Mainstreamové médiá často popisujú taliansku skutočnosť tak, že sa  talianski občania deň pred voľbami  zle vyspali, nevediac čo od dobroty a blahobytu. A tak si miesto geniálnej vlády premiéra Paola Gentiloniho  zvolili „populistov“  a  „extrémistov“ ako je Luigi Di Maio a Matteo Salvini.

Bruselská byrokracia a skupinky v jej pozadí nie sú schopní sa na vec pozrieť objektívne. Museli by zmeniť svoje vízie, čo by narušilo ich vzletné plány v celej EU. Oni sa nezmenia, podľa nich len ten nevzdelaný a k extrémizmu náchylný ľud nechápe ich osvietenecké myšlienky.

Matteo Salvini a jeho heslo „Najprv Taliansko“. Ktovie, či by podobný politik na Slovensku za také heslo nečelil dnes trestnému stíhaniu… foto: FB stránka Matteo Salvini

Dnešnú situáciu v Taliansku nezavinil ani Matteo Salvini či Luigi Di Maio, ale práve vzorne eurohodnotová vláda  Paola Gentiloniho.

Európske hodnoty sú nám všetkým drahé a Taliansko stáli za posledné roky 300 miliárd € nového verejného dlhu.

Tamojší občania zažívajú na Taliansko nevídanú chudobu ako dôsledok obrovskej nezamestnanosti. Ale aj mať prácu a žiť z platu 3€ hodina, to je na hrane aj na Slovensku, nieto ešte „na vyspelom západe“.

Pri tomto všetkom sa museli radoví Taliani dívať na to, ako štát sa all incusive stará o státisíce migrantov, ktorí možno ani netušili, čo všetko musí prekonať radový Talian, aby udržal svoju rodinu nad vodou (video). Dochádzalo tam dokonca k násilným rekviráciám nehnuteľností občanov za účelom ubytovania migrantov (video).

Trestné činy , ako bola napríklad brutálna vražda Pamely Mastropietro rozvírili v čase volieb verejnú mienku. Občanov ešte viac rozčúlila snaha politických elít ospravedlňovať kriminalitu v prípade, ak bol páchateľ z radov migrantov (video).

Traja muži desia Brusel. Zľava: Luigi Di Maio (Hnutie 5 hviezd), Matteo Salvini (Lega), budúci premiér Giuseppe Conte Foto: FB stránka Giuseppe Conte

Taliansko dnes potrebuje boj s chudobou, zúfalo potrebuje rozvoj.

Európska centrálna banka (ECB) hasila Taliansko nákupom toxických vládnych dlhopisov, kde oplieskala už 250 miliárd €, ktoré uviedla do obehu kvantitatívnym uvoľňovaním. Formálne má síce Taliansko povinnosť dlhopisy vyplatiť, ale že by sa tak niekedy stalo, v to neverí iste ani samotná ECB.

ECB tým znehodnocovala € ako také, tým pádom aj úspory slovenských občanov o podiel z tejto sumy. Kvantitatívne uvoľňovanie znamená nižšiu hodnotu peňazí a následne vyššie ceny potravín, pohonných hmôt a prakticky všetkého. Vidíme to aj na Slovensku.

Názor Mattea Salviniho, že tých 250 miliárd treba proste odpísať bol preto len realistickým ekonomickým pohľadom na vec.

Situácia sa v najbližšej dobe ešte zhorší a tak sa v Taliansku hrá hlavne o to, kto ostane v očiach radového Taliana tým zlým. Buď to bude Brusel alebo nová vláda.

Matteo Salvini s Luigi Di Maio majú na výber, buď ísť do konfliktu s Bruselom a vina ostane na EU, alebo Brusel poslúchať a vina ostane na novej vláde. Pretože ani prípadných nových 250 miliárd inflačných peňazí nedokáže tamojšiu situáciu významne zmeniť.

Konflikt Brusel Rím o migráciu je nevyhnutný. Pre Brusel je migrácia priam srdcová záležitosť. Na druhej strane je to jediná oblasť spoločenského vývoja, kde dokáže nová talianska vláda rýchlo naplniť želania voličov.

Téza, že protimigračné nálady ovplyvňujú voľby hlavne tam, kde ľudia nemajú osobnú skúsenosť s migráciou sa v Taliansku zjavne nenaplnila. Foto: Pixabay

Najmenej 500 000 migrantov môže sa z večera do rána nájsť v Taliansku, ktoré bude pre nich viac Orbánovým Maďarskom, než tým Talianskom, ktoré poznali ešte včera.

Brusel môže Talianom hroziť, ba dokonca ich aj trestať, následne talianska verejnosť bude za všetko zlé viniť Brusel. Podobný efekt mali sankcie proti Rusku, ktoré na niektorých miestach radových Rusov zasiahli, avšak ich podpora prezidentovi Putinovi vďaka nim stúpla.

Bruselu nakoniec neostane nič iné, len státisíce migrantov presídliť kamsi za Alpy, mimo dosah Mattea Salviniho, ktorý je schopný zorganizovať ich návrat do ich vlasti.

Matteo Salvini a Luigi Di Maio plánujú do talianskeho politického systému vnášať prvky priamej demokracie, rôzne typy ľudových referend.

V tejto situácii potrebujú, aby  radový Talian mal pocit, že tí hore prihliadajú na jeho názor, čo mu vráti vieru v budúcnosť.

Pozn. na Slovensku ideme presne opačným trendom. Naše represívne zložky štátu stupňujú tlak na slobodu slova, čo v krajnom prípade môže spraviť z budúcich volieb čistú frašku, v mnohom pripomínajúcu jednotnú kandidátku národnej fronty z čias reálneho socializmu. Vidíme, ako to všetko už teraz vplýva na atmosféru  slovenskej spoločnosti, slovenské hospodárstvo nevynímajúc. Talianski lídri musia preto ísť opačnou cestou, oni už naozaj nemajú na výber.

Opustenie eurozóny je pre Taliansko ekonomická nevyhnutnosť a pre nás všetkých otázka času.

Dočkajú sa Taliani lepšej budúcnosti? Foto: Pixabay

EU ešte môže presmerovať zdroje zo svojej strednej a východnej do Talianska, napríklad pod zámienkou trestu za neplnenie migračných kvót, alebo za nedodržanie akýchsi  zásad právneho štátu.

Ale to už nemusí stačiť a následne sa v „nových“ krajinách objavia tendencie k exitom, pričom ich potláčanie represívnymi zložkami môže, ba priam zákonite musí,  v istom okamihu zlyhať.

Vzniku koaličnej vlády Hnutia 5 hviezd a „ultrapravicovej“ Lega sa snaží zabrániť miestny „kiska“, prezident Sergio Mattarella. Tiež nebude môcť dlhodobo odolávať hlasu talianskeho ľudu.

Na záver odpoveď na otázku z nadpisu: ohrozí Taliansko EU a Euro ?

Samozrejme že ohrozí, plus mínus v rovnakej miere ako EU a Euro ohrozuje Taliansko. Riešiť, čo bolo v tomto prípade skôr, vajce či sliepka je aj zbytočné.