Všetci vieme o udalosti, ktorá sa stala tento týždeň na Slovensku. Bol zavraždený novinár. Nevieme ešte na 100% prečo, ale médiá tvrdia, že pripravoval článok, ako talianska mafia na východnom Slovensku zneužíva peniaze z eurofondov.

To už môže byť pre niekoho dôvod k vražde. Aby toho nebolo málo, do kauzy údajne podľa špekulácií médií mali byť namočení aj vrcholní slovenskí politici. Že to môže skutočne byť vážne, signalizujú rezignácie politikov. Politici majú obyčajne hrošiu kožu a len tak kvôli niečomu nemiznú. Ich zapojenie do kauzy vraj podľa mediálnych špekulácií malo spočívať v tom, že si Taliani potrebovali zaistiť politické kontakty, aby za každej vlády vedeli ovplyvniť rozdeľovanie európskych peňazí. Ak by sa to potvrdilo, škandál by išiel naprieč rôznymi stranami.

Takže zase zločin a zase podvod okolo dotácií. Nemáme toho u nás málo? Nečítame o tom skoro denne? Našťastie u nás sa kvôli dotáciám doteraz nevraždí. Vraj ale existuje aj prepojenie slovenskej kauzy do ČR …

Zástancovia dotácií teraz iste prskajú, že dotácie predsa zlé nie sú, že zlí sú len ľudia, ktorí ich vo veľkom rozkrádajú. A že kvôli zločincom predsa nezrušíme tak dobrú vec.

Ale to je omyl. Ja tvrdím, že dotácie sú zlé principiálne. Sú zlé, pretože schopným berú a neschopným dávajú.

Médiá aj politici dotácie glorifikujú. Dokonca sa hnevajú, že zo štrukturálnych fondov nezvládame čerpať peniaze v dostatočnom množstve. A často sa vyjadrujú v tom zmysle, že je to nebotyčný škandál a že s tým „musíme“ niečo robiť. No uznajte, toľko peňazí na jednej hromade, stačí po nich len ruku natiahnuť a my ju nenaťahujeme. To sme ale neschopáci! Teda aspoň tak sa o tom píše v probruselských novinách, ktoré vďaka tomu, že sú probruselské, nie sú na zozname nevhodných médií.

Peniaze od EÚ nerastú ale na stromoch. Brusel prihodí časť, my prihodíme časť. Hovorí sa tomu spolufinancovanie. No a teraz si predstavme krajinu, ktorej hospodársky rast chradne, či ktorá sa dokonca potáca v recesii a ktorá si nasekala dlhov ako … no trebárs ako Grécko. A predstavme si, že Brusel bude tak láskavý, že sa takejto krajine rozhodne pomôcť a poslať jej peniaze z európskych fondov.

Kontrolná otázka: Čo sa asi stane s jej štátnym rozpočtom? Správne, vzhľadom na potrebu spolufinancovať projekty platené z európskych peňazí sa stav jej rozpočtu ešte zhorší. Presne tak, ako sa zhoršil v Grécku, ktoré v rámci svojej „záchrany“ dostalo dotácií viac než ktokoľvek iný a ktoré si za európske peniaze postavilo majáky pri piesočných plážach, u ktorých nikdy žiadna loď nemala šancu stroskotať, aj keby sa o to pokúšala a diaľnice medzi dedinkami s desiatimi obyvateľmi, po ktorých teraz dvakrát denne prejde oslí povoz.

A konečne, prečo vstupuje odhadom 90 percent politikov do politiky? Pretože chcú buď peniaze, alebo moc, alebo oboje. Peniaze získajú z funkcie, alebo z úplatkov, alebo z oboch. Pocit moci získajú … napríklad pri prideľovaní verejných zákaziek. A oboje dohromady – peniaze aj moc – získajú pri podplatenom prideľovaní verejných zákaziek financovaných z európskych peňazí. A aby sa kradlo lepšie, rozumejme, aby to bolo komplikovanejšie a nepriehľadnejšie, vyrobí sa čo najviac tzv. Operačných programov a možností, kde sa dá k európskym peniazom rôzne dostať. Keby šlo získať peniaze napríklad len a len stavbou diaľnic a vždy rovnakým spôsobom, nešlo by toľko kradnúť. Síce by sa dalo z Prahy do Brna prísť po diaľnici ako v civilizovanej krajine, ale koho to zaujíma, rovnako ich zas zvolíte.

A teraz to zložme ako skladačku dohromady: ako ukázali staré aj súčasné kauzy, nemalá časť politikov sa riadi heslom: „Čo môžeš ukradnúť dnes, nenechávaj na zajtra“ a preto majú obrovský záujem čerpať čiže rozkrádať peniaze z európskych fondov. Vymýšľajú sa preto projekty, ktoré zväčšujú štátny dlh. Ale súčasne tieto projekty nepomáhajú, pretože sú umelo vymyslené, a teda nepotrebné. Skrátka vymýšľajú sa hlúpe projekty. „Pomáhajú“ jedine tým, ktorým sa podarí dotácie rozkradnúť.

Tiež si všimnite: Keď nás chce mať napríklad Nemecko v hrsti a chce stredoeurópskych politikov niekam dotlačiť, nepovie: „Budú sa vyšetrovať vaše dotačné kauzy„. Ale povie sa: „Zoberieme vám dotácie„. To je ako povedať zamestnancovi: Vezmeme Ti bonus, keď budeš hnevať!

Čo viac, ony dotácie dokonca väčšine zúčastneným ubližujú. Pretože krajinu, ktorá je už aj tak chudobná a zadĺžená, ešte viac zadlžujú. Pretože z krajín, ktoré fungujú ako-tak dobre, peniaze odčerpáva a presúva ich na umelo vytvorené projekty do krajín, ktoré nefungujú vôbec.

Takže namiesto toho, aby v Nemecku firmy vytvárali viac pracovných miest, musia tieto firmy platiť vyššie dane, z ktorých sú potom platené diaľnice odnikiaľ nikam v Grécku. Skrátka a dobre, európske fondy berú peniaze tým, ktorí ich vedia vytvoriť aj použiť a posielajú ich tam, kde ich použiť nevedia, ale vedia ich rozkradnúť.

Už je to tak. Európske fondy roztvárajú nožnice medzi bohatými a chudobnými krajinami. Chudobné a zadĺžené krajiny totiž robia ešte chudobnejšími a zadĺženejšími, hoci fondy boli založené s účelom presne opačným. Korupciou zamorené krajiny robí ešte korupčnejšie. Kohézia, kvôli ktorej vznikli, bola naivným konštruktom. Kohézia nemôže fungovať tam, kde sa ukradne aj to, čo je pribité.

Európski fanatici už pripravujú zoznam skvelých vecí, ktoré sa podarilo postaviť vďaka európskym peniazom. Áno. Niečo sa postavilo. To, čo fondy v Európe zlepšili, bolo však za cenu vyššieho dlhu. A žiť na dlh vie každý.

To najlepšie, čo môžeme pre naštartovanie európskeho hospodárskeho rastu urobiť, je európske fondy zrušiť. To by bol kvalitatívne úplne iný rast než rast na dlh. Bol by totiž na rozdiel od súčasného rastu zdravý.

Lenže ak teda dotácie sú zlé, prečo ich nezrušíme? Pretože zrušiť ich môžu len politici. A polovica politikov, ak nie viac, z nich žije. To je tiež dôvod, prečo dotácie budú mať vždy lepšiu reklamu než ich zrušenie. Politici, ktorí sa im postavia, musia byť pripravení žiť z niečoho iného. Kto by sa proti nim staval? To už je pohodlnejšie povedať, že médiá, novinári a politici, ktorí sú proti dotáciám, sú platení Moskvou a dať ich na zoznam nevhodných médií a protištátnych živlov. Slušní voliči sa potom o takto škaredých názoroch ani nedočítajú a bude zaručený pokoj na prácu a čerpanie. Viac práce republike, súdruhovia. Nebolo to už kedysi?

Zdroj: Blog Markéty Šichtařové