Mikuláš – sviatok pre deti … trochu inak

Krásny čas adventný začal. Je to obdobie strávené s rodinou prípravami na deň, kedy opäť oslávime narodenie Ježiša Krista. Deti, nepoznajúc kalendár, vedia, že sa približujú vianoce práve dnešným dňom. Mikuláš je čarovný. Nielen, že v noci po tíšku prinesie sladké darčeky, ale rozžiari detské očká a aj nás dospelých.
Chcem sa s vami podeliť o môj „zážitok“ z rána, kedy šťastná a plná eufórie som odchádzala z domu. Moje deti opäť dostali sladkosti a drobný darček pre radosť. Tešili sa a ja s nimi. Spokojná som si zakúpila v potravinách  raňajky a vyšla na ulicu. Nemám to ďaleko, vlastne ma od potravín do práce delí celkovo 100 m. Začula som však nepríjemný zvuk a výkrik malého dieťaťa. Prirodzene ako každý  človek som sa otočila a videla dieťa na zemi pri aute. Krásny modrooký chlapček prechádzal cez cestu na nástupištie do školy na autobus, nedošiel tam. Zrazilo ho auto. Na Mikuláša. Okamžite sa okolo neho zbehlo množstvo ľudí, ktorí mu začali pomáhať. Nikdy som to nevidela, ale chlapec bol neskutočne statočný, iba aukal, neplakal  a poslúchal na prvé slovo. Utekala som po lekárku do neďalekého zdravotného strediska a vrátila sa ku chlapcovi. Nevedela som čo presne sa mu stalo s nohou, ale videla som, že potrebuje počuť svoju mamu. Volali sme jej,  zabalili ho do deky a čakali na záchranárov. Musím povedať, že je úžasné ako ľudia vedia spolupracovať keď ide o zdravie a život malého chlapca. Chlapi, požiarnici, ako hora, vlastne moji kolegovia,  tak jemne narábali s dlahou a jeho malou nožkou, prihovárali sa tomu malému chlapcovi a zafixovali nohu tak, že to takmer necítil, teda trošku to bolelo ale nie moc – chlapcové slová.
Dobehla pani doktorka, skontrolovala vitálne funkcie a zostala až do príchodu sanitky. Celý zásah trval 40 min a z toho sotva 10 min chlapec sedel na zemi, aj to už zabalený v deke, aby neprechladol. Otec, vydesený – zadychčaný, pribehol za synom, ktorý už bol v sanitke obdarený Mikuláškym balíčkom od pána z potravín odkiaľ som vyšla. Myslím, že v ten moment bol šťastný, že jeho synček žije. S maminou som po naložení do sanitky hovorila tiež. Ošetrujúci lekár jej vysvetlil čo sa stalo, čo je s chlapcom a čo sa bude diať. Viem ako mama, že tieto informácie by boli pre mňa ako dar z nebies. Zvládli sme to. Chlapca previezli na detskú chirurgiu a predpokladám, že išiel rovno na RTG a na operačnú sál.
My, ľudia, by sme mali takúto ľudskosť cítiť nielen počas sviatkov alebo vo vyhrotených situáciách. Mali by sme v sebe nájsť pokoru a pocit spolupatričnosti aj počas roka. Vlastne stále.
Chcela by som týmto rodičom odkázať, že ich syn je neskutočne  statočný. Neurobil nič zlé, iba prechádzal cez cestu. Jeho duchaprítomnosť v jeho veku je obdivuhodná a každý rodič by chcel, aby to jeho dieťa sa zachovalo v takejto alebo podobnej situácií ako tento chlapček. Neplakal, nekričal, poslúchal a komunikoval. Veľmi si želám, aby bol v poriadku a verím, že raz, keď sa vyzdravie ho opäť uvidím ísť šťastného s kamarátmi do školy.
Obrovská poklona patrí našim interným záchranným zložkám. To ako sa zachovali  bolo úžasné. Došli, boli milý na chlapca a pomohli mu. A keď niekto obťažoval tým, že „zaviadzame“ na ceste, nie vulgárne ale jasne povedali, že priorita je chlapec. Pani doktorka, láskavá a úžasná, ihneď zabezpečila malému podporu nie len po fyzickej, ale aj duševnej stránke. A napokon pani doktorka v sanitke so svojim kolegom naložili malého a boli ochotní počkať dve minúty na chlapcovho otca, nestresovali ho, potešili ho darčekom. Ja verím, že všetko dobre dopadne. Chlapcovi nohu napravia a na dnešný deň nebude spomínať so zášťou. Bola by to škoda, je to len dieťa a tie si od nás zaslúžia, aby sme ich opatrovali, starali sa o nich a pripravili do života. Prosím o tiché modlidby za tohto chlapca a aj za ďalšie deti, ktoré osudom museli práve dnes – na MIKULÁŠA – zažiť niečo podobné. Želajme si spoločne ich zdravie, šťastie a lásku.
Krásneho Mikuláša všetkým 🙂

Publikovaný

v

od

Značky: