Na summite NATO v Bruseli sa organizácia rozhodla zapojiť sa priamo do vojny s Islamským štátom. Tým zásadne porušila vlastnú ustanovujúcu zmluvu a zmenila sa na niečo, na čo neexistuje žiadny mandát. V prehlásení sa síce hovorí, že nejde o účasť v ozbrojených akciách, ale zdá sa, že ide len o propagandistický trik, keďže všetky štáty NATO sa už do bojov zapojili.

Odteraz NATO funguje mimo akýchkoľvek rámcov, medzinárodných zmlúv a dohôd. Odteraz je možné všetko – vrátane tretej svetovej vojny.

Čo je najhoršie, NATO sa zapojilo do aktivít, ktoré nielen priamo porušujú vlastné dokumenty, ale vyslovene porušuje medzinárodné právo svojimi neschválenými aktivitami na území Sýrie, na ktorom samozvaný Islámsky štát štát existuje a na ktorom jeho bojovníci, terorizujú a vraždia obyvateľstvo a bojujú proti legitímnej vláde. Sme na pokraji ozbrojeného konfliktu štátov NATO a samotného paktu voči oficiálnej a legitímnej sýrsko-iránsko-ruskej koalícii.

Čo hovoria dokumenty?

Článok 1 Washingtonskej zmluvy, ktorou bola 4. apríla 1949 založená vojensko – politická organizácia NATO hovorí

Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte OSN, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, v ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržať sa v medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi OSN.

Týmto vyhlásením je deklaratívne stanovený mierový charakter aliancie. Štáty združené v NATO sa zaväzujú postupovať podľa zásad medzinárodného práva. Tento princíp je ďalej zdôraznený článkom 8

Každá zo zmluvných strán vyhlasuje, že žiadne jej súčasne platné medzinárodné záväzky voči ktorejkoľvek inej zmluvnej strane alebo ktorémukoľvek tretiemu štátu nie sú v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy a zaväzuje sa, že neprijme žiadny medzinárodný záväzok, ktorý by bol s touto zmluvou v rozpore.

Washingtonská zmluva v každom ďalšom článku formálne potvrdzuje mierumilovné úmysly zakladateľov aliancie. Článok 2 napríklad hovorí o mierovej ekonomickej spolupráci

Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu rozvoju mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním svojich slobodných inštitúcií, usilovaním sa o lepšie porozumenie zásadám, na ktorých sú tieto inštitúcie založené a vytváraním podmienok pre stabilitu a blahobyt. Budú sa usilovať o vylúčenie konfliktu zo svojej medzinárodnej hospodárskej politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi všetkými zmluvnými stranami jednotlivo alebo spoločne.

Dôležité pasáže obsahuje článok 3

Aby boli ciele tejto zmluvy dosiahnuté čo najúčinnejšie, budú zmluvné strany jednotlivo a spoločne stálou a účinnou svojpomocou a vzájomnou výpomocou udržiavať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu schopnosť odolávať ozbrojenému útoku.

 V ňom sa hovorí, že základom NATO je obrana, snaha zabrániť a ubrániť sa ozbrojenému útoku. Nehovorí nič o tom, že organizácia sama vykonáva útoky…

Známy článok 5 opäť hovorí o obrane a je naviazaný na Chartu OSN

Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerých z nich v Európe alebo Severnej Amerike sa bude považovať za útok proti všetkým, a preto sa dohodli, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každá z nich, uplatňujúc právo na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu uznanú článkom 51 Charty OSN, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súčinnosti s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a zachovať bezpečnosť severoatlantického priestoru. Každý takýto útok a všetky opatrenia vykonané v jeho dôsledku budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, akonáhle Bezpečnostná rada prijme opatrenia potrebné na obnovenie a zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Z uvedeného vyplýva, že NATO ako organizácia nesmie byť agresorom, t.j. na základe tejto platformy nie je možná ozbrojená akcia proti inej krajine, či ozbrojenej sile. Napriek tomu k tomu došlo. Hoci je mandát krajín pôsobiacich v Iraku legitímny na základe dohody a v spolupráci s medzinárodne uznanou vládou v Iraku, netýka sa to NATO ako celku. Irak nie je členom organizácie, preto sa na neho nevzťahujú dohody o kolektívnej obrane.

Na túto situáciu sa nedá ani aplikovať prípad vojny v Afganistane, kde síce existovala rezolúcia Bezpečnostnej rady číslo 1267 a 1333, ktorá sa týkala Talibanu, ale išlo len o sankcie. Na ozbrojený útok USA a Veľkej Británie v roku 2001 teda neexistovalo žiadne splnomocnenie pre použitie všetkých prostriedkov proti Talibanu a zapojenie sa krajín NATO a samotnej organizácie nasledovalo až v roku 2003, keď obrannú misiu ISAF organizácie OSN prevzalo NATO.  V Afganistane dnes prebiehajú dve operácie

  1. Operácia „Trvalá svoboda“ (Operation Enduring Freedom – OEF), čo je pôvodná americká operácia, do ktorej sa zapájajú aj koaliční partneri USA
    .
  2. Z poverenia Bezpečnostnej rady OSN vznikla na konci decembra 2001 na obranu Kábulu a okolia misia International Security Assistance Force (ISAF). V roku 2003 kontrolu nad ISAF prevzalo NATO.

Koalícia, oficiálne útočiaca proti Islamskému štátu na území Iraku,  ktorú odteraz priamo podporuje NATO, však útočí aj na Sýriu. Len pred pár dňami bol zverejnený počet civilných obetí amerických náletov na území Sýrie. Zdroj je síce krajne nedôveryhodné Sýrske observatórium pre ľudské práva (SOHR), napriek tomu už samotný fakt, že priznáva aktivity americkej strany v Sýrii bez akéhokoľvek mandátu a podkladu medzinárodného práva, je alarmujúci. Po priamych útokoch na postavenie obrany v Dajr az Zaur či raketami Tomahawk na sýrsku leteckú základňu Šajrát v provincii Homs, ruské jednotky začali sprevádzať postupujúce oddiely sýrskej armády, aby svojou prítomnosťou zamedzili útokom Američanmi vedenej koalície na tieto jednotky.

Slovensko ústami prezidenta Kisku, ministrov Gajdoša a Lajčáka vyhlásilo, že sme vo vojne s Islamským štátom. Nejde len o to, že ak by išlo o skutočné a nie obrazné vyhlásenie vojny, znamenalo by to zásadné následky pre každého z nás. Už voľba slov tohto vyhlásenia, dokumentuje amaterizmus a neznalosť zákonov k danej problematike u našich najvyšších predstaviteľov – čomu sa pri niektorých z nich nedá diviť a hrozí aj efektom, ktorý môže vyvolať poplašná správa. V skutočnosti je podtextom tohto vyhlásenia niečo iné. Slovensko sa s veľkou pravdepodobnosťou pripojilo k porušeniu medzinárodného práva, ktoré nastáva útokmi v Sýrii a teda aj agresii voči Sýrii. Keďže v regióne bojujú v tesnom susedstve aj ruské jednotky považované mnohými politikmi Únie za nepriateľov, situácia sa môže v krajnom prípade zvrhnúť do vojny s nepredvídateľnými následkami. Inými slovami, naša krajina sa opäť ako v roku 1941 postavila na „správnu“ stranu. Tentoraz to však nemusí dopadnúť len desiatkami tisíc obetí na našom území…

Komentár ruskej strany

Po rozpade Sovietskeho zväzu, novovzniknuté krajiny tohto bývalého komunistického impéria založili tzv. Spoločenstvo nezávislých štátov a bezpečnostné vákuum na tomto teritóriu zabezpečila Zmluva o kolektívnej bezpečnosti z roku 1993, ktorá sa pretransformovala v roku 2003 do regionálnej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti  (OZKB). V uplynulých dňoch sa v Bratislave konal Okrúhly stôl OZKB poriadaný veľvyslanectvom Ruskej federácie. Na tejto akcii predniesol zásadný referát A. I. Podbereznik, ktorý monitoruje a popisuje zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu

OKRÚHLY STOL ORGANIZÁCIA ZMLUVY O KOLEKTÍVNEJ BEZPEČNOSTI

REFERÁT A. I. PODBEREZNIKA (Centrum pre vojensko-politické štúdiá MGIMO)

Vážení účastníci konferencie!

Vážené dámy, vážení páni!

Dovoľte mi, aby som sa poďakoval Veľvyslanectvu Ruskej federácie za organizáciu tradičnej konferencie na takú aktuálnu tému, ako je úloha Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) pri zabezpečovaní globálnej a regionálnej bezpečnosti.

Vážení účastníci Konferencie, vo svojom vystúpení (vo vymedzenom čase na moje vystúpenie) sa budem usilovať podať v krátkosti len časť problémov medzinárodnej bezpečnosti, s ktorými sa stretáva OZKB vo svojej činnosti na zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti, teritoriálnej celistvosti a suverenity členských štátov OZKB. Čo aj je hlavným cieľom tejto organizácie.

Žiaľ, máme všetky dôvody konštatovať, že situácia vo svete sa rapídne komplikuje a zhoršuje:

  1. Čoraz zreteľnejšie sa ozývajú hlasy o nevyhnutnosti tretej svetovej vojny a blížiacom sa konci ľudskej civilizácie. Ja sám som tiež toho názoru a ešte začiatkom roku 2015 som vydal knihu pod názvom „Tretia svetová vojna proti Rusku“. Udalosti sa však vyvíjajú ešte rýchlejšie, ako som predpovedal.
    .
  2. Treba si otvorene priznať, že dôvodov na takého hodnotenie je viac ako dosť. A najhoršie na tom je, že doslova zo dňa na deň sa väčšmi cynicky porušuje systém strategickej stability, zintenzívňujú sa konfliktné situácie, rozkolísavajú sa princípy rovnakej zodpovednosti a vzájomného rešpektovania, nezasahovania do vnútorných záležitostí.
    .
  3. Pod vykonštruovanými zámienkami dochádza k zvyšovaniu vojenských potenciálov. Dochádza k rozširovaniu úderných vojenských zoskupení na území štátov Strednej a Východnej Európy, rozvíja sa tam vojenská infraštruktúra a systém pozorovania, systém prieskumných hliadok a výzvedných služieb.
    .
  4. O existujúcich plánoch na zabezpečovanie globálneho líderstva výrečne hovoria demonštratívne ozbrojené akcie proti suverénnym štátom, ktoré protirečia medzinárodnému právu, ako sa to nedávno stalo v Sýrii.
    .
  5. Vážne znepokojenie vyvoláva vojna na Blízkom Východe, ktorá nadobúda čoraz väčšmi charakter rozsiahleho ozbrojeného konfliktu s použitím zbraní hromadného ničenia. Chemické zbrane, ktoré na dosiahnutie svojich cieľov používajú teroristické skupiny – to je už realita. Žiaľ, chemické útoky, ktoré uskutočnili teroristi v ostatnom čase v Sýrii a Iraku, Západ využil na kompromitovanie oficiálneho Damasku a úlohy, ktorú zohráva Ruská federácia a jej spojenci v boji s terorizmom v regióne.
    .
  6. Konflikty v Iraku, Líbyi a Sýrii, ktoré boli iniciované zvonka, uvrhli Blízky Východ a sever afrického kontinentu do nekonečného radu krvavých bakchanálií. Zónu konfliktov opúšťa státisíce utečencov. Prúdy utečencov zaplavili prosperujúce európske krajiny. Tragický paradox tejto situácie spočíva v tom, že mocnosti, ktoré túto krízu vyvolali, teraz nástojčivo vyzývajú iné štáty, aby vzali na seba bremeno zodpovednosti.
    .
  7. S týmto súvisí aj kvalitatívne zhoršenie situácie v Afganistane. Neutíchajúca konfrontácia rozličných etnických a religióznych zoskupení, akcie Talibov, zvyšujúce sa obchodovanie s narkotikami, to všetko sa stalo len časťou hrozieb, vychádzajúcich z územia krajiny, ktorá susedí s OZKB. Dnes do Aganistanu mieria húfy vojakov ISIL, nepremožených v Sýrii a Iraku, ktorí po nejakom čase môžu z tejto krajiny urobiť nástupný priestor pre expanziu na územie členských štátov OZKB.
    .
  8. S cieľom rozbiť spojenecké vzťahy a rozložiť OZKB sa proti jej členským štátom využívajú osvedčené technológie takzvanej „hybridnej vojny“, informačný tlak, hospodárske vydieranie.
    .
  9. Terorizmus ako časť zahraničnej politiky Západu.Jednou z najvážnejších výziev bezpečnosti členských štátov OZKB je v súčasnosti medzinárodný terorizmus. Analýza údajov svetových médií hovorí o narastaní teroristickej aktivity vo svete. Na území štátov, hraničiacich so zónou zodpovednosti OZKB, bolo v prvom štvrťroku 2017 spáchaných 35 teroristických útokov. Bol spáchaný teroristický útok v petrohradskom metre. Bezpečnostné orgány Ruskej federácie odhalili a zneškodnili zločineckú skupinu, ktorú tvorili občania Ruska a občania zo Strednej Ázie. Cieľom tejto skupiny bolo uskutočniť teroristické útoky v rozličných mestách Ruska.Podľa existujúcich informácií sa v ostatnom čase robia pokusy rokovať o odstránení protirečení medzi ISIL a Al Kaidou a spojiť tieto dve teroristické organizácie do jednej. V prípade, že sa takáto iniciatíva zrealizuje, teroristická hrozba v Európe sa mnohonásobne zvýši.
    .
  10. Na úroveň bezpečnosti členských štátov OZKB negatívne vplýva neutíchajúci náhorno -karabašský konflikt, pohraničné spory medzi mnohými členskými štátmi OZKB a tretími krajinami; problém deficitu vodných energetických zdrojov, dopravná izolácia a celý rad ďalších problémov.
    .
  11. Hrozby, ktoré sú už tradičné, no stále aktuálne, súvisia s nezákonným obchodovaním s narkotikami, nelegálnou migráciou, kriminálnym využívaním informačných sietí.

Keby sme mali celkove ohodnotiť vojensko-politickú a strategickú situáciu v euroázijskom priestore a v zóne zodpovednosti OZKB, tak zaujímavé budú závery, ku ktorým dospela naša Analytická asociácia a odborníci Organizácie za spoluúčasti expertov zo Srbska, Uzbekistanu, Moldavska, Gruzínska, Talianska a ďalších krajín. Pri hodnotení úrovne bezpečnosti v Eurázii väčšina expertov ‒ 52% ‒ predpokladá, že sa nachádza na zvýšenom stupni nebezpečenstva, 12% expertov predpokladá, že je na vysokom stupni nebezpečenstva, to jest, bezpečnosť je nízka.

Na prvé miesto v celom rade hrozieb a výziev bezpečnosti v Eurázii väčšina expertov kladie:

  • nebezpečenstvo eskalácie existujúcich a vznik nových ohnísk medzinárodných konfliktov a vnútroštátnych konfliktov – 68%. Zároveň experti konštatujú nárast hrozieb medzinárodného terorizmu a extrémizmu, nedostatočnú úroveň praktickej medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdorovania výzvam a hrozbám;
    .
  • za druhú podľa stupňa dôležitosti experti pokladajú použitie technológií takzvaných „farebných revolúcií“ a „hybridných vojen“ – 40%.
    .
  • Jednou z hrozieb, podľa ich hodnotenia, je rozširovanie existujúcich a zväčšujúci sa počet nových vojenských zoskupení na území štátov, ktoré susedia so zónou zodpovednosti OZKB a ich vyhlásenia o úmysle riešiť medzinárodné problémy s použitím sily.

Dnes, v roku 15. jubilea našej Organizácie možno skonštatovať, že OZKB sa vďaka spoločnému úsiliu, ktoré vyvinuli členské štáty, stala sebestačnou Organizáciou, schopnou kolektívne odporovať výzvam a hrozbám bezpečnosti v celom existujúcom spektre.

  1. O rozhodnosti a dlhodobých zámeroch našej Organizácie rozvíjať všestrannú spoluprácu členských štátov v sfére zabezpečenia kolektívnej bezpečnosti sa hovorí v Stratégii kolektívnej bezpečnosti OZKB na obdobie do roku 2025, ktorá bola prijatá na októbrovom zasadnutí Rady kolektívnej bezpečnosti v roku 2016.
    .
  2. Súhrnný potenciál OZKB zaisťujúci záruky bezpečnosti členských štátov v podmienkach narastajúcej vojensko-politickej nestability je založený na troch vzájomne sa doplňujúcich oblastiach vynaloženia kolektívneho úsilia: politického (prioritne), vojenskej spolupráce a spolupráce v oblasti odporu voči výzvam a hrozbám.
    .
  3. Vo formáte OZKB sú vypracované mechanizmy politickej spolupráce, ktorá je prioritným smerom činnosti Organizácie. Aktívne sa rozvíja prax koordinácie zahraničnopolitickej činnosti členských štátov na medzinárodných platformách na základe pravidelne aktualizovaných kolektívnych pokynov splnomocneným predstaviteľom našich štátov pri medzinárodných organizáciách.
    .
  4. Veľkú pozornosť vo svojej činnosti venujeme spolupráci s medzinárodnými organizáciami: Organizáciou Spojených národov (OSN), Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ), Šanghajskou organizáciou spolupráce (ŠOS) pri prijímaní spoločných opatrení na odpor celému spektru výziev a hrozieb.
    .
  5. V OZKB je vytvorený silový potenciál, ktorý zodpovedá svojmu účelu. Vo vojenskej sile a prostriedkoch kolektívnej bezpečnosti k dnešnému dňu disponuje kolektívnymi silami operatívneho nasadenia, vojenskými mierotvornými silami, regionálnymi zoskupeniami vojsk, vrátane Kolektívnych síl rýchlej reakcie v Stredoázijskom regióne kolektívnej bezpečnosti.
    .
    Pravidelné previerky kompletizácie a bojovej pripravenosti týchto zoskupení svedčia o tom, že Kolektívne sily OZKB sú schopné kedykoľvek, z rozhodnutia Rady kolektívnej bezpečnosti, splniť svoje úlohy a záväzne zaistiť teritoriálnu celistvosť a suverenitu našich štátov.
    .
  6. Dôležité je to, že OZKB dnes disponuje vlastnými silami a prostriedkami na uskutočnenie mierotvorných operácií nielen na území členských štátov OZKB, ale, podľa mandátu Bezpečnostnej rady OSN, aj na území tretích krajín.
    .
  7. V OZKB je vytvorený a rozvíja sa systém prípravy kádrov pre ozbrojené sily a iné silové štruktúry našich štátov. Každoročne prijímajú na štúdium na vzdelávacie zariadenia Ministerstva obrany, Ministerstva vnútra, vzdelávacie zariadenia Ministerstva pre mimoriadne situácie RF, na vzdelávacie zariadenia pri Federálnej službe bezpečnosti RF za zvýhodnených podmienok alebo bezplatne približne 1,5 tisíc študentov z členských štátov Organizácie. Za takýchto podmienok študujú aj predstavitelia našich štátov na profilových vysokých školách v Arménsku, Bielorusku a Kazachstane.
    .
  8. Za zvýhodnených podmienok prebieha vojensko-technická a vojensko-politická spolupráca.
    .
  9. V OZKB je vytvorený a efektívne pracuje systém koordinácie spoločnej činnosti v sférach boja s terorizmom, extrémizmom, nezákonným obchodovaním s drogami, nelegálnou migráciou z tretích krajín, ako aj vo sfére informačnej bezpečnosti.
    .
    Praktická spolupráca pri neutralizácii týchto hrozieb bezpečnosti členských štátov Organizácie sa uskutočňuje pri vykonávaní spoločných špeciálnych operatívnych profylaktických opatrení: protidrogového – „Kanál“, pri boji s nelegálnou migráciou – „Nelegál“, pri zabezpečovaní bezpečnosti počítačových sietí – PROXY.
    .
    Vzhľadom na vážnosť problémov sa vo formáte OZKB rozsiahle kroky podnikajú v oblasti boja s medzinárodným terorizmom a extrémizmom. S cieľom optimalizovať kolektívne úsilie v tejto sfére schválili pre OZKB na októbrovom zasadnutí Rady kolektívnej bezpečnosti v roku 2016 mechanizmus vytvorenia spoločného zoznamu teroristických organizácií. Podobný mechanizmus predbežne neexistuje ani v jednej medzinárodnej organizácii.
    .
    Na zasadnutí definovali tiež celý rad dodatočných opatrení, zameraných na zvýšenie efektívnosti protiteroristickej činnosti OZKB. Za jedno z dôležitých praktických opatrení pokladáme tohoročnú operáciu „NAJATÝ VOJAK“.(v origináli: Najomnik, Нaемник). Náležitú pozornosť venujeme rozvíjaniu mechanizmu krízovej reakcie OZKB, ktorý predpokladá optimalizáciu procesu a skrátenie času, ktorý majú ústavné orgány, v prípade nutnosti krízovej reakcie, na prijatie rozhodnutí.
    .
    … V ostatných mesiacoch OZKB a Euroázijská hospodárska únia skonštatovali isté pozitívne kroky. Počas neformálneho summitu v Biškeku, kde 14. apríla na zasadnutí všetkých členov bloku, vrátane Bieloruska a Kazachstanu sa podarilo sa prekonať mŕtvy bod v otázke výmeny generálneho tajomníka a bol dosiahnutý konsenzus na vymenovanie Jurija Chačaturova, ktorý bol dlho na čele Generálneho štábu ozbrojených síl Arménska. Jurij Chačaturov sa ujal funkcie 2. mája.
    .
  10. Hrozby sa zintenzívňujú po celej Eurázii a nútia členské štáty OZKB, tesnejšie, ako kedykoľvek predtým, spolupracovať v oblasti vnútornej bezpečnosti a vojenských otázok s Ruskom. 19. apríla generál Valerij Gerasimov po zasadnutí OZKB vyhlásil že Stredná Ázia čoskoro vstúpi do spoločného systému protivzdušnej obrany (PVO) a systému PVO protivzdušnej obrany OZKB
    .
  11. Vyskytli sa dokonca nepotvrdené správy o tom, že OZKB zvažuje otázku rozširovania síl rýchlej reakcie v krajinách Strednej Ázie, hraničiacich s Afganistanom