Inými slovami USA pre nás nie je viac spoľahlivým partnerom, píše vo svojom komentári RALF SCHULER a analyzuje zasadnutie G7 v Taormine.

Zdá sa, že napriek usmievavým ilustračným fotkám zo zasadnutia G7 a zdvorilostným frázam, „Atlantická väzba“ Európy má po samite G7 vážne trhliny. Môže za to samozrejme Donald Trump a jeho „iný“ ideologický svet – diametrálne odlišný od Európy. Vyjadrenie Merkelovej sa tak dá pokladať za prelomové v transatlantických vzťahoch.  

Čo to znamená pre reálnu politiku a členské štáty EÚ je pre túto chvíľu nejasné.

„Tie časy, kedy sme mohli spoliehať na ostatných, už odišli. To som si uvedomila v posledných niekoľkých dňoch … My, Európania, by sme skutočne mali vziať svoj osud do vlastných rúk! “ – Citoval Merkelovú nemecký bulvár Bild.

Bild uvádza, že vyhlásenie kancelárka urobila po summite „Veľkej sedmičky“, ktorý skončil v sobotu, vo vzťahu k novej americkej administratíve na čele s Donaldom Trumpom, rovnako ako k nadchádzajúcemu Brexitu.

V tomto prípade  Merkelová zdôraznila, že s USA a Britániou by mal zostať priateľský vzťah, ale kladie osobitný dôraz na dobré vzťahy s novým prezidentom Francúzska, Emmanuelom Macronom.

Práve tandem dvoch M: Merkelová a Macron, vyvoláva otázniky pre strednú a východnú Európu. Nejde totiž o generačné partnerstvo, ale partnerstvo dediča a následníka trónu po Merkelovej.

Václav Klaus pre český Týden pomenoval Macrona celkom jasne:Od nového francúzskeho prezidenta nepoznám zatiaľ nič iné ako slová. Akých je schopný činov, neviem. V jednom zmysle ho však považujem za mimoriadne nebezpečného. Nie je to kvôli jeho názorom, tie sú v dnešnej EÚ bežné, ale kvôli tomu, že vyzerá aktívne a agilne. Nie je predstaviteľom starej, unavené Európy. Asi nemá príliš iné názory ako bývalý prezident Hollande, ale iste bude razantnejší. A s novým mandátom. Práve to je nebezpečné.“

 EÚ vyhlásením svojej vlastnej postfaktuálnej zvrchovovanosti prostredníctvom Merkelovej vstupuje od soboty do neznámej a nejasnej agendy posttransatlantických vzťahov.