Podľa TA3 poslanci parlamentu zo Smeru-SD, SNS a Most-Híd predložili do NR SR návrh uznesenie o uvoľnení dlhovej brzdy. Na základe neho chceli zaviazať rezort financií a dopravy, aby do 15. októbra predložil finančnému výboru podklady, podľa ktorých výbor pripraví novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Do tohto zákona o takzvanej dlhovej brzde sa teda zavedie výnimka na financovanie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Poslanci však rokovanie o tomto návrhu prerušili a pokračovať budú až na septembrovej schôdzi.

Ako jeden z dôvodov sa uvádza koniec peňazí z eurofondov a súčasne potreba peňazí na výstavbu infraštruktúry na Slovensku po roku 2020. Je dobré, že na Slovensku niekto začína premýšľať v čase dlhšom ako cvaknutie jedného selfie. Avšak naozaj potrebujeme rušiť alebo oslabovať dlhovú brzdu?

Dnes je zrejmé len to, že pozmeniť ústavný zákon o dlhovej brzde bez hlasov opozície nepôjde. Zároveň čas leta do septembrovej schôdze je príležitosťou sa na diskusiu o ďalšom rozvoji Slovenska po odchode eurofondov a hlavne je to doba, kedy by mohli v prostredí opozície vzniknúť rozumné nápady na výmenu podpory za zákon o dlhovej brzde.

Môj názor je, že ak na stôl položíme tri zásadné reformy (Komunálna reforma, zrušenie krajov a verejné investičné partnerstvá) nakoniec prídeme k záveru, že pozmeňovanie dlhovej brzdy vôbec nie je nutné.

1. Komunálna reforma.  

Komunálna reforma vo svojej poslednej verzii od Viktora Nižňanského oslávila už 10 rokov svojej existencie. Áno je to nechcené dedičstvo druhej Dzurindovej vlády, ktorého sa  slovenská politická scéna dobrovoľne vzdala, pretože je to nielen najobtiažnejšia reforma, ale aj politicky najvýbušnejšia.

Na Slovensku dnes máme cez 33 000 komunálnych poslancov, 2927 obcí ak zarátame aj mestské časti Bratislavy a Košíc. Jednoducho si užívame vo veľkom luxus komunálneho socializmu. Bratislavu kočíruje cez 300 poslancov, len pre porovnanie v Kodani to zvládajú so štyridsiatimi a San Fanciscu dokonca siedmimi. To čo charakterizuje komunálny socializmus na Slovensku by sa dalo zredukovať na „komunálnu politiku stravných poukážok“ horskej ligy politických strán.

Komunálna reforma je skutočnou reformou charakteru Slovenska. Keď už spomínal Kodaň, mali by sme sa naozaj inšpirovať Dánskom. Tam dnes idú tak ďaleko, že pre celé Dánsko postačí 98 obcí s cieľovým stavom: správna obec = 30 000 obyvateľov. Ak chceme aj na Slovensku pokročiť v cene štátu smerom nadol a uvoľniť resp. racionalizovať finančné zdroje, budeme nútení k tejto reforme pristúpiť. Gestorom úvodnej debaty by mal byť Výbor verejnej správy NR SR. Cieľovým stavom by mala byť optimalizácia počtu obcí 150 a následne komunálnych poslancov do 4500. Už samotné čísla hovoria o zásadnej zmene. To však nestačí bude potrebná novela zákona o obecnom zriadení, ako aj najpodstatnejšia zmena zákona 416 o prechode niektorých pôsobnosti orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územne celky. Pre túto chvíľu si povedzme, že kvalitnou komunálnou reformou  sme schopní ročne ušetriť 350 milónov eur.

2. Zrušenie samosprávnych krajov tzv. VUCiek.

Po vyše desiatke rokov fungovania VUCiek možme konštatovať, že samosprávne kraje sa neosvedčili. Ich existencia je dokonca proti trendom v EÚ, kde prebieha tzv municipalizácia jednotlivých krajín. Keď už som spomínal Dánsko bolo by si dobré pripomenúť ciele tamojšej reformy tak ako ich publikoval Viktor Nižňanský:

„Municipalizácia v Dánsku, jej príprava a realizácia prebehla v rokoch 1958 – 1970. Pred zlučovaním existovalo 1 388 obcí, dnes je ich 271. Systém zlučovania, ako aj celý jeho postup, bol schválený parlamentom, pričom boli stanovené základné kritériá (napr. definícia, čo je obec ako správna jednotka) a časový limit, do ktorého sa mohli obce zlúčiť.

Takto sa dobrovoľne zlúčilo okolo 1 050 obcí. Ďalších cca 350 bolo zlúčených „zhora“. Základné kritériá pre zlučovanie boli vtedy nasledovné: – mesto – obec, obklopujúce vidiecke obce môžu byť zahrnuté do pôsobenia novej obce, ktorá zabezpečí priestor pre priemyselný aj obchodný rast, – obec nemôže mať menej ako 4 000 – 6 000 obyvateľov, – obce by nemali byť pri zlučovaní rozdelené, – nepretrhnú sa predchádzajúce priemyselné, ekonomické a ľudské vzťahy, – úlohy by mali byť riešené čo najbližšie k občanom (princíp subsidiarity). Súčasná reforma znamená zníženie počtu obcí z 271 na 98 a zníženie počtu krajov (ämter) zo 14 na 5. Nové obce musia mať minimálne 20 000 obyvateľov, ale vo všeobecnosti je snaha, aby mali cca 30 000 obyvateľov.

Obce s menej ako 20 000 obyvateľmi musia v budúcnosti preukázať, že uzavreli dohodu o spolupráci s väčšou obcou. To sa však týka iba 7 nových obcí, ktoré spravidla ležia na malých ostrovoch.

Cieľom tejto rozsiahlej zmeny je významný presun kompetencií zo súčasných krajov na obce. Ide napríklad o kontrolu v životnom prostredí, vzdelávanie dospelých, špeciálne služby. Okrem iných napríklad aj sprostredkovanie práce v tzv. miestnych centrách zamestnanosti (Job – Center). Tento zámer bude overený v 14 pilotných mestách. Zaujímavosťou je, že niektoré miestne úlohy budú odovzdané na štátnu úroveň. Týka sa to napríklad kompetencií v oblasti daní. Komplexnosť projektu je najlepšie vyjadrená potrebou cca 50 nových zákonov a 250 nariadení, ktoré pripravia ministerstvá.

Orgány nových obcí budú volené každé 4 roky, pričom počet poslancov sa pohybuje medzi 25 – 31, s výnimkou Kodane, ktorá bude mať 55 členné zastupiteľstvo. Úlohy nových regiónov sa obmedzia najmä na zdravotníctvo, regionálny rozvoj, životné prostredie a hromadnú prepravu. Regióny nebudú vyberať žiadne dane a ich aktivity budú financované z úrovne obcí a štátu. Zaujímavosťou je tiež to, že celý proces prípravy prebehol bez významných protestov a veľmi konštruktívne. Dôvodom bola všeobecná snaha zvýšiť význam miestnej samosprávy v Dánsku, ako konkurencieschopné investičné miesto v rámci Európskej únie. Už doteraz silné prepojenie, partnerstvo, medzi centrálnou vládou a obcami sa ich posilnením, pri súčasnom oslabení druhej úrovne (krajov) samosprávy, ešte zvýši.“

Odstavec o Komunálnej reforme sme končili zákonom 416, ten je práve štartérom k zrušeniu VUCiek. To čo potrebujeme je nový kompetenčný zákon, ktorý zohľadní novú municipalizáciu Slovensko s cieľovým stavom 150 obcí ako územnosprávnych a samosprávnych jednotiek. Preložené do slovenčiny mikroregionalizácia Slovenska.

Zrušenie VUCiek má však aj iné benefity. Otvára dvere k novému poriadku v zdravotníctve, regionálnom a základnom školstve ako aj k reformám v sociálnych službách. Cieľovým stavom by mala byť úspora 250 miliónov eur.

Následne nový model verejnej správy a opäť zmena zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, klientských centrách štátnej správy, ale aj zlúčenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, vytvorenie školskej správy by malo na úrovni reformy štátnej  správy priniesť ďalších usporených 300 milónov eur.

3. Verejné investičné partnerstvá 

Verejné investičné partnerstvá alebo ako ich SKOK svojho času nazval Verejné občianske partnerstvá sú alternatívou k PPP projektom. A sú veľmi dobrou alternatívou. Štát si požičiava od občanov predajom – emitovaním štátnych dlhopisov. Viac si na konkrétnom príklade môžete o tomto prečítať tu.  Verejné investičné partnerstvá sa dajú realizovať cez Slovenský investičný holding, ktorý už existuje. Jeho transformáciou na Fond investícii a blahobytu po vzore napríklad Nórska, sa môže stať rozhodujúcim nástrojom investovania do infraštrukturálnych projektov na Slovensku po odchode Eurofondov. Jeho ďalším benefitom je, že zároveň vytvára alternatívu zdroja príjmu pre občanov vo vzťahu k dôchodkom. Úspora po spustení takéhoto reformného plánu a inštitúcie v oblasti verejného investičného partnerstva sa môže pohybovať 1,5 miliardy eur ročne.

A sme presne tam, kde sme chceli byť. Základná osnova – náčrt troch reforiem nám prináša reálne cez 2 mld eur ročne. Chce to len odvahu ísť do zásadného zápasu o charakter Slovenska a nakoniec pri konci dňa si uvedomiť, že nepotrebuje odbrzďovať dlhovú brzdu, ale naopak pridať k nej ústavný zákon o povinne vyrovnanom štátnom rozpočte.