa mali viac venovať nemeckým obetiam nacistov. Rovnako spôsobil škandál aj prejav Alexandra Gaulanda, ktorý vyhlásil, že: „Máme právo byť hrdí na úspechy nemeckých [nacistických] vojakov„.

Frauke Petry vyhlásila, že o nej budeme ešte počuť a že vo svojej snahe a vytvorenie konzervatívnej umiernenej pravice bude naďalej pokračovať. Komentátori sa zhodujú, že rozpory v strane sa vyostria po tom, čo sa dostala do Bundestagu.