Portál National Interest komentoval možnosti Ruska pri odpovedi na útok agresora. Rusko síce nie je tak veľkou hrozbou ako Sovietsky Zväz, jadrové zbrane však už nie sú jeho jediným prostriedkom odvety.
Rusko nepredstavuje hrozbu, ktorú kedysi mal Sovietsky zväz, uviedol The National Interest. Ale Moskva nie je tak slabá, aká bola hneď po páde ZSSR, kedy sa Kremeľ musel spoliehať len na svoj jadrový arzenál zastrašovania. Moderné Rusko má prostriedky na odradenie akejkoľvek potenciálnej hrozby, poukazuje autor článku.
Michael Kofman , odborník na ruské ozbrojené sily z Centra pre námornú analýzu, v máji uviedol, že jadrové zbrane prestali byť pre Moskvu jediným odstrašujúcim prostriedkom. To, ako budú vyzerať ruské ozbrojené sily v roku 2035 do značnej miery závisí na tom, ako dobre sa bude Moskva schopná vyrovnať sa s prechodom od projektov navrhnutých v časoch Sovietskeho zväzu, k projektom už zavedených v Ruskej federácii, poznamenal Kofman.
V skutočnosti, mnoho moderných zbraní, ako sú riadené strely „Kaliber-NK“ a balistické rakety „Iskander-M“ boli vytvorené na základe projektov rozpracovaných koncom 80. rokov za úpadku Sovietskeho zväzu.
„V skutočnosti sú to takmer všetko vývojové projekty z konca 80. rokov,“ cituje NI Michaela Kofmana. „Pozorujeme prechodovú fázu, skutočné ruské zbrane novej generácie, ktoré tento program môže ponúknuť ešte len uvidíme.“
Takéto nové zbrane okrem iného zahŕňajú vyvíjaný protilietadlový raketový systém S-500, hypersonickú protilodnú raketu Zirkón a bombardér Tupolev PAK DA, uviedol článok.
Pozn. editora: Rusko projekt PAK DA odkladá na úkor modernizácie bombardérov TU-160 a obnovenej výroby TU-160M2. Lietadlá dostanú úplne nové vnútro vrátane motorov. Verzia TU-160 M2 nemá okrem draku s pôvodným typom nič spoločné. Pre účely strategických síl modernizovaná verzia je plne postačujúca na nasledujúce desiatky rokov. Tieto bombardéry nie sú určené na prienik do priestoru vzdušnej obrany protivníka ale ako nosič výkonných rakiet s mimoriadne dlhým doletom.
Ako poznamenal The National Interest, stále nie je jasné, koľko času bude Rusko potrebovať na vytvorenie nových motorov pre stíhačky, lebo od doby ZSSR krajina nevyvinula žiadny nový motor.
„Motory sú naozaj ťažké,“ povedal Kofman. „Ak by to tak nebolo, Čína už nebude kupovať ruskej motory.“
Pozn. editora: Rusko už výrobu nových motorov zvládlo. Motory projektu Izdelie 30 majú za sebou prvé letové skúšky. Otázkou však je, nakoľko sa bude Rusko venovať výrobe stíhačky piatej generácie SU-57 s novými motormi na úkor klasických stíhačiek. Zdá sa, že príde k redukcii ich výroby na úkor „osvedčených“ typov zbraní. Z výsledkov vývoja nového motora však do budúcna bude ťažiť celé letectvo
V budúcnosti je pravdepodobné, že sa Rusko zameria na bezkontaktný spôsoby vedenia vojny. To bude zahŕňať schopnosť úderov na diaľku, protivzdušnú a protiraketovú obranu dlhého dosahu, zbrane s vysokou presnosťou navádzacieho systému. Ideou je potrestať potencionálneho agresora na dlhú vzdialenosť tak, že dostane priamy úder.
„Všetky tieto technológie dlhého dosahu ukazujú na odstrašovanie úderom,“ povedal Kofman. „[Rusi] pracujú na možnosti odvety a útoku s konvenčnými zbraňami, nie s jadrovými zbraňami.“
Navyše Rusko rozvíja bezpilotné systémy nielen rovnako ako západné krajiny, ale úplne inak.
Moskva v súčasnosti zaostáva za Západom, pokiaľ ide o bezpilotné technológie, ale Kremeľ a ruský obranný priemysel prideľujú na takéto systémy veľké množstvo peňazí. Preto sa v oblasti robotiky rozvíja Rusko rýchlym tempom, konštatoval článok.
„Ruská armáda veľmi aktívne zvyšuje počet bezpilotných zariadení,“ poukázal Kofman.
V porovnaní so západnými krajinami je Rusko oveľa menej zamerané na vytvorenie bezpilotných vzdušných dopravných prostriedkov v stredných a vysokých nadmorských výškach. Namiesto toho sa sústredilo na taktické systémy ruských pozemných síl, teda na vytvorenie veľkého počtu lacných „jednorazových“ dronov, ktoré možno využiť na prieskum a následné navedenie ťažkého delostrelectva na cieľ. To je podľa Kofmana podobná stratégia, ktorú pri ostreľovaní presadzuje USA. Rusko by vraj chcelo bojovať podobným spôsobom.
Tomáš Malmlöf, politológ Švédskej agentúry pre výskum obrany (FOI), dodal, že Rusko veľmi intenzívne investuje aj do elektronickej vojny.
Okrem toho, pokiaľ ide o kybernetickú vojnu, Kofman uviedol, že Rusko bude veľmi pravdepodobne buď priamym konkurentom pre Spojené štáty, alebo bude mať k tomu veľmi blízko. Počítačové schopnosti sa však ťažko merajú – niektoré informácie prichádzajú prostredníctvom rozviedky, zatiaľ čo ostatné informácie sa objavia po ich použití. „Štúdium tohto konkrétneho súboru nástrojov, je odlišnou výzvou“ povedala Olga Oliker, riaditeľka Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) pre oblasť Ruska a Eurasia. „Aj napriek veľkému úsiliu je to stále veľmi zle definované.“
V skutočnosti, ak sa pozrieme na situáciu v dlhodobej perspektíve, ruské ozbrojené sily sa posúvajú od zbraní hromadného ničenia k technológiám, ktoré má schopnosť presného zásahu, pričom budú zachované plošné deštrukčné účinky.
Avšak doteraz Rusko zatiaľ plne nezaintegrovalo vysoko presné zbrane do svojej doktríny a práve v tejto oblasti sa teraz aktívne pracuje. Podľa National Interest, v Sýrii, Moskva používala vysoko presné zbrane nepríliš zámerne. Napriek tomu sa ruská doktrína o používaní takýchto zbraní rozvíja podľa toho, ako sa ruská armáda učí používať svoje nové nástroje.
Záver článku konštatuje, že minula doba, keď sa Kremeľ pri odstrašovaní protivníka musel spoliehať výlučne na svoj jadrový arzenál. Moderné Rusko má prostriedky na konvenčnú spätnú odvetu voči potenciálnym hrozbám.
„Rusko má teraz k dispozícii naozaj slušnú konvenčnú silu,“ povedal Kofman. „Už nie sú závislí od jadrových zbraní ako ich jediného odstrašujúceho prostriedku.„