Dňa 10.2. zverejnila slovenská komora učiteľov svoje stanovisko k inklúzii na Slovensku.
Okrem iného sa v stanovisku píše toto:
Vyjadrujeme znepokojenie nad tým, ako vláda SR vážne ohrozuje napĺňanie základného ústavného práva detí a mládeže, práva na rovný prístup k vzdelávaniu. Toto právo nás zaväzujú napĺňať mnohé dokumenty (Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným znevýhodnením, atď). Mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv SR aktuálne upozorňuje aj na alarmujúci stav starostlivosti štátu a závažné porušovania práv detí v riziku.
Už som sa zľakla, že pani Dubovcová by sa do takejto aktivity nezapojila.
Čo je inklúzia? Požičiam si, podľa mňa skvelú definíciu Juraja Poláčka: zjednodušene je to zmiešanie všetkých žiakov do jednej kopy. Ako keby ste zmiešali ľudí so 100kg nadváhy spolu s “normálnymi” a žiadali od tejto skupiny, aby sa presúvala ostrým tempom ďalej. Samozrejme, že obézny žiak nebude vládať od prvého kroku, takže sa “normálni” prispôsobia. Výkonnosť všetkých sa po roku prispôsobovania sa “tučkovi” zmení k horšiemu, čiže v konečnom dôsledku to poškodí väčšinu ostatných len preto aby sa menej schopný cítil “integrovaný”. Koniec citátu Juraja Poláčka.
Jedným z najznámejších odporcov inklúzie v našich končinách je aj Václav Klaus ml.:
Ty děti, které jsou tělesně postižené, už dávno do škol chodily. Kvůli nim se nemusela zavádět inkluze. Ale děti s mentálními handicapy naženeme a částečně jsme nahnali z praktické školy k nějakému osmnáctiletému asistentovi (pedagoga, pozn. red.) s čtrnáctidenním kurzem. To je zločin, protože ty naše praktické školy měly světovou úroveň a zajišťovaly, aby se drtivá většina žáků vyučila a nadpoloviční většina z nich si pak našla práci. Samozřejmě, nedělali pak jaderné fyziky, dělali někde v továrně, ale nosili domů výplatu a byli součástí společnosti. Těmito opatřeními my jim bereme naději na nějaký úspěch v životě, protože místo aby měli 7 hodin praktické výchovy, což měli na těch školách praktických, jsou na normální základce, kde mají druhý jazyk. A oni akorát poznají, že se jedná o cizí jazyk. To se nedá nazvat jinak než zločinem. Celý článok tu:
V tomto projektu bude málo vítězů a spousta poražených – představte si chudáka dítko, které s bídou a pomalu počítá 5 + 5, kdežto ostatní již zvládají rychle násobilku a dělají těžké slovní úlohy. Jak se bude cítit? Vy, kdo jste někdy učili, víte, jak jsou dětské kolektivy poměrně tvrdé k různým handicapům či nedostatkům. Tam, kde ve školách je prostředí jen trochu horší, stát dodá dokonalé oběti posmívání, šikanování a podobně. Celý článok tu:
Čo sledujú inklúziou jej autori? Nemôžem sa ubrániť pocitu, že výsledkom má byť totálne osprostenie väčšinovej populácie prispôsobovaním sa tempu najslabších. Celková úroveň nášho školstva sa zníži a výsledkom bude masa obyvateľstva beztvarej hmoty bez chuti a zápachu, ľahko manipulovateľná. Ak by ste očakávali, že inklúziu bude podporovať súčasná vláda, mýlite sa. Práve naopak, súčasná vláda je komorou učiteľov napádaná pre nedostatočnú snahu inklúziu implementovať. Kto však vo veľkom inklúziu podporuje je ten, kto by z nej mal evidentne najväčší úžitok – tretí sektor, teda cudzí agenti operujúci cez našu opozíciu.
Vyhlásenia komory učiteľov sa samozrejme chytila aj TV Markíza, keď už v deň vydania vyhlásenia odvysielali v správach emotívnu reportáž A Šprochovej o inklúzii, kde hlavnú rolu zohrala matka dvoch chlapcov s Aspergerovým syndrómom. Z bezobsažného vyjadrenia MŠ SR jasne vyplynulo, že sa nechystá veľa pre projekt inklúzie urobiť, slovami hovorkyne: Ministerstvo školstva má už pripravený dokument pomocou ktorého zabezpečí udržateľnosť projektu. Ministerstvo odmietlo upresniť, čo presne vyjadrením myslelo.
Potrebujeme inklúziu v čase keď sú naši žiaci vo vedomostiach na chvoste Európy? Samozrejme, u nás je situácia o to ťažšia, že v niektorých regiónoch Slovenska sa potýkame s rómskym problémom a tam by bol pokus o inklúziu pre deti „bielej“ populácie doslova likvidačný. Už teraz je to tam veľmi náročné. Učitelia prví by mali vedieť, v akom stave sa naše školstvo nachádza a že súčasná situácia v školstve potrebuje všetko na svete, len nie inklúziu. Ak nám učitelia chcú zas tak dobre, ako nám chceli keď pred voľbami 2016 pod záštitou Pavla Demeša a zahraničných agentov štrajkovali, tak ďakujeme veľmi pekne.
Viac k pozadiu štrajku učiteľov tu:
Vôbec ma neprekvapuje, že jedným z najväčších bojovníkov za inklúziu je chvalabohu už len voľakedajší guru pre školstvo strany SaS Martin Poliačik. Koniec koncov, on fantasticky zapadá do skupinky Demeš – Orlovský a spol., teda medzi naše najznámejšie treťosektorové pijavice, ktoré vyvíjali mimoriadnu snahu pri štrajku pred parlamentnými voľbami 2016, spolu s inými známymi postavičkami slovenského „mimovládkového šoubizu“.
Inklúzia je len ďalšia zhovadilosť z dielne tých istých ľudí, ktorí sú aj za rôznymi „zmenami nálad v spoločnosti“, pokusmi o majdany a protestami, ako vždy správne načasovanými a všetko len nie „ad hoc“ vzniknutými.